Beautiful Dreams 32

Lili:

Chalani ma naložili do auta a frčali so mnou preč. Nemala som šancu ubziknúť. Porazenecky som si vzdychla a oprela sa o sedadlo. Šoféroval Harry. Preto lebo si vybral dlhšiu slamku. Áno ty debili ťahali slamky. No na hlavu, na budúce budú hrať kameň, papier, nožnice čo? El sedela v predu a hrala sa na tetu z navigácie. No a Louis so mnou v zadu. Za toto sa ešte pomstím

-Už sme tam?
Začal Louis 

-Nie

Odvrkla El.Louis sa na mňa pozrel a žmurkol. O áno, chápem.

-Už tam budeme?
Začala som 

-Nie
Tentoraz odpovedal Harry

- Už sme tam 
Opät Louis

-Už tam budeme?
Teraz ja

-Ako dlho ešte?
Striedali sme sa

-Už? (

-NIE!

Okrikli nas.Ostali sme ticho. Nech vyfučia a zase začneme. Kto by povedal, že hrať sa na Oslíka zo Shreka je taka zábava?

-Už sme tam?)

-Nie

-Mama už sme tam?

-Nie

Harry je mama?:O No ty vole. Ale budiš, už viem čo mu kúpim pod stromček. Hahahaha

-Už sme tam? Už sme tam? Už sme tam? Už sme tam?

To sme začali zborovo. Čakám kedy im rupnú nervy

-ANO!
Zvolala El s nervami 

-No sláva!

To sme už nevydržali a začali sa smiať ako fetnuté červíky na cele auto

-Deti
Urazene zabručal 

-Problém?
Obratil sa nanho Louis 

-Rada ti ho vyriešim

Spoločné sme dokončili vetu. Toto som mala tak rada. S Louisom sme boli proste prepojený

-Vystupujte!

Vyhodila nas. Doslova sme vyskočili z auta

-Ooo konečne čerstvý vzduch

Louis si kľakol na zem

-Pevná zem pod nohami, pevná zem pod nohami, pevná zem pod nohami.....

Ľudia dookola sa na nás dívali ako na psychopatov a my sme sa len a len smiali

-Na čo sme sa to dala nakecať?

-Niečo mi vrav, s nimi už nikam nejdem

-Dúfam, že si aspoň ty budeš normálny(El)

Harry neodpovedal. No El na to nespoliehaj....On bude s nami! :D

-Čo ideme robiť?
Ozvala som sa

-Zmrzlina?

Mne a Louisovi sa rozžiarili oči. Nečakali sme na nich a rozbehli sa k prvému zmrzlinovému stánku

-Čokoládovú a jahodovú!

-Citrónovú a mrkvovú!

Predavačka sa naňho divne pozrela

-Mrkvovú nemáme ani sa nevyrába prepáčte

Louis sa zatváril ako opustene šteňa....Teda mrkva a vypýtal si čokoládovú. Zaplatili sme a sadli si na najbližšiu lavičku

-To je drzosť nemať mrkvovú príchuť!

-Bože to je hrozne! Treba zavolať na zmrzlinovú políciu!

-Presne mrkva. Pod nájdeme zlate stránky a ideme volať

-Áno!

Prišli k nám "trocha" zadychčaní Harry a El

-Harry nemáš zlate stránky?

-Vieš Lils, každý deň nosím po vačku

-Tak ich vytiahni!

Pozrel sa na mňa akoby som spadla z jahody. Počkať, dá sa spadnúť z jahody? Uno momentos idem skúsiť.

-Harry neklam aspoň, toto je vážne!

Skôr než stihol odpovedať zbadala som veľký kŕdeľ....

-Aha! Kevin!

Ukázala som naň prstom. Louisovi zasvietili oči

-Kto chytí najviac Kevinov bude mat jedno želanie!

-Platí!

-Harry ides?

Pozreli sme naňho s očakávaným že nás nesklame. Pozrel raz na Kevinov, na nás a El. Vzdychol si, vyzliekol si sako a podal ho El

-Toto si nenechám ujsť. Prepáč El

-Harold! Ty zradca!

Zakričala za nami ale to sme už bežali do veľkého kŕdľu

-Kevin! Pod k mamičke!

-Nie k ockovi
Kričal Louis 

-Strýko ma pre vás prekvapenie!

Takto sme naháňali Kevinov po celom námestí. El sa na nás smiala a spolu s ňou aj niektorí ľudia, iný na nás kukali ako na psychopatov(za čo sa hrdo priznávame, že sme ) a iný si nás natáčali. Nakoniec sme si udychčane sadli do stredu námestia a začali sa smiať. Pozrela som na Louisa a potom na Harryho. Na ňom mi pohľad zotrval dlhšie. On ma na hlave....Nie!...A vybuchla som do takého smiechu až som sa zvalila na zem a gúľala sa tam ako keď hovnival kotúľa tu svoju guličku (hovienko:DDDD)

-Čo je?
Prekvapene na mna pozrel Louis 

-Lili?
Harry na mna pozera ako na blazna 

-Kevin...zanechal...Harrymu...na...hlave...svoj...biely...pozdrav!

Vysúkala som pomedzi smiech. Slzy mi stekali dole prúdom. Brucho ma bolelo to bude svalovina. Louis hneď pozrel na Harryho hlavu. Vypúlil oči a tak isto sa začal smiať

-Niééééé

Vyskočil na nohy a bežal k verejným toaletám. Keď sme sa ako tak pozbierali zo zeme navzájom sa ťahajúc, čo sa nezaobišlo bez pádov a ďalšieho smiechu. Harry sa vrátil aj s mokrou hlavou a zase sme sa smiali. Harry na nás hodil kill face. Tak sme sa zase pobrali k El lebo by nás asi na mieste zabil. Bolo už 16:00. No WAW!

-Nejdeme už domov?

-NIE!

Zvolali všetci traja naraz. Zdesene som na nich pozrela a radšej sa stiahla. Nakoniec sme skončili v kine na veľmi nudnom a dlhom filme. Cely čas som sa hmýrila a po Louisovi hádzala pukance. Po 2 hodinách utrpenia sme konečne vyšli von. Všetci mali so mňa už nervy. Ale keď ja chcem isť už domov, za mojim tigrom.

-Poďme už domov!

Nestihli mi odpovedať lebo El zazvonil mobil. Chalanom zasvietili oči a ja som nechápala. Išla radšej trocha ďalej. Normálne som sa bála ako chalanom svietili oči. Som myslela že oslepnem od toľkého žiarenia

-Dobre môžeme ísť domov(

-Aleluja!

Aj som si podskočila ako Niall na svojich koncertoch :D Taký Horanovsky skok.

-Ale pred tým na, obleč si to a na nič sa nepýtaj.

Ak je to podmienka dostať sa domov...budiš. Navliekla som na seba to čo mi dala El. Zistila som že sú to šaty. Krásne jednoduché biele šaty bez ramienok, pod prsiami previazane ale krásne. A k tomu jednoduché biele baleríny s takým kvietkom v predu a ešte jeden náhrdelník

Ale bolo mi to jedno ani som sa netrápila že načo. Hlavne že sme išli domov....

Doma:

Vystúpila som a prešla k dverám. Otvoril mi ich Liam, len pozdravil a so zvyškom osadenstva nastúpil do auta a už ich nebolo. To čo do prdele....Vstúpila som dnu. Nikde nikoho len sviečky tvoriace chodník. Vybrala som sa po nich a skončila na záhrade. To čo som uvidela pred sebou mi vyrazilo dych....