Ráno som sa
zobudila na jemne bubnovanie. Čo to je? Pozrela som na strešné okno.
Pršalo(klasické londýnske počasie).Ach, nie!Luka je vonku! Mama ju asi nedala
do vnútra! NIE! Rýchlo som sa vymotala s perín zbehla po schodoch rovno na
záhradu. Lukinu som našla v jej bude, obviňujúco sa na mňa pozerala. Celu cestu
ako sme bežali k dverám som sa jej ospravedlňovala a že sa to viac nestane(áno
ospravedlňovala som sa svojmu hafanovi a čo? nejaký problém aj ona ma svoje
city). Rýchlo som ju poutierala aby mohla behať po dome zamierila si to do
obývačky. Ja som sa pomaly vytrepala do izba a zamierila si to do kúpeľne, kde
som vykonala rannú hygienu. Ale najprv som sa osprchovala(musela som lebo som
bola cela od blata),hodila som na seba tepláky a veľké modré tričko, s nejakým
logom. A išla dole. V obývačke sa Lisa pozerala na nejaké rozprávky. Išla som
do kuchyne (zohnať si niečo pod zub)
-Dobre ránko
pozdravila som
mamu s otcom. Otec len pozrel pousmial sa a vrátil sa späť k svojej rannej káve
a novinám. Dnes bol doma ale zajtra odchádza do Paríža....mama niečo dobre
kuchtila asi obed, vonialo to krásne
-Dobre ránko
spachtoš o koľkej si včera prišla?
-O piatej
mami...a vy ste kde boli?
- Ale u babky,
pýtala sa na teba mala by si isť za ňou
-Neboj, pôjdem.
odpovedala som
jej, zobrala si s mliekom a najedla sa. potom som sa vyšuchtala do izby bolo
11:00 mala som ešte čas . mama pôjde o jednej do prace a otec niekam do mesta a
malú dajú k babke. Hm...takže o pol štvrtej.... nevedela som sa dočkať. veľmi
som sa tešila. Ale čo budem dovtedy robiť? Rozhodla som sa,
že si urobím úlohy aby som mala zajtra pokoj. Povyberala som všetky potrebné
učebnice a pustila sa do toho...tak veľmi som sa zažrala, že som ani
nereagovala na zvonenie mobilu až po 5 minútach som ho zdvihla
-Prosím
-No konečne!
Vieš ako som sa o teba bála? Ako si došla domov? Si v poriadku...
- Áno Vicky
som v poriadku, neboj sa a áno došla som domov .Ale ako ste ma tam mohli
nechať? Len tak napospas osudu?
V skratke
Vicky som sa zoznámila ako sme sa sem presťahovali odvtedy sme stále spolu je
to moja BFF. Trosku vám ju opíšem ma modré oči a vlasy majú farbu špinavého
blondu je to bláznivé stvorenie ma rada zábavu, hudbu, tanec, večierky
nakupovanie...
- Prepáč
prepáč prepáč veľmi ma to mrzí, ale zato môže Mark(jej frajer), keď som
sa zobudila už som bola doma on na teba úplné zabudol, keď som sa ho pýtala či
aj teba zaviezli najprv bol prekvapený a potom sa mi priznal že na teba
zabudli...
-Dobre
dobre je ti odpustene ale mam u teba koláč
-Aj dva :D
zasmiala sa
-a Lili ako si
vlastne prišla domov?
-Ale...
V skratke som
jej všetko vyrozprávala. Keď som skončila na druhej strane linky bolo ticho.
-Vicky žiješ?
-Ty ty si s
nimi išla v aute?! A dnes ideš so Zaynom na schodku? Aaaaaa dievča ja ty
závidím máš iné šťastie....
-Nemám
schôdzku (pre ňu to je rande)ale idem mu vrátiť len bundu
-Ale
jasne...kecy kecy no nič budem už končiť, pa moja a potom chcem vedieť všetky
podrobnosti držím palce.....ešte chvíľu sme sa lúčili. Konečne položila,ach ja
ju proste milujem. Keď som pozrela na hodiny bolo už.... pol tretej ?!(Čože ?
To sme tak dlho kecali?) Aby som sa začala chystať. Vbehla som do kúpeľne, kde
som si dala špirálu a hornú linku a trošku zvýraznila líčka(maku-up som
nepoužívala však načo? Moja pleť bola čistá), potom som vbehla do môjho mega
ale vážne mega veľkého šatníka. Rozhliadla som sa okolo seba čo si mam obliecť?
