Prudko som sa posadila. Zobudil ma môj úžasný budík. Bola som cela spotená a zmätená. Čo to malo byt? Čo to bol za sen? Prečo mi je taký povedomí? Čo to ma znamenať? Čo odo mňa chce? Ruku som si polozila na oči a zhlboka dýchala. Niečo podobne sa mi nesnívalo prvý raz. Vždy tam bol ON. Avšak nikdy som ho poriadne nevidela. Väčšinou to bol len nejaký obláčik. Jedine čo som videla boli jeho prenikavé oči. Ale dnes som si ho konečne obzrela z blízka. Neviem kto to je. A neviem o čo mu ide. Nikdy si ne viem naňho spomenúť aj keď vo sne to vidím jasno. Neviem ako vyzerá jeho tvar, akú ma farbu vlasov alebo hlas. Nič! Jedine na čo si vždy spomínam sú tie jeho oči. Vždy sa mi objaví, len za inej situácie. Či je to na prechode pre chodcov, v skole, obchode...Vždy je tam. Vždy ma varuje. Ale pred čím? Ale jedine čo mi neschádzalo z mysle a prenasledovalo ma boli jeho oči. Jak živ som také nevidela. Ale nič iné. Všetko bolo zahmlene ako vždy keď mizne. Jedine výrazné a zreteľné boli jeho oči. Prehrabla som si strapaté vlasy a pozrela von oknom. Pravé vychádzalo slnko. Moju izbu zaliali oranžové, ružové a žlte lúče. Na stenách vytvárali úžasné obrazce. Milovala som takéto rana. Proste som milovala Londýn.
Ako som sa rozplývala nad magickým východom pred oknom sa niečo mihlo. Preľaknuto ale aj zvedavo som Vyskočila z postele a do korán otvorila okno. Do pol pása som sa vyklonila ale nikoho nikde. Pousmiala som sa nad svojou predstavivosťou. Riziko prehnanej fantázie. Však kto by ma už len sledoval? Zasmiala som sa. Okno som nechala otvorene nech dnu prúdi vzduch. Pozrela som na svoje malé Klbko. Zvedavo si ma obzeralo s hlavou naklonenou na bok
-Čo tak kukáš? No čo, tvoja panička je paranoidná.
Zdalo sa mi akoby prevrátila oči, plus k tomu pohľad nič nove. S veselým úsmevom na perách som vošla do svojej maličkej kúpeľne. Kachličky boli v zemitých farbách. Mala som tam len sprchu. Vaňa by zaberala len veľa miesta. Bola útulná a akurát pre mňa.
Na oči som si nasadila pilotky, cez plece si prehodila kabelu a zobrala dosky. V dverách som sa zastavila a obzrela si moje kráľovstvo. Nebola to taká veľká izba ako v rodičovskom dome. Bola mala ale útulná. Presne podľa môjho gusta. Posteľ bola hneď oproti oknu. Pri posteli v takom malom výklenku bol stolík kde som mala položeny notebook alebo mobily. Niekedy sa tam zatúlali aj knižky. Po stranách som mala čierny zaves a na ňom prišite svietiace hviezdy. Stena za mojou hlavou bola vykachličkovaná. Bolo to úplné mega. Na stene mi viseli fotky mňa a mojich kamarátov. Všetky moje zážitky. vedľa bol malý nočný stolík. Hneď vedľa okna som mala veľký stolík na maľovanie, vedľa neho bola moja skriňa a medzi ňou a stenou som mala vtlačený stojan. Moja milovaná gitara sa opierala o stenu kde som mala vyvesenú Anglicku vlajku. V izbe som mala toho ešte veľa. Mohla by som vymenovávať do nekonečne. Och! Ale zabudla som na to najdôležitejšie. Na moju pýchu. Vedľa dverí sa týčila moja osobná knižnica. Knihy od rôznych autorov. Rôzne príbehy, poviedky, romány. Milovala som knihy. Vtiahli vás do iného sveta. A to bolo na nich magické. Usmiala som sa a pomaly odkráčala preč
Ešte predtým ako som odišla som Klbku nasypala granule aby mi neumrelo od hladu. Zamkla som a slimačím tempom sa vybrala do školy.
