Moments 6

Stal tam on aj s tou šľapkou. Škerili sa od ucha k uchu ako by im patril cely svet. Hodil po mne tašku s mojimi vecami. Dopadla predo mňa. Potom ešte tašky (igelitky) a keď dopadli na zem počula som ako niečo v nich rozbilo. Prosím nič dôležité. A všetko to priklincoval tým, že hodil po mne Blacky. Držal ju za kožuch a šľahol ju o zem. Trhalo mi to srdce. Tuto osobu som milovala? Nechcelo sa mi tomu veriť. Blacky bolestne zakňučala. Zahľadel sa mi do očí.

-Si nič. Ani neviem prečo som sa s tebou ťahal tak dlho. To bola len ľútosť

Drzo sa na mňa usmial. Chcel ma raniť. Keby mi to povedal predtým tak by ma aj ranil ale teraz....cítim k nemu odbor, hnusí sa mi pred ocami.  

-Si úbohý. Ale som aj rada, že ste to spravili aspoň ste sa ukázali, že ste úbohý a hlavne nemáte chrtovu kosť. Ste úplne falošný, cely ten čas (pokrútila som hlavo) škoda že som si to nevšimla skôr ale teraz vás mam.....však viete kde.

Ani neviem ako to zo mňa vyšlo. Nikdy som si nič takéto nedovolila. Odporovať niekomu a slovne ho zrážať na kolena a šokovať. Jediný človek s ktorým som sa hádala bola ta striga. Ale teraz?....Aj som sa zľakla. Nikdy som proste nič také nepovedala na hlas až teraz. Ale je to úplne super pocit vyjadriť svoj názor. Ale to už mi na tvári pristala jeho ruka a mojou hlavou trhlo na druhu stranu. Štípalo to. Nikdy som si nemyslela žeby niečo také spravil. Otočila som sa k nemu. Na tvári sa mu zračila zlosť ale aj radosť s toho čo urobil

-A ty si čo o sebe myslíš? Si len úbohá troska. Bez citov a života. Za to, že ti zomreli všetci neznamená že ta musia všetci ľutovať! Si úbohá, úplne.....

Nenechala som ho dokončiť lebo pre zmenu som mu strelila ja. Moje meno nech uráža ale nech neberie do papule moju rodinu!

-Ja som úbohá?! A čo si potom ty? Toto čo ste mi urobili za chrbtom je svinstvo. Ani ste nemali odvahu mi to povedať do očí! Nie vy ste museli spolu hneď spať. Aj keď mam podozrenie že to trvá už dlhšie ale je mi to jedno! To skôr ja ľutujem teba a teba!! Vy nie ste ľudia! Vy ste obyčajné hyeny! Ľutujem, že som vás vôbec spoznala. Ale jedno si pamätajte mňa do huby brat môžete mne to je jedno. Ale nikdy ale nikdy si neber do svojej hnusnej papule moju rodinu!! Normálne je mi z vás zle keď sa na vás dívam...

Kruto som sa mu dívala do očí. V živote som si nemyslela, že niečo také poviem. Ale úžasný pocit. Vidieť na tvári ten sok. Tu bezmocnosť. Už zase  sa išiel zahnať. Privrela som očí a automaticky sa prikrčila pred ďalšiu ranou. Avšak žiadna neprišla. Cítila som len nejaké ruky, ktoré ma trhli do zadu. Otvorila som oči a predo mnou stal Louis s Liamom. Tak trochu šokované ale aj vďačné som na nich hľadela.

-Vypadni! 

Skríkol po ňom Louis

-A ty si kto? 

Ben naňho arogantne pozrel 

-To ta nemuší trápiť 

Tentoraz mu odsekol Liam 

-Teba sa nikto niečo pýtal?! 

Louis zaťal päste a prehovoril 

-Vypadni a už sa nevracaj! Daj jej pokoj!

-Čo si o sebe myslíš? Že kto si? Moja vec kedy vypadnem! 

Ben sa napriahol, že Louisovi jednu streli. Louis bol rýchlejší. Chytil mu ruku a jednu mu vrazil

-Za Alex

Spadol na zem. Z úst mu vyšla krv. Ashley sa k nemu hneď sklonila. Oprela som sa o stenu. Zosunula na zem. Po tvári mi začali tiecť slzy. Už zase. Ku mne sa dovalila mala čierna kôpka. Vyliezla mi do lona. S labkami sa mi oprela o hruď. Zahľadela sa mi do oči. Videla som tam niečo ako pochopenie. Potom mi už začala utierať (lízať) slzy z tvare. A nakoniec sa mi schúlila v lone. Pomaly som ju hladkala po jemnom kožúšku. Dvere buchli. Niekto si vedľa mňa cupol. Hľadela som do jeho čokoládových očí. Ruku mi polozil na rameno.

-Ser naňho, nič si s toho nerob. Je to obyčajný chrapúň.

Povedal Liam. Pohľadom som zablúdila k dverám. Louis tam nebol. Mrkla som na Liama

-Išiel do kuchyne pre lad a tašky zobral tiež.

TASKY! Pomaly so vstala. Blecky som polozila na zem, cupkala vedľa mňa. Liam išiel potichu za mnou. Louis si už prikladal na hánky lad. Tašky polozene pri linke. Podišla som k nim. V jednej boli len a len moje veci. Hneď som ju nechala tak a išla na ďalšie. V prvej boli nejaké hovadinky a veci, v druhej kozmetika a topanky, v tretej moje filmy a vo štvrtej....strčila som do nej ruku

-Au!

Vytiahla som porezanú ruku. Rana sa tiahla cez celu dlaň. Bolo mi to jedno. Znova som ju tam vložila. Sklo sa mi zabáralo do dlane. Opatrne no ani nie moc opatrne som to vytiahla. Bol to rámik. Bohužiaľ rozbitý. Bola tam moja a starkina fotka (Už zomrela). Čo robila u neho? Vŕtalo mi v hlave. Moja jediná fotka s ňou, ešte aj rámik bol jej. Slzy padali na obrázok na ktorom sa miešali slzy a krv. S ruky mi išla krv, doslova sa valila. Som dopadla. Pomaly som ju odložila. Ďalšia bola moja a Benova. Bez váhania som ju vytiahla a roztrhala. Ruky mi spadli k telu. Hľadela som na tie všetky známe veci. Len pretvárka nič iné. Pche! Ani som si to neuvedomovala ale Louis ma zobral za ruku a mieril so mnou do kúpeľne. Tam ma posadil na vaňu. Otočil ma tak aby mi mohol dať dlaň pod tečúcu vodu. Štípalo to. Keď si bol istý, že je rana čistá dal ju von

-Lekárnička je pod umývadlom

Vytiahol s nej obväz. Obmotal mi ho okolo dlane. Dívala som sa ako ma jemne ošetruje. Ani raz som naňho nepozrela, nemala som silu. Znenazdajky mi zdvihol tvar. Tými svojiny modro-zelenými ocami sa na mňa zahľadel. Zotrel mi slzy s tvare

-Neplač, on si to nezaslúži

-Ja viem...ale proste boli to. Veľmi....

-Ja viem.

Strhol ma do náručia. Toto som potrebovala. Silno som ho objala. Tvar som si zaborila do jeho hrude. Silno som nasávala jeho vôňu. Neviem ako ale zaspala som.

 Alexina kupelna v izbe :)

 Dolna kupelna :D