pondelok 1. apríla 2013

Dark Side 32


-Tak teda....
Záhadne sa na mňa usmial a ja som sa trocha preľakla. Otočil sa mi chrbtom
-Pod na koňa
-Ale...
-Nie pod takto tam budeme rýchlejšie
-Ideme sa zahrať na Edwarda a Bellu?
Zažartovala som a on ticho zavrčal
-Pod inak uvidíš...
Vyhrážal sa mi. Pokrútila som hlavou a poslúchla. Viac sa zohol a ja som mu ruky obmotala okolo krku. Chytil ma pod nohy a vyšvihol na svoj chrbát. Tuho som zavrela oči a viac sa k nemu pritisla. Hlavu som skovala do medzierky medzi jeho krkom a ramenom. Počula som už len jeho tlmený smiech. Následné som vo vlasoch pocítila vietor a chlad. Neodvážila som sa ich otvoriť. Nie žeby som sa bála...No dobre bála som sa. Muselo to vyzerať šialené a plus k tomu jeho odviazaný smiech. Zrazu vietor zmizol a aj chlad
-Už môžeš zliezť
Pomaly som otvorila oči a zliezla z jeho chrbta. Párkrát som zažmurkala a rozhliadla s dookola. Stali sme na nejakom kopci. S úžasom som hľadela okolo seba. Začala som kráčať a prešla som až k okraju. Bol odtiaľto krásny výhľad na mesto. Zabudla som aj zavrieť ústa. Bolo to tu krásne. Obzrela som sa a zbadala obrovsky dub. Vtedy som si spomenula. Pomaly som sa na svojich roztrasených nohách prišla k nemu bližšie. Rukou som prešla po jeho kôry. Obišla som ho dookola pokiaľ som nenašla to čo som hľadala. Hojdačku. Bez rozmýšľania som k nej prišla a sadla si. Vedela som že je hneď za mnou a pozoruje ma. Hľadela som dopredu a uvažovala
-Nevedela som že toto je skutočné. Myslela som si že je to len moja fantázia
Zašepkala som. Vánok vzal moje slova a odvial ich preč. Zrazu som pocítila jeho telo ako zastavilo za mnou. Sklonil sa a svoje pery pritisol k môjmu uchu
-Všetko čo sa ti snívalo bola pravda. Ako aj tento strom...
-Tak aj kaštieľ a bludisko
Doplnila som ho a otočila sa k nemu. Opatrne prikývol. Opäť som sa otočila a vtedy ma začal hojdať. Do výšin ako aj vo sne. Vyvolalo mi to úsmev na tvári. Pripadala som si ako malé dieťa ktoré nemá žiadne starosti len to kedy prísť domov načas. Zavrela som oči a nechala vánok nech strapatí moje vlasy. Zrazu som stratila lávku na ktorej som sedela. Šokovane som otvorila oči a videla ako ma Niall drží v náručí. Videla som ako sa usmieva.




 Tvrdo sme dopadli na zem a začali sa kotúľať smerom dole. Ani raz som nepocítila tvrdú zem. Chránil ma svojim telom. Smial sa a ja s nim. Keď sme sa dokotúľali zostala som ležať na jeho hrudi. Zdvihla som sa a s úsmevom naňho hľadela. Úsmev mi jemne opätoval. Zdvihol ruku a opatrne mi prešiel po tvári. Vlasy mi zastokol za ucho a uprene na mňa hľadel. Smiech ma prešiel a už som naňho len hľadela. Zrazu sa ku mne naklonil. Zavrela som oči. Jeho pery som pocítila na nose. Keď som ich opäť otvorila videla som ako zamyslene na mňa hľadí. Jemne som sa usmiala a skotúľala sa s neho. Ľahla som si vedľa a sledovala oblaky. Bola to len zásterka. Rozmýšľala som nad nim. Bol dokonalý ale prečo ja? Čo je ne mne takého? Som obyčajné dievča s normálnymi problémami.....Vzdychla som si. Ďalšia vec ktorá ma trápila bol chlad v jeho očiach. Stále tam bol. AJ keď sa smial alebo na mňa hľadel...Posadila som sa a nohy pritisla k hrudi. Ako slnko zachádzalo začínala byt zima. Aj keď bol december snehu tu bolo menej. Zima bez snehu. Vzdychla som si a z úst mi vyšiel obláčik pary. Zatriaslo mnou a ešte viac som sa schúlila. Privrela som oči a sledovala zapadajúce slnko. Zrazu mi niečo dopadlo na ramena. Zdvihla som zrak a videla ako Niall cezo mňa prehodil jeho koženku. Na sebe mal hnedý sveter ktorý obopínal jeho svaly
-Ďakujem
Usmiala som sa a pohľad otočila k lesu. 
-Už je zima mali by sme ísť inak ma tvoja Babča začaruje
Uchechtal sa a ja s nim. Chcela som sa postaviť ale prekazil mi to. Bez varovania ma vzal na ruky ako nevestu. Šokovane som naňho hľadela a ruky si obtočila okolo jeho krku. Lišiacky sa na mňa usmial a rozbehol sa. Teraz som už nezavrela oči. Mala som ich otvorene dokorán. Ten pohľad bol úžasný! úplné čarovný! S úsmevom som nechala nech vietor naráža do mojej tvare. Nevšimla som si Niallov skúmavý pohľad....
Zastali sme až na okraji lesa. Polozil ma. Chňapol ma za ruku a pomaly sme smerovali k nám domov. Boli sme ticho. Myslím že za cely deň padlo dosť slov. Zastali sme pred dverami otvorila som ich a spolu sme vošli dnu
-Sme doma!
Zakričala som a medzi tým sme sa vyzuli a zavesila som kabáty
-No konečne už som si myslela že ta pijavica mi s tebou zdrhla!
Ozvalo sa z kuchyne. Prevrátila som ocami a Niall sa zachechtal
-Pod sa najesť! A ber aj tu pijavicu!
Spolu s Niallom sme vošli do kuchyne. Na stole bola stále fľaša. Niall si hneď nalial a mne babka dala jest. Nechala nas spolu samých a odišla do obývačky pozerať serialiky. Najedla som sa a všetko odložila
-Ideš?
Pozrela som na Nialla. Dopil a spolu sme vyšli hore. Vzala som veci a šla sa umyť.
Len v pyžame som vošla dnu. Našla som Nialla ako sa vyvaľuje na posteli. Potľapkal miesto vedľa seba a ja som si k nemu ľahla
-Čo teraz?
Otočila som sa na neho s otázkou. Usmial sa
-Mohol by som ti povedať o ďalšom členovi
-Dobre
Usmiala som sa a pohodlne usadila
-Tak..Tento príbeh bude o....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára