Moments 3

Louis:

Prečo? Prečo to urobila? Prečo ma podviedla? Čo som spravil? Prečo? Sedel som za barom. Hlavu v dlaniach. Predo mnou stal panák niečoho tvrdého. Chcel som to všetko zapiť, zabudnúť. Na ňu, na seba, na všetko. Už som mal nejaké to promile v sebe. Keď som si povedal a čo ten alkohol vyrieši? (Neviem ale osvietilo ma tak to beriem). Zabudnem ale len na chvíľu. Ráno ma bude bolieť hlava ale spomienky nezmiznú. U z je to týždeň. A ona sa ani netrápi. Nezaujíma ju. Kašle na mňa. Musím sa pochlapiť. Kvôli sebe a hlavne kvôli chalanom. Ešte pred tým posledným panákom som si premietol v hlave všetky spomienky. Stlačil som niečo ako DELETE. Uzavrel, vymazal som kapitolu menom Eleanor. Viem, že ešte par dni budem spomínať ale cítil som sa už tak zmierenie. Našiel som pokoj v duši. Nevšímajte si tie moje citove výlevy mam vypite, to ma ospravedlňuje. King of carrots je spitý pod obraz boží. Zaplatil som a pobral sa domov. Boli dve ráno. Nemal som toho veľa v sebe ale keďže som len raňajkoval tak mi to trocha dosť udrelo na hlavu. Tackavo som vyšiel von. Išiel  som peši, prechádzka mi len prospeje. Prinajhoršom zavolám Liamovi. Ten bude hore dokým neprídem alebo nezavolám, že u niekoho prespím. Blížil som sa k mostu. Povedal som si, že pôjdem skratkou. Ako som sa blížil zbadal som tieň. Myslel som si, že mam vidiny. Ani by ma to neprekvapilo. Ale nie. Naozaj niečo teda niekto bol. Ako som sa blížil rozpoznal som ženské črty. Čo to robí?....POCKAT! Ona stoji na zábradlí! Bez rozmýšľania som k nej skočil a strhol ju na seba.. Neudržal som rovnováhu a spadol na zadok. Do nosa mi udrela jej vôňa. Bola krásna taká nenápadná ale ženská. Cítil som nejaké citrusy a kvety. Taká jemná kvetinka....Áno mam toho veľa vypite :D Mala hnedé strapaté vlasy na dolných koncoch trochu premelirované. Na sebe mala svetle rifle, biele tielko, dlhší červený sveter, biele vansy a kabát. Cítil som ako mi mokne tričko. 

-Prečo si to urobil? 

Nechápal som. Začalo po mne kričať. Päsťami mi bušila do hrude. Ani som to necítil, nemala vôbec silu. Zdvihla ku mne uslzenú a zúfalú tvar. Jej oči mi vyrazili dych. Boli nádherné. Mali farbu nočnej oblohy. Nie čierne ale tmavo modré. V živote som také oči nevidel. Ale boli nádhere a veľké. Oči jej orámovali dlhé a husté riasy. Dolnú peru mala plnšiu ako hornú. Bola jemne opálená. Mala srdcovitú tvar. Bola krásna. Zdalo sa mi, že ma spoznala ale nič to s ňou nerobilo

-Mala by si mi ďakovať. Pravé som ti zachránil život!

Vôbec som ju nechápal, zachránil som ju a ona mi tu nadáva? No tak sorry. Ani som nerozmýšľal žeby bola mentálne mimo. To nie. V očiach sa jej zračila veľká bolesť. To bola príčina toho všetkého. Bol som trochu vytočený ale nechcel som to dať najavo.

-Ale ja som o tvoju pomoc neprosila! Ja som chcela skočiť! Nič ale nič ma tu nedrží, nikomu nebudem chýbať!

Čo to tu vraví? Však tu ma rodinu a priateľov...

-A čo tvoja rodina?!

Chcel som jej dať aspoň nejakú tu nadej. Smutne na mňa pozrela. Z úst jej vyšiel smiech plný zúfalstva

-Žiadnu nemám. Rodičia zomreli pri autonehode.

Do riti! To som tomu teda dal....Sakra. Držal som ju stále v náručí. A zrazu nič. Obijmal som vzduch....Veľmi rýchlo sa vyšvihla na zábradlie. Sadla si a dívala sa do Temže. Postavil som sa. Bol som od nej ďalej aby nepanikárila

-Prečo? 

Musel som vedieť prečo to robí. Nechápavo na mňa pozrela, asi som ju vyrušil s myšlienok

-Čo prečo?

-Prečo chceš zomrieť?

Bolo mi to proti srsti sa na to dívať. Asi preto že keď si predstavím žeby toto dievča zomrelo. Ale musel som ju nejako zamestnať, odpútať pozornosť. Presvedčiť ju o tom, že musí žiť, začať od znova. Chvíľu bola ticho.

-Prečo? Pretože jediný záchytný bod Ben ma pravé teraz podviedol s mojou už bývalou najlepšou priateľkou. Rodičov nemám. Súrodencov nič...Len tetu ,ktorá mi zo života spravila peklo...A prečo sa trápiť ďalej? Keď na druhej strane ak nejaká je....je možno lepšie? Čo možno ale určite lepšie ako na tomto skurvenom svete!!

Pozorne som ju počúval. Ten musí byt iný idiot. Prísť o takéto dievča. Peklo? To ako mysli? Všetko to zaklincovala ironickým smiechom, ktorý mi trhal srdce. Ani neviem prečo...

-A čo keby si začala novy život? 

Skúsil som aj tuto možnosť. Možno ju presvedčím. Viem, že na takéto veci je tu Liam ale musím byt kreatívny. Kým by prišiel uz by plávala s rybami

-A na čo? Zase sa sklamem a všetko spadne ako domček s karát ako aj teraz ale to už spadol keď som mala 10. Takže si nechcem dávať zbytočné nadeje a ilúzie. 

Mal som rovnaké pocity. Presne som vedel čo tým mysli a ako sa cíti. Práve som to prežíval. Zase sa otočila k vode. Už som bol zúfalý.....

-Jasne, že sa ešte veľa raz sklameš. Ale vždy sa musíš postaviť na nohy otriasť sa ako pes a isť ďalej. Ja som tiež teraz zistil ,že  ma El podvádza po dvoj ročnom vzťahu. Chcel som sa opiť. Ale uvedomil som si, že to nič nevyrieši. Tak ti vravím, začni od znova zabudni na nich však tu máš priateľov....

Išlo to od srdca. Ani som nad tým nerozmýšľal. Ako som to cítil tak som to aj povedal. Práve som sa cítil ako topiaci ktorý sa chytá slamky.

-A akých???? Žiadnych nemám. Vždy som bola pre nich ta divná. Ta nová....

Toto som nečakal. Hľadela na mňa s uslzenou tvarou. Trhalo mi to vnútro. Ako je možné, že takéto dievča nemá priateľov? Za tým musí byt niečo viac. Než len to, že bola pre nich divná a nová. V tom ma napadla na najbláznivejšia vec na svete. Nevedel som či to zaberie ale risk je zisk. Tak som to skúsil. Natiahol som k nej ruku, milo sa usmial

-Ja budem tvojim priateľom ak chceš...

Pozeral som jej do oči. Boli krásne a hlboké. Úplné som sa v nich strácal. Také oči by mali zakázať. Videl som jej tam prekvapenie, strach, radosť a nadej? Zvádzala vnútorný boj. Ani neviem čo ma to napadlo ale niečo ma k nej priťahovalo. Chcel som na jej tvári vidieť úsmev a už žiadne slzy. Chcel som ju ochraňovať. Nedopustiť aby jej ešte niekto ublížil....

Stále mi hľadela na ruku. Jemne som sa usmial. Urobil jeden nepatrný krok, druhy a tretí. A už som ju zase zvieral v náručí. Rozplakala sa mi v ňom. Po chvíli sa jej začalo čkať. Pousmial som sa nad ňou. Cítil som aká sa uvoľnila, zaspávala. Rýchlo som vytiahol mobil

-Liam prídeš pre mňa? 

-Čo? Povedal si, že prídeš po vlastných

-Naskytli sa menšie komplikácie....

-Čo? Aké?....Louis ak si zase v problémoch....

-Nechaj to teraz tak, potom ti to vysvetlím...

Povzdychol si. Vedel som že mam vyhraté. Však povedzme si úprimné kto by mne mohol odolať? Môjmu šarmu?

-Kde si?

Rýchlo som mu nadiktoval adresu ulice kde sme sa nachádzali. Ona mi už pomaly spala v náručí. Nechcel som ju budit ale musel som....

-Kde bývaš? 

Jemne som ňou zatriasol. Zamumlala mi adresu. A už nevnímala. Nechal som ju. Spánok jej len prospeje. Zobral som ju do náručia a sadol si na najbližšiu lavičku. Schúlila sa mi na hrudi. Zamyslel som sa....Keď v tom niekto so mnou zatriasol...Čo teraz? Čo keď je to nejaký vrah? So strachom v očiach som sa k nemu otočil keď....

Najblizsia lavicka

Alexine oblecenie