Rozhodla som sa pre svetle a roztrhane džínsy biele tričko a purpurovú
bassebalovu mikinu. do kúpeľne som ešte zbehla prežehliť si vlasy , ofinku som
si zopla na boku aby mi nezavadzala ,navoňala sa zhrabla kabelku hodila do nej
kľúče, mobil, slúchadla a peňaženku. Ešte som si rýchlo obula čierne conversy
keď som počula klopanie. To je on, presne na čas. Rýchlo som zbehla po
našom veľkom schodisku rovno do haly. Nikto už nebol doma. Takže som v pokoji a
bez zbytočných otázok mohla odisť. Otvorila som dvere a stal tam on. V celej
svojej krase, dokonalosti....Prekvapilo ma ako som zareagovala. Srdce sa mi
rozbúchalo, vyschlo mi v ústach a v bruchu som cítila motýle
-Ahoj
Krásne sa na
mňa usmial
-A-ahoj
Jasne zakoktala som sa ako inak
to sa môže stať len mne. Teraz vyzerám ako by som bola s neho namäkko. Ale aj
keď som nemôžem mu to dať najavo to by mal potom veľmi ľahké. Dobre ,že som
ešte predtým zobrala tu jeho mikinu, lebo keby som mala isť pre ňu tak by som
sa asi potkla na schodisku. Tak som mu ju podala. Predstavovala som si, že je
to môj ochranný štít (ktorý mi vezme ale nevadí aspoň som sa mala za čo
schovať).
- Vraciam ti ju, neboj nič jej
nie je...prežila
to čo za somarinu som práve
povedala? Kks to môže napadnúť len mňa ach jaj....
-Ou, ďakujem, ešte
uvidím...určite sa mi bude sťažovať.....tak kam ideme
asi aj on je nervózny, zatrepal
tiež dobru hovadinu ...takže nie som sama uf aspoň že tak
-Neviem...
pokrčila som plecami nechám to na
ňom on ma zavolal von
-Dobre tak vyberám ja
Na súhlas som prikývla. Viezli
sme sa v jeho aute. Bolo trápne ticho, ani jeden s nás nevedel ako začať.
-Hmm...čo keby si mi o sebe niečo
povedala?
Prelomil to ticho....za čo som mu
bola vďačná. Pozrela som a začala rozprávať
-tak čo ti poviem? Je mi 17,
končím 2. ročník umeleckej školy, mam 2 súrodencov, starší brat žije v Amerike
a mladšiu sestru ktorá chodí ešte na zakladku. Potom mam babku ,ktorá žije
neďaleko Londýna...a samozrejme mam aj svoju lásku.....
-Lásku???????
Doteraz bol ticho, ani som
nestihla dokončiť vetu, na tvarí mal šokovaný a prekvapený vyraz. Musela som sa
proste zasmiať
-Keby si ma nechal dokončiť tak
vieš ,že je to môj hafan, a je to rotvajler pre informáciu a do
budúcnosti
Vyplazila som naňho jazyk.
Vydýchol si
-Tááák a teraz je rad na tebe
začni
Začal bez zbytočných rečí čo som
bola rada. Rozprával mi o svojej rodine, o chalanoch s 1D, o svojich
priateľoch, o X-factore.....Najviac ma zaujímal on a chalani so skupiny. Vravel
mi rôzne výstrelky, hovadiny a iné historky čo dorábajú na koncertoch. Najviac
som sa zasmiala na tých príhodách. Ako Louisovi odtrhli s jeho milovanej
plyšovej mrkvy list a ten sa tam skoro rozplakal a museli mu to zašiť(to by som
si pozrela), ako Harrymu zjedli cukríky a ten sa naštval a povedal im dokým
nebude mat svoje cukríky tak nejde spievať. Ako Liamovi skovali žehličku na
vlasy a musel isť so svojimi kučerami...čo mu bolo nepríjemné :D.....Zastali
sme pred jednou kaviarňou. Spýtavo som sa naňho pozrela. Len pokrčil plecami a
tak som bez okolkov vystúpila. Smerovali
sme k dverám, keď som si všimla náš odraz a začala sa smiať. Len sa na mňa
spýtavo pozrel
-Na čom sa tak smeješ?
-Pozri sa na nás v tých dverách
Nechápavo sa otočil a keď nás
zbadal začal sa aj on smiať. Pre informáciu boli sme úplne rovnako oblečený až
na to že ja som mala roztrhane rifle :D ale biele tričko, purpurovú bassebalovu
mikinu a čierne conversky. No nezasmejte sa
-Hm...to niečo znamená Lili....
Povedal a žmurkol na
mňa....radšej som to nerozoberala. Vošli sme do vnútra. sadli si do rohu
aby nás ľudia nevideli a objednali si ja čokoládový shake a on latte. Živo sme
debatovali keď sa rozvalili dvere a bolo počuť živú vravu. Zvedavo sme sa
obzreli a šok. Došli aj ostatný chalani. Rýchlo som pozrela na Zayna či s tým
nemá niečo spoločné....ale bol rovnako prekvapený ako ja...
-Vis čo...mam nápad tvárme sa že
ich nevidíme a možno si nás nevšimnú...
- To si vážne myslíš ,že sú taký
blby?
preniesla som ironicky...zatváril
sa ,že rozmýšľa bol na vážkach... a tak sa radšej iba pousmial a naznačil,
že zázraky sa deju
-Ja mam lepší nápad ak sem dôjdu
vytratíme sa na záchody a prelezieme cez okienko a zdúchneme...čo ty nato?
Šokovane na mňa pozrel akože
odkiaľ ten nápad mam(no dobre priznám sa raz sme takto s Vicky zdrhli jedným
chalanom a áno cez okienko na záchodoch, nebodaj vy ste to ešte neskúšali?).
Ale nakoniec sa začal smiať a krútil nado mnou hlavou :D Na ten smiech sa
otočili chalani, keď nás zbadali začali zamávať a nahrnuli sa k nám do boxu.
Trpiteľsky som si odfúkla. Zayn sa na mňa ospravedlňujúco pozrel...
-Ahojte hrdličky čo vy tu?
Zahlásil Louis
-Hrdličky???
povedala som prekvapene, Louis mi
išiel odpovedať ale Zayn ho predbehol...
-Čo mi tu? To skôr čo vy tu,
nemali ste isť niekam s El a s Daniell??
-Hej mali, lenže El do toho
prišlo nejaké fotenie...a Dan nestíha zo skúšky....Tak sme si povedali, že na
niečo pôjdeme.....
Vysvetlil nám Liam. Takto sa ešte
chvíľu rozprávali. Všimla som si , že Niall sa tvári akosika smutne a aj troska
urazene.
-Niall deje sa niečo?
Opýtala som sa ho, ten na mňa zmučene
pozrel svojimi modrými očami. Odul dolnú peru a plačlivo povedal..
-Som hladný a oni nechceli isť do
Nandos úplné ma ignorovali keď som to vravel. A môj žalúdok sa dožaduje jedla
Chalani sa na tom začali smiať.
Aj ja som mala chuť sa zasmiať ale bolo mi ho ľúto, tak som mu dala ruku okolo
ramien milo sa naňho usmiala a povedala
-Taj ja tam s tebou pôjdem, keď
nikto nechce s tebou isť. Musíme dopriať tvojmu žalúdku stravu, však nechceme
aby si nám tu od hladu skolaboval.
Šokovaným výrazom na mňa pozrel
ale potom keď mu doplo čo som povedala vďačné sa mi hodil okolo krku a začal ma
tam objímať a ďakovať mi. Chalani sa smiali a krútili hlavou a padali také
hlášky že -budeš ľutovať -si užiješ- atd. :D Keď som pozrela smerom k Zaynovi
tváril sa smutne a veľmi sklamane bolo mi ho ľúto tak som sa k nemu nahla a
zašepkala mu
-Samozrejme, že ideš aj ty mňa sa
tak ľahko nezbavíš
Pozrel na mňa a na perách mu hral
úsmev
-Však ja sa ta ani zbaviť
nechcem...
Tak sme sa zdvihli aj s Niallom a
rozlúčili sa s nimi.
-Zayn večierku máš o desiatej
nezabudni :D inak nepôjdeš zajtra von
uťahovali si s neho ešte, ale ten
ich už nepočúval. Zaviezli sme Nialla k Nandos chcela som isť s nim ako som mu
sľúbila ale ten povedal ,že nie netreba a zmizol.
-A čo teraz?
Spýtala som sa Zayna
-Hmm...vedel by som o niečom
Tajomne sa usmial. Snažila som sa
zistiť, že kam nás vezie ale nechcel mi to povedať, že zistím keď tam prídeme.
Keď sme zastali prikázal mi zavrieť oči, poslúchla som ho. Pomohol mi vystúpiť.
Chytil ma za ruku(prebehol mnou taký príjemný elektricky prúd, bola som
šťastná, že ma drží) a viedol niekam. Po chvíli mi povedal ,že už sa môžem
pozrieť. Pomaly sme stúpali. Zobral ma na londýnske oko. Hore sa nám naskytol
krásny výhľad na Londýn. Bola som uchvátená tým pohľadom. Oprela som sa o
zábradlie a pozerala sa. V tom som cítila ako sa za mňa postavil ruky dal vedľa
mojich....A nič viac len tam stal. Bola som rada ,že sa o nič nepokúša.
Vychutnávala som si ten pocit. Byt v jeho blízkosti. Neskôr keď ma viezol domov
sa ma pýtal na školu, kamarátov, moje zaľúbi. Zastali sme pred branou. Otvárala
som dvere ale zastavil ma jeho hlas otočila som sa k nemu a počúvala ho
-Pôjdeme aj zajtra von?
-Hmm....neviem..
-Zobral by som ta na večeru čo ty
na to?
-Tak fajn....
odpovedala som
-Dobre prídem o pol šiestej
Bol šťastný bolo to na ňom vidno
tešilo ma to. Bez rozmýšľania som sa k nemu nahla a dala mu letný bozk na
pery....
-Ďakujem za dnešok....dobru....
rýchlo som vystúpila aby nemal
čas zareagovať....čo to do mňa vošlo? prečo som to spravila? Nechcela som sa
hrať na nedostupnú? Saka...ale tie jeho oči......S pocitom eufórie som vyšla do
izby umyla sa dala pyžamo..Lukina ležala vedľa mojej postele a
odfukovala...ešte som skontrolovala mobil blikal mi....otvorila som
:Aj ja ďakujem...za všetko dobru
aj tebe Zxx :)
Pousmiala som sa ľahla a zaspala
s krásnym pocitom.....To som nevedela čo ma čaká zajtra.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára