O mesiac:
Zayn:
Sedel som v izbe a hľadel do stropu. Chalani boli v meste ale ja som nemal náladu. Stále som rozmýšľal nad tým všetkým čo sa stalo. Prečo som si to uvedomil až tak neskôr? Pokrútil som hlavou a vyšiel na balkón. Vytiahol som si cigaretu a zapálil si. Vyfúkol som dym a spomínal.
Zo začiatku to bolo fajn. Konečne som bol voľný. Verejnosť to vzala a na Angelu nenadávali čo ma tešilo aj keď som si to nechcel pripustiť. Chodil som s Harryn po baroch a zabávali sme sa flirtovali. Nič nás nedržalo. Toto správanie mi vydržalo par dni. Prečo? Lebo vždy keď som prišiel domov čakal som že na mňa vybehne malé stvorenie a začne mi nadávať. Ale neukázalo sa. V izbe sa stále vznášala jej typická vôňa a nie a nie zmiznúť. Mohol som vetrať koľko som chcel.
Raz keď sme sedeli pri večeri deň pred odletom prehrabával som sa v tom a v spomienkach sa vracal k dnu keď som ju prvý raz stretol. Áno zaujala ma na prvý pohľad. Svojou chôdzou, hlasom, očami. Všetkým. A dorazila to aj tým keď som ju prvý krát uvidel v tých sexy šatách. Vzdychol som smerom do taniera a vtedy do mňa stuchol Louis
-Zayn žiješ
-Hej...
Zamrmlal som. Dokonca mi chýbalo aj to jej oslovovanie Malik
-Nevyzeráš
-Nestaraj sa...
Odfrkol som. Myslel som že mi niečo odvrkne ale on sa začal smiať
-Čo je tu také vtipne?
-Nenávisť sa často mení v lásku čo Malik?
Prekvapene som naňho hľadel. Jeho slova sa mi zarezávali pod kozu a ja som si uvedomoval že ma pravdu. Chýbala mi všetkým! Hnev ktorý som k nej cítil sa zmenil v cit zvaným láska a ja som nevedel ci sa mam radovať alebo plakať.
-No tak bez za ňou a povedz jej to
Stuchol do mňa Niall z druhej strany. Neveselo som sa zasmial
-Áno už vidíte ako tam prídem. Význam jej city a ona ma prijme s otvorenou náručou. Čo ju nepoznáte? Väzme na mňa panvicu alebo tĺčik na mäso a ja budem rátať hviezdičky
Neveselo som sa zasmial. Chalani si povzdychli. Vedeli že mam pravdu. V tom dievčati sa nevedeli vyznať ani oni. Raz bola veselá plna radosti a raz plna hnevu. A aj cez to všetko sa to stalo
-Shit!
Zamrmlal som a zahasil cigaretu
-Zas tu sedíš?
-Prekvapene som nadskočil a otočil hlavou. Vedľa mňa sedel Liam.
-Ako vždy
Vzdychol som si a čakal čo múdre mi povie
-Zayn nerozmýšľal si nad tým že sa cez to prenesieš a zabudneš na ňu?
-Liam a i nevieš koľko krát ale to sa nedá. Ja ju zároveň nenávidím ale aj milujem. Nechápem ako je to možné
Zúfalo som povedal a hlavu skoval do dlani
-Tuto odpoveď som očakával. Tak teda počúval.......
Angie:
Už je to mesiac. A ja sa cítim ako znovuzrodená. S Em si to všetko užívame plnými dúškami. Peniaze čo mi sľúbili nabehli na účet a my dve sme začali od začiatku. Malú Em som prihlásila do školy takže od septembra nastupuje a ja tak isto na druhy semester na vysokú. Spokojne som si vzdychla a zvalila sa do kresla. Bolo už 9 hodín večer a ja som si konečne vyložila nohy a sledovala televíziu. Zrazu tam nabehli správy o hviezdach a nabehlo mi tam 5 známych postav. Musela som sa usmiať. Stále taký istý blázni. Avšak môj pohľad zabehol k Malikovi. Prišiel mi viac strhaný a nie šťastný. Bože Angie! Si paranoidná! Spamätaj sa. To je len maska. Pokrútila som hlavou a radšej prepla na niečo iné. Môj mobil zrazu začal zvoniť. Vyhrabala som ho a zdvihla
-Áno láska?
-Ahoj Angie!
-Olly tak rada ta počujem!
Nadšené som zvýskla
-Veď aj ja teba kráska. Počuj mam voľno neprišli by ste za mnou?
Vychrlil na mňa a ja som prekvapene hľadela pred seba
-To vážne?
-Áno
-Nebudeme vadiť?
-Vy nikdy!
-A kedy?
-Zajtra o 14:00 všetko je zjednane. Počkám vás na letisku pá!
Zlozil. Prekvapene som hľadela na display. Zajtra?
-Murse! Ja ta zabijem!
Skríkla som a vstala z postele. Vybehla som do svojej izby a zbalila si rýchlo veci a kozmetiku. Musela som nájsť naše pasy a keď som ich úspešné našla potichu som vošla do Eminej izby a zbalila jej jeden veľký kufor. Zniesla som ich dole a radšej si šla ľahnúť. Umyla som sa a zaspala. Veď počkaj Olly....
Ráno som sa zobudila o 9:00 ako vždy. Em vždy vstane chvíľu po mne. Zbehla som do kuchyne a spravila nám raňajky
-Dobre ráno
Zašvitorila jemným hláskom
-Dobre...
Usmiala som sa. Posadila sa na stoličku a pustila sa do svojho taniera
-Princezná včera volal Olly a chce aby sme k nemu prišli čo ty na to?
Zahľadela som sa na ňu a sledovala ako jej tvar zdobí široký úsmev
-Áno!
Skríkla
-Dobre teda dnes letíme takže o jednej pôjdeme na letisko dobre?
Žmurkla som na ňu. Ešte som jej povedala že je už zbalená a tak sa teda vyvalila na gauč.
Neskôr som ju vzala hore a obliekla jej jednoduché modré šatôčky a vlásky nechala rozpustene. Ja som rýchlo vbehla do svojej izby a hodila na seba čierne kratasy, bielu blúzku ktorú som do nich zastrčila a na nohy si dala čierne baleriny.
Vlasy som si prečesala a zišla dole. Príručnú tašku som si polozila na sedačku a keď zatrúbil taxík zišli sme dole a nechali sa odviesť na letisko. Prešli sme všetkými kontrolami a keď sme sedeli v lietadle Ollymu som poslala správu a vypla si mobil. A ako inak spolu s Em sme zaspali....
Zobudila nás až letuška nech sa pripútame že budeme pristavať. Em bola cela natešená. Predsa len je to prvý krát čo je v Amerike a tobôž v L.A. tešili sme sa obidve. Hlavne na Ollyho. Naposledy som ho videla vtedy pri Em a odvtedy nie. Vystúpili sme a prešli do letiskovej haly. Vzali sme si naše kufre a začali sa rozhliadať po Ollym.
-Murse kde si zas...
Mrmlala som si pre seba a hľadala ho
-Priamo za tebou
Prekvapil ma hlas za sebou. Zvrtla som sa na päte a silno ho objala. Stisk mi opätoval a to už v náručí držal malú Em.
-No čo pripravene?
-Áno!
Zvolali sme naraz. Nenapadne sme sa dostali k autu ktoré bolo zaparkovane hneď pri vchode. Naložil nám kufre a odviezol nás k svojmu domu. Celu cestu sme sa zabávali a spievali si
-Tak vitajte u mne
Usmial sa na nás. Mala Em vystrelila ako strela a začala prezerať cely dom. My dvaja sme vyniesli kufre do izieb a zlizli dole. Sadli sme si na terasu a kecali
-Angie?
-Áno?
Usmiala som sa naňho a čakala čo mi povie
-Zdáš sa mi sklesla
Jeho slova ma zarazili a ja som naňho len hľadela
-Čo?
-Čo sa stalo?
-Čo sa stalo?
-Nič...
Odvrátila som hlavu a sledovala Emu ako sa blázni v bazéne. Jeho prsty zovreli moju bradu a otočili si ma k sebe. Jeho pohľad ma držal a nechcel pustiť. Nakoniec sa mi oči zaplnili slzami a ja som sa mu hodila do náruče a vzlykala.
-To je dobre maličká...
-Nie už nič nebude dobe
-Ale prečo?
-Pretože som sa doňho zamilovala!
Skríkla som. Váha mojich slov ma zarazila. Odtiahla som sa od neho a s ocami dokorán hľadela na Ollyho ako sa usmieva
-Vedel som to
Povedal a opäť ma objal
-Povedz mu to
Zašepkal a ja som sa neveselo zasmiala
-Aby ma poslal do prdele? Zabudni! On ma nenávidí! Nechápem ako sa to stalo!
-Nenávisť sa môže zmeniť v lásku
-Ja viem ale je to volovina!
Skríkla som a nechala nech ma objíma
-Počuj dnes večer mam koncert ešte jeden. A chcem aby ste tam aj s Em išli dobre? Musíš sa odreagovať. Dobre?
-Dobre.....
Prikývla som a ďalej sme sa k tomu nevracali. Ako som si to mohla nevšimnúť? Hlúpa, hlúpa Angela! Chcem naňho zabudnúť! Hlúpy Malik! Vypadni s mojej hlavy a aj srdca!
Cely deň ma zožierali také myšlienky. Neskôr nás Olly vyhnal aby sme sa obliekli. Malej Em som obliekla slaboružové satý a na to som ej dala svetrík.
-Cítim sa ako princezná..
Zašvitorila a zbehla dole k Ollymu. Ja som vošla do svojej izby a obliekla si biele krémové šaty. Boli jednoduché a to sa mi na nich páčilo. Nič vyzývavé. Čierne silonky, na vrch pletený slabo hnedý svetrík a nejaké doplnky. Obula som si čierne baleríny.
V kupelni som si prečesala vlasy a nechala padať na ramena. Jemne som sa namaľovala a zišla dole.
-Fuha!
Zapískal Olly a ja som sa zasmiala.
-Ale ani ty nie si na zahodenie.
Usmiala som sa a premerala si jeho bielu košeľu a čierne rifle. A samozrejme jeho klobúk
-No dobre dámy ideme?
Otvoril nám dvere a mi sme nastúpili a nechali sa odviesť pred halu. Vošli sme zadným vchodom. Zaviedol nás do V.I.P. zóny teda na taký balkónik s krásnym výhľadom na pódiu.
-Dobre tu ma počkajte. A pozorne sledujte
Žmurkol na nás. Posadili sme sa a Ema cela natešená hľadela na všetko dookola a na mňa kašľala. Prevrátila som očami a sadla si. Zrazu všetky svetla zhasli
-Dovoľte nám privítať.......
Nemo som počúvala slova ktoré vraveli. Nie. Jedine slovo ktoré mi znelo v ušiach. Postavila som sa a rozbehla sa preč. Ako mohol? Ako mi to mohol spraviť? Rukou pritisnutou na ústach som utekala preč. Zrazu ma niekto zdrapil za ramena a hodil do nejakej miestnosti kde bola tma. Dvere sa otvorili s dnu vošla ďalšia postava. Žiarovka sa rozsvietila a.............
Pohľad tretej osoby:
Vedel som že dnes Ma prísť Angie. S Ollym sme sa dohodli že to spravíme lenže ja som si neuvedomoval že moje city stále horia k nej. Prehltol som slinu horkosti. Videl som ako ušla z balkónika a nechala tam svoju sestru. Neskôr sa tam objavil Olly a dal signál. Nie nemôže tam isť. Nie nie nie! Nedovolím to! Rozbehol som sa preč a dúfal že tam vojdem skôr ako on.......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára