Moments 26

Louis:

-Vieš vtedy čo sme mali tu nehodu išli sme akurát zo súťaže. Vyhrala som prvé miesto. Bola som rada, dostala som sa na majstrovstva pre juniorov. Proste som milovala tanec. Venovala som sa mu už od troch rokov. Mama vždy vravievala že som vedela skôr trsať plienkou ako chodiť. Vtedy keď naši zomreli prestala som. Nedokázala som sa s niečoho tešiť. Všetko mi ich proste pripomínalo. Bolo to ešte moc čerstvé. Potom keď som zase začala tancovať babka zomrela. Ďalšia rana pod pas. Skončila som v decáku na jeden rok. Potom sa záhadne objavil nejaký rodinný príslušník s maminej strany. Všetko mi zakázala. Tancovanie. Všetko. Keď som potajme chodievala tancovať na skúšky do môjho života sa zase vrátilo slnko. Lenže mi na to prišla. Všetko mi vyhádzala. Vozila ma do školy a chodila pre mňa aby som niečo neskúsila. Zničila aj to malo čo ma bavilo. Keď som sa jej pýtala prečo nakričala na mňa že všetko je len a len moja chyba nebyť toho blbeho tancovania tak by moji rodičia nezomreli a keď tancujem ďalej akoby som sa vysmievala ich pamiatke..........V 17 som od nej odišla. Vyvádzala ako divá. Nechcela ma pustiť. Lenže ja som už v 17 mohla isť kam som chcela bolo to tak v mojich papieroch. Akoby na mňa dávali stále pozor. Po jej menšom kolapse som odišla a prenajala si byt. Sústredila som sa prevažné na školu a pracú. Tanec som nechala zavesený na klinci.....

 Mala krásne detstvo. Ale po tej nehode...Jej rozprávanie zanechalo vo mne rôzny spled myšlienok a pocitov. Chcel som vedieť viac, toto bol určite len rýchli teda veľmi rýchli súhrn. Chcel som ju objať, držať ju a tíšiť. Povedať jej, že všetko bude dobre, že sa nemá čoho báť. Že som tu pre ňu. Nechcel som to viac rozoberať a ani sa pýtať. Myslím, že bolo dosť, že mi to povedala. Nemôžem ist na ňu moc rýchlo a ani zhurta.

-A nechcela by si to skúsiť znova?

Taká neutrálna otázka. Dúfal som, že sa jej to nedotkne. Cítil som že sa ku nej dostávam stále viac a viac bližšie. Narúšal som pomaly tu bariéru. Už pukala robila sa veľká trhlina a ja som ju ešte viac rozširoval.

-Neviem, asi aj hej ale až po maturite...

Klamala. Cítil som to. Nie žeby som bol nejaký mentalista ale proste som to na nej videl aj keď sa to snažila skryt. Cítil som to v srdci. A to ma nikdy neklamalo.

-Potom ti to pripomeniem

-Dobre som zvedavá

Usmiali sme sa na seba. Zaplatil som a vybrali sme sa na prechádzku. Boli sme pri Temži a nakoniec sme išli cez park. Ešte viac som jej rozprával o x-factore a hlavne to čo sme povyvádzali. Zdalo sa mi, že je šťastná. Tajne som tomu veril. Nechcel som sklamať svoje predstavy. Zastali sme pred autom.

-Kam teraz?

No....Kam?.......Dom! Zoberiem ju k nám, ešte tam nebola. Áno to pôjde.

-Čo tak do hlavného stanu?

Len prikývla. Cez cestu sa ma viac pýtala na moje sestry. Bola na ne zvedavá. Sľúbil som si, že ich zoznámim. Zastali sme pred nami. Alex vyvaľovala oči. Nemala slov. Musel som sa usmiať. Galantne som jej otvoril dvere. Vstúpili sme do nášho kráľovstva. Prosím hlavne nech mi neurobia hanbu...prosim....

-Harold! Obleč sa a vráť Niallovi ten koláč a ty Niall prestaň revať. Zayn! Odlož konečne to zrkadlo a pomôž mi. Pane bože za čo ma trestáš? Čo som kedy komu urobil? Pomoc!!

Už po prvom slove som vedel že moje prosby neboli vypočuté. Hej ty tam hore čo som ti kedy urobil?.....Alebo vieš čo? Nechajme to tak radšej. Ale aj tak si zlý. Poslal som správu tam hore teda sťažnosť. Vošli sme tam a nastala dosť známa a komická situácia. Niall sedel na zemi, zase mu niečo zobrali. Harry behal nahý ale teraz bol za sedačkou. Vôbec som nebol šokovaný. Za tie 2 roky sa dá na to zvyknúť. Horší bol prvý okamžik.....Ockom som kukol na Alex, ta si hneď dala ruku na oči. Nechcela mat traumu. Chápal som ju. Mňa s toho musel dostával môj Kevin. Zayn sa obzeral v zrkadielku, nič nove pod slnkom. A Liam? Náš tatko šmolko si uz trhal vlasy a tých deti. Liam si nás všimol a chopil sa záchranného kolesa.

-No konečne niekto normálny....teda aspoň jeden s vás

-Tak to budem ja! 

Vedel som ,že som to nebol ja. Ale nevadí humor musí byt a u Tomlinsona dvoj násobne.

-Prepáč Loui ale bude to Alex

Bral som to ako humor. Nadul som sa. Alex si s tým zradcom ťapla. Potom sa stretol môj a Harryho pohľad. A museli ste vidieť tie iskry, tie plameňa doslova plameňomet. Všetko sa okolo nás zastavilo a prestalo existovať. Vyskočil spoza gauča a rozbehol sa k nám....Asi viete ako.....Alex si dala ruky na oči a tak isto som tam dal ruku ja a aj Liam

-Loui!!!

Zvrieskol Harry a hodil sa na mňa. Dobre, že sme nespadli. 

-Harold obleč sa nik nie je na teba zvedavý! Aspoň trenky si daj už len, že tu je Alex a nechceme jej spôsobiť šok! 

Keby tu nebola Alex je mi to jedno. Aj by som si robil srandu s toho že si vetra svoj banánik a behá s nim po dome ako by bol na prechádzke :D Ale keďže tu je.....Predsa len nechcel som aby mala traumu a už v živote nevkročila do tohto domu to nie!

-No dobre 

Frfťajúc odišiel ku gauču a dal si boxerky. Ruky sme dali dole. Vzduch bezpečný. Alex však mala ruky stále na tvári.

-Je to bezpečné?(Alex)

-Na sto pro 

-Neklameš?

-Nikdy!

Nadýchla sa akoby sa pripravovala na smrť v pohode Harryho aj s jeho banánikom, bambusom :D Dala ruky dole. Harry sa už súkal do teplákov ale nešlo mu to lebo sa smial na Alex aj ja som sa akože zabával ale vydržal som to za čo by som si zaslúžil medailu.

-Tak jedného mame s krku. Louis chod sa hrať s Harrym aby nevyvádzal

Bez zbytočných reči som podišiel k Harrymu a chytil ho za ruku a začal ťahať von.

-Pod Harry ideme sa hrať do pieskoviska

Videl som Alexin pohľad typu že ste v pohode? Harry sa vedľa mňa chechtal ale s úsmevom skackal za mnou. Vonku bolo prijemne tak sme si sadli na trávu. Začali sme sa rozprávať.

-Tak ako to šlo Romeo?

Cely dychtivý na mňa vyblafol. Ja som prevrátil ocami.

-Vieš čo? Už mi začína dôverovať. Povedala mi niečo o rodine a aj prečo prestala tancovať

-To je úžasné! Vidíš...

-Harry ale stále to nie je ono...Veľa raz som dal niečo najavo. Aspoň naznačil ale ona akoby mi neverila. Akoby nechcela. A ja....

Nevedel som čo ďalej. Už som bol zúfalý. Ľahol som si na chrbát. Periférne  som videl Zayna sediaceho v altánku. Tiež ho vyhnali

-Počuj Hazza mam Zaynovi niečo povedať ohľadom Alex? Lebo vidím ako sa na ňu divá.....a už ho predsa len poznáme po tebe je to druhy najväčší lámač ženských sŕdc.....

Zahľadel som sa naňho.

-Hmmm....no aspoň že ako to mysli...

Bez zbytočných rečí som sa postavil a zamieril k nemu.

-Zayn?

-Hm...

Odtrhol zrak od mobilu a pozrel na mňa.

-Vieš, že sa mi Alex páči ale chcem vedieť ako to berieš ty. Lebo viem ako sa na ňu dívaš. Či je to niečo viac alebo len flirt...?

Pozerali sme si navzájom do očí. Vzdychol so

-Vlastne už žiadno, pred tým som to myslel ako flirt ale keď som ju pobozkal tak mi povedala dosť jasne a zreteľné že nie. Je krásna to hej ale prosiť sa jej nebudem možno by som aj zabojoval ale si tu ty brácho, videl si ju prvý a to by som ti neurobil...

On ju pobozkal?

-Ty si ju....?

Všetko mi vysvetlil. Bol som naštvaný ale hrialo ma pri srdci, že Alex odmietla nášho Juana(Chuana) lámača ženských sŕdc. Rovno s nim do telenovely. Ale teraz som ešte viac tužil po jej bozkoch. Sakra. Keby to bol niekto iný asi by som mu vrazil ale Zayn je Zayn. Prekusol som to. Vrátil sa späť k Harrymu. Nie nepoviem mu to. Toto si nechám pre seba....

-Harry?

-Áno?

-Gate dolu!!

Nechápavo na mňa pozrel. Ale keď videl tu véééľku vodnú pištoľ radšej si ich dal dole. Hodil som ich do vody. Šibalsky a zákerne som sa naňho usmial. Ostriekal som ho. Naštval sa a začal ma naháňať po trávniku. Moje gate leteli za jeho. Neviem ako ale už proste neboli na mne ale neriešil som to. To je detail

-Ty mrkvožrút keď ta chytím...!

-Tak ta zjem? Harry to nie s kým by si potom trávil noci a zabával ten svoj banánik keď tie tvoje žaby v noci spia?

Ďalší výbuch. Na dvore bol už totiž Niall tak sa jeho rehot ozýval a cele kolo. Išiel niečo odseknúť ale..........