nedeľa 31. marca 2013

Beautiful Dreams 3


Ráno som sa zobudila na jemne bubnovanie. Čo to je? Pozrela som na strešné okno. Pršalo(klasické londýnske počasie).Ach, nie!Luka je vonku! Mama ju asi nedala do vnútra! NIE! Rýchlo som sa vymotala s perín zbehla po schodoch rovno na záhradu. Lukinu som našla v jej bude, obviňujúco sa na mňa pozerala. Celu cestu ako sme bežali k dverám som sa jej ospravedlňovala a že sa to viac nestane(áno ospravedlňovala som sa svojmu hafanovi a čo? nejaký problém aj ona ma svoje city). Rýchlo som ju poutierala aby mohla behať po dome zamierila si to do obývačky. Ja som sa pomaly vytrepala do izba a zamierila si to do kúpeľne, kde som vykonala rannú hygienu. Ale najprv som sa osprchovala(musela som lebo som bola cela od blata),hodila som na seba tepláky a veľké modré tričko, s nejakým logom. A išla dole. V obývačke sa Lisa pozerala na nejaké rozprávky. Išla som do kuchyne (zohnať si niečo pod zub)

-Dobre ránko
pozdravila som mamu s otcom. Otec len pozrel pousmial sa a vrátil sa späť k svojej rannej káve a novinám. Dnes bol doma ale zajtra odchádza do Paríža....mama niečo dobre kuchtila asi obed, vonialo to krásne
-Dobre ránko spachtoš o koľkej si včera prišla?
-O piatej mami...a vy ste kde boli?
- Ale u babky, pýtala sa na teba mala by si isť za ňou
-Neboj, pôjdem.
odpovedala som jej, zobrala si s mliekom a najedla sa. potom som sa vyšuchtala do izby bolo 11:00 mala som ešte čas . mama pôjde o jednej do prace a otec niekam do mesta a malú dajú k babke. Hm...takže o pol štvrtej.... nevedela som sa dočkať. veľmi som sa tešila. Ale čo budem dovtedy robiť? Rozhodla som sa, že si urobím úlohy aby som mala zajtra pokoj. Povyberala som všetky potrebné učebnice a pustila sa do toho...tak veľmi som sa zažrala, že som ani nereagovala na zvonenie mobilu až po 5 minútach som ho zdvihla
-Prosím
-No konečne! Vieš ako som sa o teba bála? Ako si došla domov? Si v poriadku...
- Áno Vicky som v poriadku, neboj sa a áno došla som domov .Ale ako ste ma tam mohli nechať? Len tak napospas osudu?
V skratke Vicky som sa zoznámila ako sme sa sem presťahovali odvtedy sme stále spolu je to moja BFF. Trosku vám ju opíšem ma modré oči a vlasy majú farbu špinavého blondu je to bláznivé stvorenie ma rada zábavu, hudbu, tanec, večierky nakupovanie...
- Prepáč prepáč prepáč veľmi  ma to mrzí, ale zato môže Mark(jej frajer), keď som sa zobudila už som bola doma on na teba úplné zabudol, keď som sa ho pýtala či aj teba zaviezli najprv bol prekvapený a potom sa mi priznal že na teba zabudli...
 -Dobre dobre je ti odpustene ale mam u teba koláč
-Aj dva :D
zasmiala sa
-a Lili ako si vlastne prišla domov?
-Ale...

V skratke som jej všetko vyrozprávala. Keď som skončila na druhej strane linky bolo ticho.
-Vicky žiješ?
-Ty ty si s nimi išla v aute?! A dnes ideš so Zaynom na schodku? Aaaaaa dievča ja ty závidím máš iné šťastie....
-Nemám schôdzku (pre ňu to je rande)ale idem mu vrátiť len bundu
-Ale jasne...kecy kecy no nič budem už končiť, pa moja a potom chcem vedieť všetky podrobnosti držím palce.....ešte chvíľu sme sa lúčili. Konečne položila,ach ja ju proste milujem. Keď som pozrela na hodiny bolo už.... pol tretej ?!(Čože ? To sme tak dlho kecali?) Aby som sa začala chystať. Vbehla som do kúpeľne, kde som si dala špirálu a hornú linku a trošku zvýraznila líčka(maku-up som nepoužívala však načo? Moja pleť bola čistá), potom som vbehla do môjho mega ale vážne mega veľkého šatníka. Rozhliadla som sa okolo seba čo si mam obliecť? Rozhodla som sa pre svetle a roztrhane džínsy biele tričko a purpurovú bassebalovu mikinu. do kúpeľne som ešte zbehla prežehliť si vlasy , ofinku som si zopla na boku aby mi nezavadzala ,navoňala sa zhrabla kabelku hodila do nej kľúče, mobil, slúchadla a peňaženku. Ešte som si rýchlo obula čierne conversy keď som počula klopanie. To je on, presne na čas. Rýchlo som zbehla po našom veľkom schodisku rovno do haly. Nikto už nebol doma. Takže som v pokoji a bez zbytočných otázok mohla odisť. Otvorila som dvere a stal tam on. V celej svojej krase, dokonalosti....Prekvapilo ma ako som zareagovala. Srdce sa mi rozbúchalo, vyschlo mi v ústach a v bruchu som cítila motýle
-Ahoj

Krásne sa na mňa usmial

-A-ahoj 
Jasne zakoktala som sa ako inak to sa môže stať len mne. Teraz vyzerám ako by som bola s neho namäkko. Ale aj keď som nemôžem mu to dať najavo to by mal potom veľmi ľahké. Dobre ,že som ešte predtým zobrala tu jeho mikinu, lebo keby som mala isť pre ňu tak by som sa asi potkla na schodisku. Tak som mu ju podala. Predstavovala som si, že je to môj ochranný štít (ktorý mi vezme ale nevadí aspoň som sa mala za čo schovať).
- Vraciam ti ju, neboj nič jej nie je...prežila
to čo za somarinu som práve povedala? Kks to môže napadnúť len mňa ach jaj....
-Ou, ďakujem, ešte uvidím...určite sa mi bude sťažovať.....tak kam ideme
asi aj on je nervózny, zatrepal tiež dobru hovadinu ...takže nie som sama uf aspoň že tak
-Neviem...
pokrčila som plecami nechám to na ňom on ma zavolal von
-Dobre tak vyberám ja
Na súhlas som prikývla. Viezli sme sa v jeho aute. Bolo trápne ticho, ani jeden s nás nevedel ako začať.
-Hmm...čo keby si mi o sebe niečo povedala?
Prelomil to ticho....za čo som mu bola vďačná. Pozrela som a začala rozprávať
-tak čo ti poviem? Je mi 17, končím 2. ročník umeleckej školy, mam 2 súrodencov, starší brat žije v Amerike a mladšiu sestru ktorá chodí ešte na zakladku. Potom mam babku ,ktorá žije neďaleko Londýna...a samozrejme mam aj svoju lásku.....
-Lásku???????
Doteraz bol ticho, ani som nestihla dokončiť vetu, na tvarí mal šokovaný a prekvapený vyraz. Musela som sa proste zasmiať
-Keby si ma nechal dokončiť tak vieš ,že je to môj hafan, a je to rotvajler pre informáciu a do budúcnosti
Vyplazila som naňho jazyk. Vydýchol si
-Tááák a teraz je rad na tebe začni
Začal bez zbytočných rečí čo som bola rada. Rozprával mi o svojej rodine, o chalanoch s 1D, o svojich priateľoch, o X-factore.....Najviac ma zaujímal on a chalani so skupiny. Vravel mi rôzne výstrelky, hovadiny a iné historky čo dorábajú na koncertoch. Najviac som sa zasmiala na tých príhodách. Ako Louisovi odtrhli s jeho milovanej plyšovej mrkvy list a ten sa tam skoro rozplakal a museli mu to zašiť(to by som si pozrela), ako Harrymu zjedli cukríky a ten sa naštval a povedal im dokým nebude mat svoje cukríky tak nejde spievať. Ako Liamovi skovali žehličku na vlasy a musel isť so svojimi kučerami...čo mu bolo nepríjemné :D.....Zastali sme pred jednou kaviarňou. Spýtavo som sa naňho pozrela. Len pokrčil plecami a tak som bez okolkov vystúpila. Smerovali sme k dverám, keď som si všimla náš odraz a začala sa smiať. Len sa na mňa spýtavo pozrel

-Na čom sa tak smeješ?
-Pozri sa na nás v tých dverách
Nechápavo sa otočil a keď nás zbadal začal sa aj on smiať. Pre informáciu boli sme úplne rovnako oblečený až na to že ja som mala roztrhane rifle :D ale biele tričko, purpurovú bassebalovu mikinu a čierne conversky. No nezasmejte sa 
-Hm...to niečo znamená Lili....
Povedal a žmurkol na mňa....radšej som to  nerozoberala. Vošli sme do vnútra. sadli si do rohu aby nás ľudia nevideli a objednali si ja čokoládový shake a on latte. Živo sme debatovali keď sa rozvalili dvere a bolo počuť živú vravu. Zvedavo sme sa obzreli a šok. Došli aj ostatný chalani. Rýchlo som pozrela na Zayna či s tým nemá niečo spoločné....ale bol rovnako prekvapený ako ja...
-Vis čo...mam nápad tvárme sa že ich nevidíme a možno si nás nevšimnú...
- To si vážne myslíš ,že sú taký blby?
preniesla som ironicky...zatváril sa ,že rozmýšľa bol na vážkach... a tak sa radšej iba pousmial a naznačil, že zázraky sa deju
-Ja mam lepší nápad ak sem dôjdu vytratíme sa na záchody a prelezieme cez okienko a zdúchneme...čo ty nato? 
Šokovane na mňa pozrel akože odkiaľ ten nápad mam(no dobre priznám sa raz sme takto s Vicky zdrhli jedným chalanom a áno cez okienko na záchodoch, nebodaj vy ste to ešte neskúšali?). Ale nakoniec sa začal smiať a krútil nado mnou hlavou :D Na ten smiech sa otočili chalani, keď nás zbadali začali zamávať a nahrnuli sa k nám do boxu. Trpiteľsky som si odfúkla. Zayn sa na mňa ospravedlňujúco pozrel...
-Ahojte hrdličky čo vy tu?
Zahlásil Louis
-Hrdličky???
povedala som prekvapene, Louis mi išiel odpovedať ale Zayn ho predbehol...
-Čo mi tu? To skôr čo vy tu, nemali ste isť niekam s El  a s Daniell??
-Hej mali, lenže El do toho prišlo nejaké fotenie...a Dan nestíha zo skúšky....Tak sme si povedali, že na niečo pôjdeme.....
Vysvetlil nám Liam. Takto sa ešte chvíľu rozprávali. Všimla som si , že Niall sa tvári akosika smutne a aj troska urazene.
-Niall deje sa niečo? 
Opýtala som sa ho, ten na mňa zmučene pozrel svojimi modrými očami. Odul dolnú peru a plačlivo povedal..

-Som hladný a oni nechceli isť do Nandos úplné ma ignorovali keď som to vravel. A môj žalúdok sa dožaduje jedla
Chalani sa na tom začali smiať. Aj ja som mala chuť sa zasmiať ale bolo mi ho ľúto, tak som mu dala ruku okolo ramien milo sa naňho usmiala a povedala
-Taj ja tam s tebou pôjdem, keď nikto nechce s tebou isť. Musíme dopriať tvojmu žalúdku stravu, však nechceme aby si nám tu od hladu skolaboval.
Šokovaným výrazom na mňa pozrel ale potom keď mu doplo čo som povedala vďačné sa mi hodil okolo krku a začal ma tam objímať a ďakovať mi. Chalani sa smiali a krútili hlavou a padali také hlášky že -budeš ľutovať -si užiješ- atd. :D Keď som pozrela smerom k Zaynovi tváril sa smutne a veľmi sklamane bolo mi ho ľúto tak som sa k nemu nahla a zašepkala mu
-Samozrejme, že ideš aj ty mňa sa tak ľahko nezbavíš
Pozrel na mňa a na perách mu hral úsmev
-Však ja sa ta ani zbaviť nechcem...
Tak sme sa zdvihli aj s Niallom a rozlúčili sa s nimi.
-Zayn večierku máš o desiatej nezabudni :D inak nepôjdeš zajtra von
uťahovali si s neho ešte, ale ten ich už nepočúval. Zaviezli sme Nialla k Nandos chcela som isť s nim ako som mu sľúbila ale ten povedal ,že nie netreba a zmizol.
-A čo teraz?
Spýtala som sa Zayna
-Hmm...vedel by som o niečom
Tajomne sa usmial. Snažila som sa zistiť, že kam nás vezie ale nechcel mi to povedať, že zistím keď tam prídeme. Keď sme zastali prikázal mi zavrieť oči, poslúchla som ho. Pomohol mi vystúpiť. Chytil ma za ruku(prebehol mnou taký príjemný elektricky prúd, bola som šťastná, že ma drží) a viedol niekam. Po chvíli mi povedal ,že už sa môžem pozrieť. Pomaly sme stúpali. Zobral ma na londýnske oko. Hore sa nám naskytol krásny výhľad na Londýn. Bola som uchvátená tým pohľadom. Oprela som sa o zábradlie a pozerala sa. V tom som cítila ako sa za mňa postavil ruky dal vedľa mojich....A nič viac len tam stal. Bola som rada ,že sa o nič nepokúša. Vychutnávala som si ten pocit. Byt v jeho blízkosti. Neskôr keď ma viezol domov sa ma pýtal na školu, kamarátov, moje zaľúbi. Zastali sme pred branou. Otvárala som dvere ale zastavil ma jeho hlas otočila som sa k nemu a počúvala ho
-Pôjdeme aj zajtra von?
-Hmm....neviem..
-Zobral by som ta na večeru čo ty na to? 
-Tak fajn....
odpovedala som
-Dobre prídem o pol šiestej
Bol šťastný bolo to na ňom vidno tešilo ma to. Bez rozmýšľania som sa k nemu nahla a dala mu letný bozk na pery....
-Ďakujem za dnešok....dobru....
rýchlo som vystúpila aby nemal čas zareagovať....čo to do mňa vošlo? prečo som to spravila? Nechcela som sa hrať na nedostupnú? Saka...ale tie jeho oči......S pocitom eufórie som vyšla do izby umyla sa dala pyžamo..Lukina ležala vedľa mojej postele a odfukovala...ešte som skontrolovala mobil blikal mi....otvorila som 
:Aj ja ďakujem...za všetko dobru aj tebe Zxx :)
Pousmiala som sa ľahla a zaspala s krásnym pocitom.....To som nevedela čo ma čaká zajtra.....

Hala

Lucy(sestra)

Kupelna

Mark a Lucas

Marry

Obyvačka

Takto šla von

Vicky

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára