Moments 30

Alex:

Spustila som z ostra. Nemali šancu.

-Už ste spokojní? Že ste ma skoro utopili? Takto "vítate" každého? Či len ja som bola výnimka? Uvedomujete si v tých vašich hlavičkách, že ráno sú svaly stuhnuté? A je to iné ako keď ma tam hodíte na obed keď som už rozhýbaná? A nie ráno keď som rada že chodím! Ale vám to asi nič nevraví. Tak nabudúce si to vyhoďte z hlavy a radšej počkajte! Idioti

Nakričala som na nich. Bolo mi to až ľúto keď som videla tie pohľady ale musia si uvedomiť čo urobili. Nechala som ich tam a išla do kuchyne niečo uvariť. Rozhodla som sa pre špagety. Robila som omáčku keď si za mnou niekto odkašľal. Prudko som sa otočila. Stal tam blondiačik. Prešľapoval s nohy na nohu. Stíšila som plotňu aby sa mi to neprivarilo. Oprela som sa o linku, prelozila ruky na hrudi a čakala.

-Spusti.....

Chvíľu na mňa hľadel a nadychoval sa. Zahľadel sa na mňa a urobil niečo nečakané. Hodil sa mi okolo krku a začal vzlykať. Nevedela som čo robiť. Ruky som mu strnulo polozila na chrbát, začala som ho hladiť a sepkať aby sa upokojil. Po chvíli sa odo mňa odtiahol, zahľadel sa mi do oči. Tie jeho boli cele červene od slz ktoré skončili na mojom teda Louisovom tričku

-Alex prepáč, prepáč, prepáč ja som nechcel a ani oni. Poslali ma za všetkých. Nemysleli sme že sa niečo také stane. Prosím odpusť nám. Prosím. Už sa to nebude opakovať a .....

-Niall stop! Nestíham!

Stopla som ho v strede vety. Pozrel na mňa a čakal. Nahodil ten najkrajší pohľad ktorý by roztopil aj ľadovec. Chcela som trucovať ale nemohla som. Rezignovane som si vzdychla

-Dobre je vám odpustene....

-Vážné?

Neveril mi. Ale nedalo by sa odpustiť tomuto blondiačikovi ktorý vedel hádzať také krásne pohľady? A ten pre ktorého mam slabosť? Kruci toto mi urobili naschvál. To si s nimi ešte vybavím.

-Hej....

-Jupííí.....CHALANI!!!! Je nám odpustene!!

V mihu sekundy boli všetci v kuchyni a väznili ma v objatí.

-Pustite ma! Ja varím!!

Napadlo ma zrazu. Rýchlo som sa im vyšmykla a venovala omáčke......

Neskôr okolo 14:00

Váľali sme sa a knedlili pred televízorom. V telke išiel nejaký nudný film. Všetci sme mali na tvári trpiteľský a znudený vyraz. Sedela som medzi Louisom a Niallom. Niallovi som vyjedala popcorn a on kňučal. Keď sa čas blížil k 14:10 už sa to nedalo vydržať. Cela zúfala som vstala a začala pochodovať hore dole. Všetci ma pozorovali a čakali

-Alex sadni si znervózňuješ ma

-To sa nedá Liam! Keby som sedela tak sa unudím k smrti!

-Tak poďme niečo robiť!

-A čoNiall?

-No...Ehm....Vieš...

Začal sa ošívať. Mysleli sme si. Niekedy to tou svojou blondatou hlavičkou nedomysli

-Vidíš! Nik nemá nápady. Prisám tri asi sa pôjdem šľahnúť do bazéna aby sa tu niečo dialo!

Zúfalo som zvolala. Chalani na mňa kukali ako teľce na nove vráta. Áno chápem prečo. Proste voda, bazén a už asi viete.....

-Môžem  ti pomôcť ak chceš

-Louis! To bola len hlaška do vetra!

-Ale nemusí byt
Usmial sa Harry

-Viete čo?

-Nie čo?

-Neviem Louis!....

Zaškerila som sa a chalani sa rozrehotali. Pozrela som na kalendár a pohľad mi padol na dátum a deň. Dnes je utorok....utorok.....

-Liam! Louis! Dnes je utorok!

-A čo s tým? Zajtra je streda

-Ty mrkvová hlava! Nechápeš? 

-Na čo narážaš? 

Už važne na mna pozrel Liam.Otvárala som ústa že im to vysvetlím................