Lilin
pohľad:
Ma pustil...Šokovane som otvorila oči. A chcela ich opäť zavrieť.
Videla som ako ho drží pod krkom a jednu mu vráža do nosa. Bolo počuť
nepríjemný zvuk(asi mu ho zlomil). A začali sa bit, aj on schytal, ale keďže
bol rýchlejší tak sa stihol uhnúť. V Šoku som sa zviezla na zem. Objala sa
rukami a začala plakať. Ani neviem z čoho, či od úľavy, šťastia,
strachu.....alebo lásky k Zaynovi ,ktorý ma práve zachránil. Hlavu som
sklonila, nechcela som vidieť čo sa bude diať. Bolo ticho opäť som ju zdvihla,
videla som ako tak stoji so zakrvavenou päsťou a pozerá ako uteká. Akoby
zacítil môj pohľad otočil sa. S pery mu išla krv. Nechcela som aby ma takú
videl. Hlavu som rýchlo sklonila. Kľakol si vedľa mňa, chcel sa mi na to
pozrieť lenže som stále mykala hlavou, nie nechcem aby si ma takúto videl, nie
teraz nie, nie, nie. Kričalo moje vnútro.
-Pšššt, neboj už je dobre. Nedovolím aby ti niekto ublížil.
Využil moje zaváhanie, zdvihol mi hlavu. Nedokázala som mu pozrieť
do oči. Slzy mi nekontrolovane tiekli po tvári. Dívala som sa do hora a všade
možne len nie naňho. Pomaly zdvihol ruku asi mi utrel krv spod pery a spod
nosa. Potom mi natočil hlavu na bok. Počula som ako zaťal sánku. Pustil ma,
bola som rada, že som sa mohla skryt. Na celom telo som sa triasla, nie od zimy
ale stále so šoku. Cítila som, že niečo cezo mňa prehodil, chcela som sa
pozrieť čo to je. Ale to som už cítila jeho vôňu okolo seba. Doslova som ju
fetovala.
-Dokážeš chodiť?
Milo sa ma opýtal. Len som prikývla. Snažila som sa postaviť ale
nešlo to. Moje telo vypovedala funkciu, nechcelo ma počúvať. Počula som vzdych
a to ma už zdvíhal zo zeme. Tvar som si rýchlo skovala na jeho hrudy a plakala.
Počula som nejaké hlasy. Nechcela som ich počuť, tak som sa sústredila na tlkot
jeho srdca. Ukľudňoval ma tak ako aj malé dieťa ukľudňuje tlkot matkinho srdca,
mňa ukľudňoval jeho. Stále ma držal v náručí a nepustil za čo som mu bola
vďačná. Vtom sme vystúpili s auta a niekam ma niesol. Cítila som ako stúpame.
Nejako sa mu podarilo otvoriť dvere a to ma už polozil na posteľ. Nechcela som
aby ma pustil. Chcela som byt uväznená v jeho náručí. Asi si to všimol keď som
si doňho zakvačila prsty. Jemne mi ich uvoľnil
-Neboj sa. Za chvíľu som späť.
Pomaly som prikývla. Odišiel. Nejako som sa posadila. Moja hlava,
všetko naokolo sa mi točilo. Ležala som na posteli. Bola to jeho posteľ.
Nepýtajte sa ma ako si môžem byt taká istá ale som všade je cítiť jeho, teda
jeho vôňu. Vstala som, našla dvere do kúpeľne. Chcela som vedieť ako vyzerám
tak som sa presunula k zrkadlu. To som asi nemala robiť. Znova mi začali tiecť
slzy. Mala som rozťatú peru, s nosa mi išla krv, cely spánok som mala
oškretý(asi keď mi druhy raz strelil) a nakoniec na líci...sa mi robila
modrina, už chytala takú fialovo-modrú farbu. Rýchlo som so seba zhodila šaty,
bolo mi ľúto toho trička bolo do polovice roztrhnuté. Dala som si rýchlu sprchu
aby som zo seba všetko zmyla. Pocity a hlavne toho.....Len v uteráku som vbehla
späť do izby k Zaynovmu šatníku. Vybrala odtiaľ nejaké tričko a šortky. Rýchlo
si to obliekla a zakutrala sa do postele. Už som zaspávala keď sa posteľ pohla
pod nejakou váhou. Chcela som sa pozrieť kto to je ale to mi už do nosa udrela
jeho vôňa. Pritúlil si ma ku sebe a zovrel v náručí. Zaspávala som s krásnym
pocitom....Ale to som nevedela čo sa bude diať v noci.....
Zaynov pohľad:
Už sú to 2 týždne a stále ju nemôžem dostať z hlavy. Stále na ňu
myslím. Všade kam sa pohnem je len a len ona. Každá jedna myšlienka patri jej.
Von už ani nechodievam. Zo skúšky, keď prídeme sa zavriem v izbe a myslím
na ňu. Som si to pekne pokašľal. Prečo som sa s Mell nerozišiel skôr? Ja hlúpy
idiot! Otvorili sa dvere, ani som sa neotočil však načo?
-Zayn obliekaj sa ideme von
Oznámil mi Liam bol v bojovej nálade. Určíte je schopný ma aj za
uši vytiahnuť s mojej izby. Pozrel som sa naňho teda na nich lebo tam boli
všetci.
-Nikam nejdem!
-Ale ideš! A žiadne nie nechcem počuť! Nebudeš tu zavretý cele
dni. Cele dni nič nerobíš len ležíš si ako kôpka nešťastia. Musíš na ňu
zabudnúť a isť ďalej. Musíš sa isť zabávať a žiť....ak nie kvôli sebe...tak sa
aspoň pretvaruj kvôli nám
Áno presne zahrajte mi na tie moje city ešte viac....
-Tak dobre
Všetci začali pišťať ako nejaké baby..
-O hodinu ideme
A dvere buchli....Aby som to stihol dal som si rýchlu sprchu,
učesal sa obliekol si zelene tričko, tmavé vyšuchané rifle, čiernu mikinu s
vyhrnutými rukávmi a čierne conversy. Zastali sme pred Vanilla clubom. Zabávali
sme sa, tancovali a pili. Do tanca som vyzval aj nejaké baby ale nič viac(aj
keď ony chceli).Takto to išlo dosť dlho. Harry tancoval s nejakou sa mi zdá že
blondínov, Liam sedel a popíjal s Louisom, v dave som hľadal Nialla keď som ho
zazrel ako tancuje s nejakou ryšavkou. Len som sa pousmial aspoň oni sa
zabávajú. Keď som otočil hlavu zdalo sa mi ,že som ju zbadal. Nie! To nemôže
byt ona to sa mi len zdalo. Ale nedalo mi to po chvíli som išiel za Louisom
nech ide so mnou, že si idem zapáliť a tu je moc dusno. Najprv protestoval ale
s hundraním sa zdvihol a išiel so mnou. Smerovali sme k zadným dverám srdce mi
tĺklo o preteky....ale rozum mi vravel, že to nemôže byt ona nie....Začul som
nejaký rozhovor ako odtiaľ ide. To sa mi asi len zdalo. S vnútorným bojom som
otvoril dvere...To čo som tam videl....Na to tak ľahko nezabudnem. Rýchlo som
sa otočil k šokovanému Luisovi
-Bez po ostatných odchádzame
Vyštekol som naňho ale poslúchol a utekal. Potom som sa otočil a
vyrazil. Bola pritlačená k stene stala tam a bojovala. Bol som na ňu hrdý ale
zároveň som sa aj o ňu bal. S celej sily som sa zahnal, nevidel ma lebo jej
isliel streliť ďalšiu, a strelil mu do nosa počul som ako niečo puklo. Zlomil
som mu ho, tak mu treba Hajzel jeden zdvíhať ruku na moju Lili to mu ešte
nedarujem. Pomaly sa zbieral so zeme. Bol to kus chlapa, nepustil by som sa do
takého nikdy ale teraz ma poháňal zvierací pud chrániť. Myslel som ,že ho
zabijem. Dosť dlho sme sa tam bili ale nakoniec stiahol chvost a ušiel. Aj ja
som schytal jednu do úst(bola mierená do oka ale stihol som sa uhnúť). Potom
som si spomenul, rýchlo som sa k nej otočil. Sedela tam na zemi, držala si
roztrhane tričko a plakala. Jej pľac mi trhal srdce. Kľakol som si vedľa nej.
Ešte viac sa schovala. Snažil som sa jej zvihnut hlavu a pozrieť ako veľmi jej
ten hajzel ublížil. Stále sebou mykala a krútila hlavou.
-Pšššt, neboj už je dobre. Nedovolím aby ti niekto ublížil.
Zaváhala tak som ju rýchlo chytil za bradu a zdvihol hlavu. Hnev
začal vo mne znova vrieť. Mala rozťatú peru, s nosa jej šla krv. Otočil som jej
hlavu do strany, zaťal som sánku, musím sa ovládať. Mala odretý spánok a na
líci sa jej už robila modrina. Keby tu nebola tak sa za nim asi rozbehnem.
Pomaly som zdvihol ruku aby sa nezľakla a utrel jej krv. Potom som ju pustil.
Znova sa schúlila do toho klbka a plakala. Triasla sa na celom tele tak som cez
ňu prehodil svoju mikinu. Na to došli chalani a vystrašene behali pohľadom s
Lili na mňa. Chceli všetko vedieť
-Potom, teraz už poďme
Radšej ma poslúchli. Lebo vedeli ,že keď zúrim tak nevedia čo odo
mňa majú očakávať. Znova som sa k nej zohol
-Dokážeš chodiť?
Prikývla, chvíľu som čakal a nič. S povzdychom som sa k nej
sklonil a zdvihol ju. Bola ľahká ako pierko. Úplné sa ku mne natisla, len som
cítil ako mi mokne tričko. Opatrne som s ňou nasadol. Chceli mi pomôcť ale
slušne som ich odbil. Teraz by som ju nikomu nezveril. Potreboval som ju cítiť
a držať v náruči. Boli to hotové muky...Keď som ju nemohol vidieť ani objať.
-Ako jej je?
Opýtal sa ma Niall a stále hľadel na Lili.(nevyzeral vystrašene
skôr akoby sa chcel isť za ňu pobiť, cely Niall, ale zase to bolo aj tým, že si
ju veľmi obľúbil. Aj jemu chýbala ale nie zas tak ako mne).
-Ešte stále je v šoku
Celu cestu domov sme boli ticho. Zastali sme pred domom, pomaly
som s ňou vystúpil a zaniesol ju do svojej izby. Keď som ju pokladal na posteľ
zakvačila sa do mňa a nechcela ma pustiť. Popravde ani ja som nechcel isť ale
musel som isť povedať chalanom čo sa stalo. Jemne som jej uvoľnil prsty a
povedal
-Neboj sa. Za chvíľu som späť.
Odišiel som s izby a nasmeroval si to do obývačky kde už všetci
sedeli a rozprávali sa o tom čo sa mohlo diať. Len som si sadol
-Tak čo sa teda stalo?
Nadýchol som sa a začal
-Keď sme boli v klube zdalo sa mi, že ju vidím vychádzať zadnými
dverami. Nechcel som tomu veriť. Však čo by tam robila? Ale nedalo mi to tak
som zobral Luisa so sebou ,že si potrebujem isť zapáliť. Za dverami som počul
nejaké hlasy myslel som si ,že sa mi to iba zdá. Tak som ich otvoril....Nevedel
som čo robiť. Otočil som sa k Louisovi nech beží za vami, že odchádzame. Potom
som sa pustil s tým Hajzlom do bitky. Utiekol so stiahnutým chvostom. Keby ste
len videli čo ja....Stala tam opretá o stenu a bojovala s horou
skalou...najviac ma vytočilo keď som videl ako jej jednu strelil.....Keď som sa
pozeral čo všetko jej spravil...Mal som chuť sa za nim rozbehnúť....Ma rozťatú
peru, oškretý spánok a na líci sa jej robí modrina....všimol som si aj nejaké
odtlačky na rukách ale nie som si istý........Neviem čo by sa stalo keby som
nešiel....
Skončil som svoj monológ. Ani jeden s nás nechápal ako niekto toto
mohol urobiť. Ešte sme sa rozprávali, že sa opýtame Lili či ho nepoznala a
pôjdeme si to s nim ešte vybaviť. Odišiel som ako prvý, ponáhľal som sa za
Lili. Keď som vošiel videl som ju schúlenú ležať v mojej posteli. Potichu som
vbehol do kúpeľne. Pozbieral jej veci zo zeme. Dal si rychlu sprchu aby som
zmyl divný pocit. A len v boxerkach ľahol k nej. Nežne som si ju pritúlil na
hruď...Takto som ju tu vždy chcel mat. Rozhodol som sa ,že ju už nikdy
nepustím chcem aby zaspávala takto...v mojom náručí....
********************
Zdalo sa mi, že počujem krik a potom trhnutie vedľa mňa. Ďalej som
ležal, to musel byt len sen. Ale aj tak práve sa mi snívalo ako som zachránil
Lili......ALE POCKAT!!! To sa vážne stalo. Rýchlo som sa posadil. Videl som ako
sedí zhrbená a drží si na ústach ruku a plače. Objal som ju. Začala sa trhať a
mykať. Tak som sa jej ticho prihovoril
-Pšššt, už je dobre bol to len zlý sen. Neplač maličká, vieš ako
mi to trhá srdce?
Potom som sa s ňou kolísal nech sa ukludni. Vzlyky prestali.
-Ďakujem
Zašepkala veľmi potichu, keby som nebol pri nej asi ju ani
nepočujem. Bol to neopísateľný pocit znova počuť jej jemne znejúci hlas.
-Čo sa ti snívala? Môžeš mi to povedať...Možno sa ti uľaví....
Vetu som nechaj nedokončenú nech sa rozhodne ako chce nebudem na
ňu tlačiť.
-Vieš ako som ti sľúbila, že ti raz poviem prečo sme sa
presťahovali?
Prikývol som
-Malo to suvis s tym...Že ako malú ma dievčaťa na nasej skole
bili....domov som vždy chodila s nejakou tou sinkou a škrabancami, vždy som sa
vyhovorila na to ,že som spadla nechcela som na ne žalovať. Nechápala som prečo
mi to robili, čo som im urobila, že ma neznášali? Na jedno obdobie to prestalo...Ale
zase sa to aj začalo keď som mala 14 tak to ma zbili a dokopali tak, že som
skončila v nemocnici. Mala som menší otras mozgu a zlomenú ruku.....
Musela sa nadýchnuť, po tvári jej zase začali tiecť slzy. Začal
som ju hladiť po chrbte.
-Vtedy sa naši dozvedeli všetko, asi im to povedalo jedno
dievča..neviem. Moja mama vtedy vyhlásila, že sa sťahujeme hneď ako ma pustia.
Tak sa aj stalo. Kúpili sme si v Londýne veľký dom. Mama si založila firmu a
otec začal cestovať. Už nikdy sme sa k tomu nevracali. A dnes keď mi jednu
strelil akoby sa mi vrátil môj strach, všetky tie spomienky proste...preto mam
aj tu druhu tvar, preto sa správam tak arogantne keď na mňa niekto útočí alebo
zaženie do kúta...Ale nikto to nechápe...Neviem čo by sa stalo keby si neprišiel..
-Klud tíško! Nemusíš už pokračovať. Ale ja som prišiel a nedovolím
aby sa ti ešte niečo stalo nikdy
Boli sme ticho vychutnávali sme si prítomnosť jeden druhého. Ešte
stále som sa s ňou hojdal a hladil po chrbte kym sa úplne neupokojila.
-Zayn?
-Áno?
-Prepáč....
-A čo preboha?
-Že som sa správala ako mala, vtedy v tej reštaurácii, že...
-Nie, nie je to len tvoja chyba ale aj moja. Ja som to mal s
Mellisou ukončiť už dávno, proste správal som sa ako idiot. Mal som to skončiť
hneď ako som si uvedomil....
-Keď si ,si uvedomil čo?...
Zavrel som oci a vyslovil to co som chcel povedať už dávno
-......že ta milujem....
Prekvapene ku mne zdvihla hlavu. A vtedy som jej dal bozk. Bol
veľmi pomaly, vychutnával som si každý dotyk. Keď som prestal oprel som si celo
o jej
-Zayn?
-Áno princezná?
-Aj ja ta ľúbim....
Nič som na to nepovedal len som sa pousmial. Zvalil som sa s ňou
znova do perín. Jemne sa zachichotala. Bolo to proste dokonale. Pritúlila sa ku
mne a zaspala na mojej hrudi. Ešte som jej jemne prešiel po vlasoch a zaspal aj
s ňou v náručí.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára