-Kam ideme?
-Do nemocnice(Louis)
Čože?!
-Otoč to!
-Nie!(Louis)
-Ja tam nejdem!
-Ale ideš! (Louis)
-Nie!
-Ticho vy dvaja!(Liam)
Ani som necekla. Ani som na Louisa nepozrela.
Keď sme zastali pred známou a mnou nenávidenou budovou. Cítila som ako mi s
tvare mizne krv. Nenávidela som to tam. Tie priestory proste všetko. Strávila
som tam 1 cely rok....Louis pristúpil k mojej strane.
-Alex pod.
Záporne som pokrútila hlavou. Popravde som si
ani nohy necítila a nedokázala by som vstať. Vzdychol si a zobral ma na ruky.
-Louis prosím, ja tam nechcem ísť.
S môjho hlasu bolo počuť strach.
-Neboj
Pevnejšie ma chytil. Ja som sa doňho zakvačila
a pritiahla sa ešte bližšie. Mierili sme na oddelenie kde som to už poznala na
spamät.
-Jé Alex teba som tu dlho nevidela.
Prišla ku mne pani Dorothy. Mila sestrička,
ktorá mi tu veľmi pomohla, keď mi bolo zle. Vždy keď sa niečo stalo u
nej....tak som bežala sem vyplakať sa. Vždy mi spravila to svoje kakao pomohla
mi vždy tu bola pre mňa. Naposledy som tu bola pred mesiacom. Keď ma doviezli
kvôli dehydratácii.
-Dobrý deň Dorothy.
Milo som sa usmiala. Louis ma stihol položiť na zem. Jednou
rukou ma objal okolo pása aby som nespadla.
-No čo sa stalo? Prečo si tu? A kto sú títo sympaticky chlapci?
-Úprimne? Ja som sem nechcela ísť, donútili ma a toto je Louis a
toto Liam.
-Ahojte ja som Dorothy.
Podali si ruky.
-A Alex prečo ta donútili? Čo sa stalo?
Už som išla odpovedať ale predbehol ma Liam
-Jedli sme špagety a už nechcela. Tak sme ju nakŕmili a potom to
všetko dala von. Tak sme ju sem doviezli či jej niečo nie je.
Dorothy ho počúvala. Potom si len vzdychla a pozrela na mňa.
Chvíľu som jej hľadela do oči. Videla som tam to čo vždy. Sklopila som pohľad.
-Už zase? Koľko krát ti mam vravieť aby si vypla? Aspoň na
mesiac si zobrala voľno? A kedy začneš chodiť na tie infúzie? Už to sľubuješ
mesiac ak nie dlhšie...vieš že je to nebezpečne vyhýbať sa tomu.....
-Ja viem! Ale nemôžem sa na to vykašľať. O mesiac maturujem
konečne! Nemôžem sa na to teraz vykašľať! A práca nepusti! Musím predsa platiť
nájom....A infúzie? Vieš dobre čo si o tom myslím....
Vzdychla si.
-Ale na tie infúzie by si mohla chodiť aspoň.... Chceš aby ta
sem raz doviezli a aby ta operovali? To chceš?
Záporne som pokrútila hlavou ale stala som si za svojim.
-Nebojte sa mi sa o ňu postaráme a teda hneď teraz pôjde a
kontrolu a infúziu (Louis)
Šokovane som naňho hľadela. To neurobí! Dorothy sa na nich
usmiala.
-Tak teda raz do týždňa musí chodiť. Tak dnes je sobota takže
nabudúce dôjdite. A ty pod
Chytila ma za ruku a išla ma odviesť do tej izby.
-Nie ja tam nejdem!
Dobre vedela prečo....
-No tak zlatko musíš. Zavri oči rýchlejšie to ujde
-Nie
V tom si ma už Louis prehodil cez rameno a išiel za Dorothy.
Vedela som že nemá cenu protestovať lebo by ma tak či tak nepočúval. Zúfalo som
pozrela na Liama a hľadala u neho pomoc. Ospravedlňujúco sa na mňa usmial.
Posadili ma do tej hnusnej bielej izby. Dorothy doniesla infuzku. Prosebne som
na ňu pozrela nech to nechá tak
-Prepáč zlatko. Je to pre tvoje dobro. Otoč hlavu. Nemusíš sa na
to dívať.
Hneď som pozrela do okna. Pocítila som ako mi ihla prechádza
pokožkou. Mykla som sa. Nenávidela som to. Radšej som sa stratila v
Myšlienkach, popravde? Vrátila som sa do minulosti...........
je to naozaj super. pišeš skvele :))
OdpovedaťOdstrániťje to naozaj super. pišeš skvele :))
OdpovedaťOdstrániťje to naozaj super.pises skvele :))
OdpovedaťOdstrániť