pondelok 1. apríla 2013

Stolen My Heart 6


Zmätene na mňa hľadela. Pousmial som sa. Zdvihol som ruku a utrel jej nutelu pri kútiku úst. Ruku som jej nechal na tvári. Hlboko som sa jej zahľadel do očí. Strácal som sa v nich. Doslova som sa topil v tých jantárových studničkách. Bola taká iná. Taká čistá, nevinná...Niečo na nej bolo, čo ma priťahovalo. Viac som neurobil, len sme tam stali a hľadeli si do očí. Akoby som sa zrazu prebral z tranzu ruku s jej tvare som dal dole. Bolo to tak ako by som ju prepustil, zvrtla sa a ušla z kúpeľne. Zosunul som sa na zem. Čo to bolo? Čo sa to teraz stalo? Vbehol som do svojej izby. V oblečení som vošiel pod sprchu a pustil na seba ľadovú vodu. A poviem vám je to sakra šok a je to úplne iné ako v amerických filmoch....Čo sa to so mnou deje? Čo to je? Po pol hodinke som konečne vyšiel von s čistou hlavou. Prezliekol som sa a zišiel dole k nim. Všetci boli v obývačke, aj Jess. Niečo písala do notesu. Ako som vošiel mrkla na mňa. Do líc jej stúpla červeň. Radšej sklonila hlavu a písala ďalej. Sadol som si vedľa Liama
-Čo píše?
-Snažila sa nám niečo vysvetliť lenže pri Louisovom hádaní: Medveď išiel na výlet kde sa naňho vrhla mrkva a pretiahla ho...Radšej si zobrala notes a odvtedy píše. Pozrel  som na ňu. Notes podala Harrymu.
-Chcela by som ísť k sebe pre nejaké veci
Pozrel som na ňu
-Ale výhod so z hlavy, že ostaneš doma kým toho chlapa nechytia. Ale kým mame voľno budeš u nás ale keď pôjdeme na turné..no to sa ešte vyrieši ale zatiaľ si tu jasne?
Chalani len pritakali. V tomto boli na mojej strane. Zobrala notes späť. Napísala niečo a opäť mu ho podala.
-Nejdem sa teda háďat...Ale chcem svoje veci!
-Dobre ale kto pôjde?
Zamyslel sa Daddy.Chvíľu ticho. Zrazu sa všetky pohľady otočili na mňa. To nemyslia vážne!
-Zayn ideš!
 -Ale....
Liam do mňa štuchol a škaredo na mňa pozrel. Vzdychol som si
-Počkaj pri aute idem si pre bundu
Rýchlo som vybehol hore, zhrabol svoju bassebalovu mikinu a bežal k autu
-A žiadne nekalosti Malik!
-Sklapni Styles!
Treskol som dverami. Debil! Toto urobia naschvál a ešte sa s toho uťahujú? Nech si pichnú. Vybehol som pred dom. Našiel som tam Jess. Šuchala si ramena. Ja debil! Rýchlo som k nej prišiel. Dal som si dole mikinu a prehodil som jej ju cez ramena. Otočila sa ku mne. Ďakovné sa na mňa usmiala a viac sa do nej schúlila.
-Prepáč neuvedomil som si to...
Nasadli sme do auta
-Dobre kam teraz?
Podala mi papierik s adresou. Nebolo to ďaleko takých 20 minút cesty.


***************************************************************************


Zastali sme pred klasickým londýnskym domom.
Tam býva? A sama? Rýchlo vybehla k dverám. Spolu sme vstúpili dnu. Bolo to tam krásne, štýlové a útulne. Poslala ma do obývačky. Ha! Už tam len ostanem. Potichu som vyšiel za ňou do izby. Stal som vo dverách jej izby. Bola presne ako ona. Posteľ hneď pri okne a dookola kvantum kníh. Veľa obrazov. Izba bola presný obraz nej. Tajomna.
Spod postele vytiahla kufor. Otvorila skriňu a začala don ukladať veci. Ale poviem vám tie komínčeky...Na vrch dala ešte notebook a ešte nejaké veci. Potom prišla k menšej knižnici a zbalila aj knihy a nejaké poznámky. Otočila sa smerom ku mne. Nebola prekvapená. Asi vedela že som tu. Pozrela na mňa.
-Hotovo?
Prikývla. Zobral som jej z rúk kufor a zišiel dole. V chodbe zastala
-Ešte niečo?
Prikývla a odbehla k telefónu.
-Ahoj Jess! Tu pani Brettonova, kedy si prídeš pre Maxa?
Capla si po hlave. Kto je Max? Prišla ku mne a podala mi ďalší lístoček s adresou. Tak sme tam teda vyrazili. Vybrala sa k veľmi veľkému rodinnému domu. Zazvonila a čakala. Otvorila jej 50-ročná pani. Čakal som 10 minút, zrazu vošla a aj so psom. Ale bol krásny. Hľadel na mňa inteligentnými očami
-To je Max?
Prikývla
-Dobre teda. Max drž sa a priprav sa na novy domov
Pridal som na rýchlosti a rútili sa k nám...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára