pondelok 1. apríla 2013

The Wanted-Warzone 26


Chvíľu sme kráčali. Do ucha mi sepkal smer a keď tak ma upozornil na konár alebo jamu. Sem tam som doňho narazila na čom sme sa zasmiali. Zrazu sme zastali a ja som čakala kedy zloží svoje dlane ale on stále nič
-Eso? Už?
Nič nepovedal. Len som zacítila jeho pery na mojom krku a následné prudké svetlo zasiahlo moje oči. Prižmúrila som ich a čakala kedy si zvyknú. Keď som opäť precitla ohromil ma vyjav pred sebou. Stali sme sa skale ako prvý raz. Lenže teraz to bolo ešte krajšie. V strede bola deka na ktorej bol položeny košík. Dookola boli sviečky. Bola som dojatá. Odniekiaľ sa ozývala hudba. Nik ešte pre mňa niečo podobne nespravil. Eso ma objal zozadu a hlavu si polozil na moje rameno. Mala som slzy v očiach
-Ďakujem
-To je maličkosť
-Nie nie je. Ešte nikto nespravil niečo podobne. A nerátam čajový večierok s Jaiom
Spoločne sme sa zasmiali nad tou predstavou. Odtrhol sa odo mňa. Chytil ma za ruku a zaviedol ma k deke. Vyzula som sa a nechala sa stiahnuť do jeho lona. Oprela som sa o jeho hruď a spolu sme sledovali slnko ktoré pomaly plávalo po oblohe. Jeho ruky sa hrali s mojimi prstami a sem tam ma aj pošteklil čo som sa zachichotala. Privrela som oči a nechala sa unášať tým pokojom. Nosom mi jemne prechádzal po tvári a ja som sa usmiala
-Niečo som aj doniesol
Zašepkal a odtiahol sa. Neobzrela som sa
-Dúfam, že to nie sú jahody
-Prečo?
-Otrepane klišé?
Odpovedala som a čakala. Očkom som sa k nemu naklonila a videla ako zamyslene na mňa hľadí. Zrazu sa zasmial a tentoraz mňa vyviedol z miery
-Som rad že som originálny a doniesol som niečo iné
Zatváril sa lišiacky 
-No čo tam máš?
Dobiedzala som. On zdvihol pyšné hlavu a vytiahol misku
-Ta-dá! Melón!
-Ja ta milujem!
Zvolala som nadšené a objala ho. Melón je moje milovane ovocie. Usmial sa. Otvoril misku a mňa oviala sladká vôňa vodného melóna. Začala som sa zalizovať. Na vidličku napichol jeden kúsok. Otočil sa ku mne
-Otvor ústa ide lietadielko
A začal vydávať zvuky. Musela som sa usmiať ale poslušné som ich otvorila. A vtedy som v ústach pocítila sladkú chuť melóna. Spokojne som si chrúmala a Eso sa medzitým na mne smial. A tak ma kŕmil. Smiali sme sa a užívali si to. Keď už mi šiel dať posledný kúsok nečakané skončil u neho v ústach. Lišiacky sa usmial.
-Hej!
Okríkla som ho so smiechom a skočila na neho
-No čo spravíš?
So zdvihnutým obočím na mňa pozrel. Zákerne som sa usmiala a prisala sa mu na pery. Bol to mäkota lebo hneď sa podvolil môjmu nátlaku a ja som si prevzala svoj neporušený kúsok späť. Odtiahla som sa od neho a spokojne ho zjedla
-No tak toto nie 
Zavrčal a už som ležala pod nim. Zasmiala som sa ale smiech utlmil svojimi perami. Začal ich skusavat a lenivo naťahovať. Zakňučala som mu do pier a on sa usmial a konečne mi doprial poriadny bozk. Usmiala som sa a opätovala mu jeho bozky.
Po našej menšej nežnosti sa posadil a mňa opäť stiahol k sebe. Oprela som sa od neho a tentoraz sme sledovali mesiac. Naklonil sa a z košíka vytiahol fľašu a poháre
-šampanské?
Usmiala som sa a on prikývol. Nalial nám do dvoch pohárov a jeden mi podal. 
-Tak teda na náš románik?
-Nech si ho poriadne užijeme!
Dodala som a štrngli sme si. Usmiali sme sa na seba. Perlivý mok ma pošteklil v hrdle a ja som spokojne zapriadla. 
-Ideme? Mam ešte jedno prekvapenie...
Zašepkal do môjho ucha. Prikývla som. Pomohol mi postaviť sa. Vzal veci a spolu ruka v ruke sme šli. 
-A aké?
-Zlato vieš prečo sa to vola prekvapenie?
Zasmial sa ale ja som sa zamračila. Otočil sa ku mne a dal mi frčku do nosa. 
-Hej!
Zasmiali sme sa a zvyšok cesty sa pošťuchovali. Došli sme k chate kde sme boli. Otvorili sme si a videli zvyšok ako sedí na gauči a váľa šunky
-Oha akosika rýchlo ste tu
-Jai beriem ju veď vieš kam ako sme sa bavili tak až ráno
Žmurkol na neho a on prikývol. Ja som zmätene behala pohľadom s neho na Esa a nechápala. Nakoniec som to nechala tak a nechala sa Esom ťahať hore do izby.
-Zbaľ si plavky, veci na zajtra a veci na prezlečenie
Žmurkol na mňa a ja som poslúchla. Veci som hodila do menšej tašky a už sme sa rozlúčili a zmizli preč
Šli sme známou cestou k chate kde bol ubytovaný on
-A nemáš tam chalanov?
-Nie ty dnes šli do mesta
Žmurkol na mňa a ja som sa zaradovala. Vošli sme dnu a on rozsvietil chatu. Vyšli sme hore. Vošla som do kúpeľne a hodila na seba obyčajné čierne bikiny. Vyšla som von a videla Esa ako stoji v šortkách a Čaka ma. Keď ma zbadal usmial sa a priblížil sa ku mne. Musela som sa pozastaviť na jeho tele. Stále krásne a božské. Nemohla som sa naňho stále vinadivat. Vzal ma za ruku a vyviedol von na mólo. Rozhliadla som sa. Bolo to tu také iste ako u nás len to možno inak zariadene. Ani som sa nenazdala a Eso ma chytil na ruky a rozbehol sa so mnou k vode.
-Aáááááä
Zapišťala som a už sme boli pod vodou. Naraz sme sa vynorili a ja som sa začala smiať
-Ty blbec!
Skríkla som a topila ho čo mi nešlo. Šantili sme sa tam ako malé deti. Spoločnosť nám robil mesiac a hviezdy. Krásne romantičke klišé z filmov. Pousmiala som sa nad svojou predstavou. Keď sme už boli vybláznený stali sme na tom istom mieste a Eso ma držal na rukách aby som sa neutopila. Tato pokojná chvíľa sa razom zvrtla. Začal ma bozkávať na krk a neskôr sa mi prisal na pery. Usmial som sa a nechala ho nech nás rozptyľuje. 
-V jazere vážne?
Zašepkala som medzi bozky
-Problém?  Treba zmeniť prostredie
-Ty blázon
Zasmiala som sa a nechala sa unášať jeho horúcimi perami a šikovnými rukami. Vytiahol ma na mólo a tam....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára