Alex:
Prázdnota. To som cítila pravé teraz. Ale budem úprimná, vždy som
sa tak cítila ale väčšinou som to vedela zahnať. Ale teraz? Nemám žiadny
záchytný bod. Nič čo by ma tu držalo. Sedela som na zábradlí a hľadela na
Temžu. Pred očami sa mi premietal cely život. Už ma tu nič nedržalo. Rodičia mi
zomreli pri autonehode. Bola som tam aj ja. Zázrakom som prežila. Nikto nevedel
prečo. Rok som pobudla v detskom domove. Neskôr sa o mňa starala teta s maminej
strany. Keď som mala sedemnásť konečne som od nej vypadla. Nenávidela som to
tam. Ten dom, to prostredie, tých ľudí.....Potom sa v mojom živote objavil Ben.
Náhodne som ho stretla keď som sa po škole ponáhľala do prace. Od vtedy sme
boli par krát spolu vonku a nakoniec sme sa dali do kopy. Milovala som ho.
Lenže každý príbeh ma svoje "ale". Dnes sme mali výročie. Sme spolu
už rok. Išla som k nemu do bytu. Keďže som mala kľúče neobťažovala som sa
klopaním. Chcela som ho prekvapiť. Ako som prechádzala po byte všade boli
rozhádzané veci....a nie len jeho.....Mala som zle tušenie. Zamierila som si to
do spalne, potichu som otvorila dvere...Ten pohľad ktorý sa mi
naskytol.....mala som pocit že zomriem. Bol tam Ben a moja najlepšie kamoška
Ashley...no už bývala. Prichytila som ich inflagranty. So slzami v očiach
som im nakričala čo si o nich myslím. Ty sa mi vysmiali. Nevydržala som to a
utiekla preč. A som tu. A rozmýšľam či mam ukončiť tento mizerný život alebo v
ňom pokračovať....Ale prečo by som tu mala ostať? Nič ma tu nedrží ako som
povedala. Nikomu nebudem chýbať...tak prečo ostávať a váhať? S hlbokým
nádychom som sa postavila. Držala som sa len jedného drôtu aby som udržala
rovnováhu. Bola som rada, že nikto o takomto čaše tadiaľto nik nechodí. Po
lícach mi stekali slzy. Jemný vánok mi strapatil vlasy. Temža ma lákala,
otvárala mi svoju náruč. Zavrela som oči. Už som išla skočiť, keď v tom......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára