Moments 18

Alex:

Zobudila som sa na klopanie. Mrkla som na hodiny. 18:05 už? Sakra. Zase klopanie. Rýchlo som si nasadila baleríny, obliekla kabát a šal. Otvorila dvere.  Stala som v nich a videla ako sa na mňa valí. Všimol si ma ale neskoro. Vrazil do mňa a už sme boli na zemi. Šokované som naňho hľadela. Skláňal s nado mnou. Rýchlo so mňa zišiel. Stále trocha mimo som sa posadila.

-To čo malo byt?

-No neotvárala si tak som sa zľakol a chcel vyraziť dvere. Prečo si neotvárala? Vieš aké lepy som mal? 

Vyčítavo na mňa hľadel. Nedal mi ani dýchať. Stváral sa ku mne akoby som bola nejaký šialenec a pri každej príležitosti sa chcela zabiť

-Asi preto, že som zaspala a pred chvíľou sa zobudila. A to si ma už sejmul na zem

Vyblafla som naňho. Hodil na mňa pohľad šteňaťa. Asi si uvedomil že to prehnal. Rýchlo sa postavil a pomohol mi na nohy. Na sebe mal biele tričko s červenými prúžkami, na tom čierne sako s vyhrnutými rukávmi po lakte, tmavo modré rifle trocha spadnute a čierne conversy. Pôsobil ležárnym ale aj elegantným štýlom. Aj on si ma obzeral. Jemne som sa zapýrila

-Si krásna

-Ani ti nie si na zahodenie

Uškŕňali sme sa jeden na druhého. Ponúkol mi rameno, ktoré som s radosťou prijala. Rýchlo som zamkla a mohli sme ísť. Doslova sme s tých schodov zleteli. Áno šmýkali sme sa po zábradlí ako malé deti ale keď ono to je taká veľká sranda a s Louisom ešte väčšia. Vždy išiel prvý a čakal ma a konci kde ma chytil do náruče a zatočil. Vonku mi otvoril dvere a aj na aute

-O aký džentlmen, ďakujem.

Neviem či sa nezačervenal. Ale to sa mi asi iba zdalo. Zastali sme pred menšou talianskou reštauráciou. Sadli  sme si a objednali si. Doniesli nám aj červene víno. Ale keďže Louis je tu autom tak som sa rozhodla že budem abstinovať s nim. Aj tak moc neobľubujem alkohol. Iba v menšom množstve. Počas jedenia som sa ho pýtala na detstvo. Rozprával s nadšením a s láskou. Bolo to krásne. Aj ja som túžila niečo také zažiť. Najviac sa mi páčilo ako rozprával o svojich sestrách a mame. Dojalo ma to vždy som chcela takú rodinu.....Keď skončil usmieval sa na mňa

-Alex ty plačeš?

Opýtal sa po chvíli. Ruka mi vystrelila k tvári. Tiekli mi slzy. Rýchlo som si ich pretrela

-Prečo plačeš?

Len som pokrútila hlavou nech to nechá tak. Natiahol sa cez stôl a chytil ma za ruku.

-Prosím, vieš že mi môžeš povedať všetko

Áno viem....ale úplné všetko nie.....

-Ide o to ako si rozprával o svojej rodine. Bolo to krásne tak s láskou si to rozprával. Proste ma to dojalo.

Usmiala som sa. Natiahol ruku a utrel mi slzy s mojej tvare, chvíľu ju tam nechal. Oprela som sa o ňu. Mal krásne ruky. Veľké a jemne. To sa mi vždy páčilo. Odtiahol sa. Zabolelo ma to ale vedela som že je to správne

-Povedz mi teraz o tvojej rodine

-Nie je o čom

Trpko som sa zatvárila

-Ale určite. Ešte pred tým incidentom...

Mal pravdu. Rozprávala som o všetkom na čo  som si pamätala. Alebo čo mi vraveli. Rozhovorila som sa aj o babke. Usmieval sa na mňa. O rodine som vždy rozprávala zapálene. Rodinu som si proste vážila aj keď som ju nemala. Každému som závidela, teda tým ktorí ju mali a nadávala tým ktorí si ju nevážili

-Vieš ako krásne o tom rozprávaš? Oči ti žiaria a na tvári máš úsmev. Úplne ožívaš......krása.

Začervenala som sa. Potom som sa ho pýtala na spev a chalanov.

-Alex? Povieš mi prečo uz netancuješ?

Veľmi ťažko sa mi o tom rozprava. Poviem mu to? Verím mu. V krátkej dobe som si k nemu vybudovala vzťah ako k nikomu. Niekto si taký vzťah buduje cely život ja medzi tých ľudí tiež patrím a preto je to pre mňa nepochopiteľné

-Vie vtedy...............

Louisove sestry :D Lotti, Felicite and twins Phobe and Daisy :)