Louis:
Z bytu sa nič neozývalo. Začal som mat zle myšlienky. Čo ak si niečo urobila? Čo ak tam teraz zomiera? Nemal som čas na úvahy. Vzdialil som sa od dverí. Teraz alebo nikdy. Rozbehol som sa, že ich vyrazím. Poháňal ma hlavne strach o ňu. Uvedomil som si že bez nej by som neprežil. Keby sa jej niečo stalo.... Bol som už pol metra od dverí keď sa otvorili. Stala v nich ona. Všimol som si ju neskoro a vrazil do nej. Skončili sme na zemi tak že som sa nad ňou skláňal a díval sa do jej prenikavých očí. Radšej som si rýchlo sadol aby som ju nevystrašil a po pravde aby som sa ukludnil. Uľavilo sa mi. Bola živá a zdravá. Nič sa jej nestalo. Vzdychol som si. Ale prečo mi sakra neotvárala? To si neuvedomuje ako sa o ňu bojím?
-To čo malo byt?
Hm...ako jej to povedať? Musím nejako jemne aby sa na mňa nenahnevala...
-No neotvárala si tak som sa zľakol a chcel vyraziť dvere. Prečo si neotvárala? Vieš aké lepy som mal?
Vyblafol som na ňu. Nechcel som ale proste stalo sa to...Kruci som ja ale debil
-Asi preto, že som zaspala a pred chvíľou sa zobudila. A to si ma už sejmul na zem(Alex)
Naštval som ju. Asi som to prehnal a dosť. Viac ako som si myslel. Nahodil som psi pohľad. Bol som zahambený. Postavil som sa a pomohol jej na nohy. Konečne som si ju obzrel čo mala na sebe. Bola krásna. Jej dlhé hnedé vlasy jej splývali na chrbte a ten blonďaví melír na končekoch tomu dával šmrnc. Svoje očí si ešte viac zvýraznila čo bola vražedná kombinácia. Na sebe mala biele šaty a svetrík. Vyzerala rozkošne. Moje srdce sa na par sekúnd zastavilo. Keď videla ako si ju obzerám jemne sa začervenala. Pousmial som sa. Spôsoboval som jej rozpaky to niečo znamená či? Kde sakra je Liam alebo Harry ako moji poradcovia ohľadom lásky? Ty sa na to pozerajú s iného uhla ty by vedeli. Mali by si otvoriť poradňu. Sakra Tommo kľud. Dýchaj nádych výdych musíš sa ukludniť. Ale bola krásna keď sa červenala
-Si krásna
Nemohol som si odpustiť. Bola to pravda a pravda nie je hriech. Všetci mi ju budú závidieť.
-Ani ti nie si na zahodenie
Uškrnuli sme sa na seba. Ponúkol som jej rameno. Keď sa ma chytila prebehol mnou elektricky sok, milión voltov alebo čo ja viem akoby do mňa kopol kôň...Na ruke mi naskočili zimomriavky a srdce sa rozbúchalo ako o preteky. Myslel som si že mi vyskočí z hrude. Cestou dole sme sa šmýkali po zábradlí, bolo to úžasné. Vždy som šiel prvý a čakal ju dole. A tam som ju chytal. Keď mi pristala v náručí zatočil som sa s ňou a počúval jej zvonivý smiech ktorý sa miešal s mojim šialeným. Otvoril som jej vchodové a aj dvere od auta.
-O aký džentlmen, ďakujem.
Cítil som ako mi do tvare stúpa červeň. Rýchlo som sa otočil a dúfal že to nevidela. Sadol som si za volant a smeroval k miestu určenia. Zvolil som menšiu Talianku reštauráciu na kraji Londýna. Sadli sme si do vnútra viac do zadu aby sme neboli moc na oči a objednali si. Doniesli aj červené. Dal by som si ale bol som tu autom. Povedal som nech si dá ale odmietla a povedala, že keď nemôžem ja tak si nedá ani ona. Už iba krídla a svätožiara jej chyba taká je milá láskavá a každému sa snaží vyjsť v ústrety. Počas jedenia sme sa rozprávali. Pýtala sa ma hlavne na detstvo. Začal som jej rozprávať o mame, otcovi a 4 mladších sestrách. Krásne sa usmievala. Taký jemne a nežný úsmev zároveň vytváral ten najkrajší obraz ktorý ma oberal o reč. Zazdalo sa mi že sa jej lesknú oči. Ale nie. Viac som sa na ňu zahľadel nie žeby som nebol ale teraz ešte intenzívnejšie až som myslel že ju prepálim pohľadom. Po tvarí sa jej kotúľala slza. Prečo?
-Alex ty plačeš?
Ruka jej vystrelila k tvarí. Rýchlo si to utrela. Neodpovedala mi len pokrútila hlavou. Nenechal som sa odbiť.
-Prečo plačeš?
Pripadal som si ako pokazená páska. Pokrútila hlavou nech to nechám tak znova. Ale ja to tak nenechám. Sakra dievča dobre to vieš. Chcel som aby mala vo mne dôveru. Natiahol som sa cez stôl ,dobre že bol taký malý, a chytil ju za ruku. Zahľadel som sa do jej očí. Povedal som len jedno slovo. Ale výstižné. Dal som do toho všetky zatajovane city.
-Prosím, vieš že mi môžeš povedať všetko
-Ide o to ako si rozprával o svojej rodine. Bolo to krásne tak s láskou si to rozprával. Proste ma to dojalo.
Usmiala sa. Nechápal som ako niekoho môžu rozcítiť takéto veci. Ale vďaka Alex už hej. Lebo rodinu berieme ako samozrejmosť. Ona ,no pre ňu ako niečo sväte, vzácne. Len mi bolo ľúto že už nemôže zažiť každodenné veci spojene s rodinou. Slzy jej začali tiecť ešte viac. Zdvihol som ruku a utrel jej ich. Nechcel som sa odtiahnuť. Ruku som nechal na jej líci, prijemne ma pálilo. Zdalo sa mi že sa o ňu oprela. Odtiahol som sa. Musel som aj keď som nechcel.
-Povedz mi teraz o tvojej rodine
Chcel som vedieť viac
-Nie je o čom
Zatvárila sa dosť trpko a ublíženie
-Ale určite. Ešte pred tým incidentom...
Začala rozprávať. Bol som rad. Rozprávala krásne. Rozprávala zapálené a s vášňou. Musel som sa usmievať. Bolo vidno že rodinu si vážila
-Vieš ako krásne o tom rozprávaš? Oči ti žiaria a na tvári máš úsmev. Úplne ožívaš......krása.
Začal som. Musel som jej to povedať čo som si myslel. Začervenala sa. Vravel som že pri tom vyzerá krásne? Asi už hej a je mi to jedno Kladne to vykričím celému svete. Doslova ma oberala o slova. Ďalej sa ma pýtala na spev, x-factor a chalanov. Napadla ma jedna vec ktorú som chcel vedieť.
-Alex? Povieš mi prečo už netancuješ?
Nedúfal som, že mi odpovie. Či mi niečo neodvrkne ale ako sa vraví risk je zisk. Kto neriskuje nič nezískaš. Bola ticho. Rozmýšľala. Tajne som dúfal, že ma vo mne dosť dôvery. Že mi verí....
-Vie vtedy...............
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára