Moments 12

Louis:

Nakŕmil som ju a ona to dala všetko von. Povedala nám že ma problémy so žalúdkom, je podvyživená a mala by chodiť na infúzie. Čože? Je normálna? Čo jej nezáleží na svojom zdravý? Ale všimol som si že je akosika chudá ale že až tak? Bez váhania som si ju prehodil cez plece. Liam išiel za nami. Asi vedel o čo mi ide ako inak. Keď som jej povedal, že ideme do nemocnice začala vyvádzať akoby išla na popravu. Prečo? Prečo voči tomu cíti odpor? Tak ani ja som to tam nemal dva krát v láske ale keď musím tam ísť tak idem ale ona akoby sa bola čo i len tie priestory vidieť. Našu hádku ukončil Liam. Oduto sa pozerala von oknom ani na mňa nepozrela. Keď sme zastavili na parkovisku zbledla a rozklepala sa. Za tým strachom a odporom musí byt niečo viac. Videl som jej strach v očiach. Aj som to hneď oľutoval že som ju sem zobral ale moje vnútro vravelo že je to správne. Vo vnútri nás zoznámila s milou pani menom Dorothy. K Alex sa správala ako k dcére. Napomínala ju a dohovárala jej. Ona len sklonila hlavu a počúvala ju. Zapojil som sa do toho a sľúbil Dorothy ,že s ňou budeme chodiť na tie infúzie. Usmiala sa na nás a poďakovala nám. Alex chytila za ruku a začala ju ťahať do jednej miestnosti. Lenže nechcela ísť tak som ju zobral do náruče a zaniesol ju tam. Držala sa ma ako kliešť. Strach s nej bol úplné cítiť. Znášal sa okolo nej ako parfum. Dorothy jej niečo povedala. Alex otočila hlavu k oknu a akoby vypla prestala vnímať prítomnosť. Keď jej Dorothy dala infúziu myklo ňou. Asi si to neuvedomovala ale držala ma za ruku a pevne. Nie žeby som sa sťažoval. Stláčala mi ju v istých intervaloch. Keď sme odtiaľ vychádzali musel som jej pomáhať. Nevládala. Na chodbe nás čakal Liam. Keď sa opýtal či sme skončili Alex ma predbehla a povedala že nie. Vysvetlila to tak ,že ideme na detské oddelenie. Načo? Nechápal som ale to sa stavalo často hlavne pri nej....Tam sme zase stretli Dorothy. Ta povedala niečo v tom zmysle že vedela že príde a deti sú v spoločenskej. Je to normálne že vravia v takých hádankách alebo som nechápavý? Alex nás tam nasmerovala. Keď sa otvorili dvere na Alex už viseli 2-3 deti. S jedným dievčatkom sa tam rozprávala sa mi zdá že Lucy. Vyzerala pri tom krásne. V očiach mala iskričky a na tvarí nežný úsmev ako počúvala to bľabotanie. Bolo vidno že deti miluje. Áno mala ich rada ale to by spozoroval aj debil. S o všetkými sa zvítala objatím. Neskôr vyšla von a nechala nás tam s nimi na pospas. Tie deti nám nevadili. Boli veľmi milé a nevešali sa na nás ako iné aj keď vedeli kto sme. Rozdali sme im podpisy a odfotili sa s nimi. Keď sa Alex nevracala dostal som strach. Hneď som to povedal Liamovi a šli sme ju hľadať. Po chrbte mi prechádzal mraz a oblial na studený pot. Liam neskôr na mňa zakričal že ju nasial. Vpálil som do tej izby a uvidel dve najkrajšie stvorenia na svete. Alex obijmala malú princeznú. Ale čo to táram obidve vyzerali ako princezné. Boli spolu krásne. Predstavila sa nám ako Nataly. Nemal som ani tušenie prečo tu je ale asi to bolo vážne keď bola napojená na toľko prístrojov. Ale bola milá. Taký malý anjelik aj tak vyzerala. Sľúbili sme jej že v utorok prídeme aj s chalanmi. Potešili sme ju. V očiach sa jej objavili iskričky a na tvarí veľký úsmev ktorý jej v líčkach spravil jamky. Neskôr prišla Dorothy že už musíme ísť.

-Počkajte! Loui, Liam môžete na minútku?

Zvolala na nás Nataly. Bol som prekvapený ale aj zvedavý. Čo môže od nás chcieť?  Vrátili sme sa teda späť. Alex odišla von. Pochopila že tam nemá byt.

-Môžem vás o niečo poprosiť?

-Jasne princezná

Liam pohotovo zareagoval

-Alex vám to asi nepovedala...ale v hlave mam zhubný nádor. Nebudem tu už dlho, cítim to že za chvíľu odídem. A tak sa chcem uistiť, že keď tu už nebudem či by ste na ňu dávali pozor a starali sa o ňu. Možno na povrch vyzerá silná a sprava sa tak, ale opak je pravdou.....Ja to viem, vždy keď sa niečo stalo bola tu......prosím sľúbte mi že budete pri nej stáť a dávať na ňu pozor prosím...na svete už nemá nikoho a keď odídem aj ja....neviem čo sa stane....a preto chcem aby bol niekto pri nej....prosím...

Bol som riadne zaskočený. Veľmi ma zaskočilo čo povedala. Ona ma 4 roky?  Ale nemôžeme povedať nie. Aj ja mam to nutkanie a teraz keď nás o to poprosil tento malý anjelik....

-Sľubujem, neboj postaráme sa o ňu. 

Svoje zelene oči uprela na mňa

-Aj ja sľubujem....

-Ďakujem vám, veľmi ani neviete čo to pre mňa znamená...

Už sme museli ísť. Objali sme ju a vyšli. Alex sme zaviezli domov. My sme museli ísť do hlavného stanu. Alex sme ešte povedali čo a ako a kedy pre ňu prídeme. Troska dezorientovane a mimo tela prikývla a vošla do domu. Počas cesty do hlavného stanu

-Liam čo si o tom myslíš?

-Úprimné? Myslím, že chcem splniť to čo sme sľúbili tej malej. Mam také nutkanie a ani neviem prečo...

-Ja mam taky isty pocit. Ale neviem si stále vysvetliť jednu vec. Je v nej niečo o čom nevieme ale asi by sme to mali vedieť......

Prikývol.

-Inak prečo ideme do hlavného stanu?

-Harry volal že mame prísť

Ďalej sme sa už nerozprávali. Pred domom bolo veľa novinárov. Ale zázrakom sme sa dostali do garáže a vybehli hore. V obývačke bol Harry, Zayn a kde je Niall?

-A Niall?

-Kuchyňa

Uchechtol som sa

-Hej blondáčik dones mi mrkvu!

-Jasnéééé

Vbehol a hodil mi moju milovanú mrkvičku. Posadili sme sa.

-Tak a teraz nám povedzte prečo sme mali prísť?

Štvalo ma to, chcel som byt teraz s Alex. Niall na mňa udivene pozrel asi niečo vycítil

-Len tak nudili sme sa

Povedal vyškerený Harry. Neviem prečo ale Niall vybuchol do smiechu. Asi s môjho výrazu alá to nemyslíš vážne

-Harry utekaj! 

Riadil mu Liam 

-Prečo? 

Liam ukázal na mňa. Bol som naštvaný. Veľmi. Čo keď sa teraz niečo stane? Hazzaaaa!! Harrymu sa na tvári mihol strach a to už bežal radšej preč

-Harry ja ta asi zabijem!

-Prečo? 

-Čo keď sa jej teraz niečo stane?

Harry zastal a ja som doňho vrazil tak, že sme spadli na zem

-Jej?

Opýtal sa kým sme vstavali. Prikývol som

-No ja čakám

-Dnes nemám chuť

Žmurkol som naňho. Vyprskol do smiechu, keď mu došlo ako to myslím(dúfam že vy viete ako to myslím :D) V očiach som mu videl ohníčky. Rozbehol sa dole

-Zayn! Louis ma podvádza!

-Čože?!

Opýtali sa všetci zborovo až na Liama ten sa len škeril. Čo teraz?

-No jasne....Liam musíme to už priznať a prestať to skrývať

Žmurkol som naňho. Všetci vyprskli smiechom, keď som sa naňho nalepil. Harry sa snažil tváriť vážne a urazene ale nešlo mu to

-Ale nie teraz vážne (Harry)

Všetci hneď stíchli a pozerali na mňa. V tej tichosti by ste počuli aj Niallove vetry.....ale tie počujete tak či tak :D Ja som pozrel na Liama. Povzbudivo sa na mňa usmial.

-Noooo stretol som jedno dievča.....

  Všetko som im povedal. Pred nimi nemám žiadne tajomstva teda skoro. Však sa nemám za čo habit. Povedal som im ako sme sa stretli. Proste všetko. Všetci na mňa vyvaľovali oči. Boli ohúrení....

-......ale zatiaľ sme len priatelia.

-Haha...ale do kedy.

-Bože Harry ty si hrozný!

-Kedy nám ju predstavíš? 

Zayn na mňa otočil tie  čokoládove oči 

-Keď naprší a uschne

-Isto! 

Skríkol Harry.Výbuch, úplne bez dôvodu, keby nás teraz niekto videl pomysli si že sme od niekal ušli.

-Ale teraz vážne. Liam?

-Zajtra ju možno privedieme na skúšku.

Všetci zvýskli. Blbci blbi! Ale aj tak ich mam rad :D Nakoniec sme ešte keckali a ešte sa na ňu pýtali ale nechceli sme im povedať ako vyzerá nech si počkajú.