*********************************************************************************
-No konečne! Ely kde sa flákaš? Myslela som si že ta zrazilo auto!
Osopila sa na mňa moja najlepšia priateľka
-Ale Edie(Edý) veď ma už poznáš
Hodila som na ňu psie ocka. Povzdychla si. Na tvári sa jej objavil úsmev.
-No veď práve
Otočila sa na päte a pomaly kráčala ku skole. S úsmevom som ju dobehla. Ako vyzerá moja Edie? No určíte by ste si ju všimli v dave ľudí. Prečo? Pretože vytŕča svojou hlavou. Nie žeby bola veľká, aj keď je, ale preto lebo ma také zeleno-modré vlasy. Vážne. Raz experimentovala a dopadlo to takto. Mama jej ich chcela ostrihať ale nakoniec sa s tým zmierila. A dokonca povedala, že jej to pristane. Bola trocha vyššia odo mňa a dosť často sa mi za to smiala. Mala srdcovitú tvar s malým noštekom a plnými perami, ktoré vedeli pochváliť ale aj vychrliť ostré slova. Ale krásne na nej boli zeleno-modré oči. Keď bola nahnevaná stmavli do zelena. Ale keď sa tešila a bola šťastná svietili jej a doslova hádzali iskri. Postava, ktorú by si priala každá. Bez jednej chybičky. Vraví sa že pekná tvárička a to je všetko. Ale za to na ňu to neplatí. ANO ma peknú tváričku ale aj zlate srdce. Teda k tomu kto si to zaslúži. Inak vie byt odporná. Je aj veľmi talentovaná a kreatívna niekedy až prehnane....Tak to je moja Edie
Do skriniek sme si odložili veci. Z poličiek zobrali dosky a vybrali sa k Snapeovi na hodinu. Akože je to žena. Pani Norova, ale je ostrihaná ako Snape, tak preto. Mam ju rada, veľmi ma toho naučila ale na prace bola veľmi prísna a precízna. A ja som nikdy nevedela pracovať čisto. Vošli sme do triedy. Odzdravili spolužiakov a usadili sa na naše miesta dozadu. Zazvonil zvonček (napadlo ma: A rozprávky je koniec :D) a do miestnosti vplával Snape. Stretli sa nám pohľady. Usmiala sa na mňa. Dosť škodoradostne. Na prázdno som preglgla a počúvala ako kritizuje ostatne prace. O muj ty dúchode. Vitaj smrť moja!
-Kto ide ďalší? Aha pozrime sa, Toresova. No pod nech sa na to pozriem.
Zachytila som Edien povzbudivý pohľad. Kývla som hlavou. Zobrala som výkres a pomaly mierila ku katedre. Opatrne som jej ho podala a čakala. Pozrela naň. Zapojila svoj orlí zrak a skenovala to pohľadom. Tvárila sa neutrálne a ja som pomaly mala v gaťoch.
-No...
Začala. Prekrížila som si prsty na rukách a čakala na výrok
-Je to dobre
Pozrela do mojej prekvapenej tvare.
-Pani profesorka asi som zle počula, povedali ste že je to dobre?
Trieda sa zasmiala a Snape s ňou
-Áno je to dobre a aj čisté
-Asi snívam. Štipnite ma niekto!
-Počkaj! Hneď som pri tebe!
Zvolala na mňa Edie. Doslova s tej zadnej lavice priletela a štipla ma
-Au! To bolelo!
-Ty si to chcela!
-Dobre vy dve. Toresova za jedna a teraz si sadnite.
S úsmevom zavelila. Poslúchli sme. Zvyšok hodiny nám vysvetľovala, že budeme robiť štúdia nejakej prírodniny. Zazvonilo a my sme sa pobrali na informatiku. Predsa len vypka so Snapom trvá 3 hodiny. Teraz 2 hodiny informi
-Ja Snapa milujem!
Objala som Edie, ktorá sa na mne dobre zabávala
-Kľudni hormóny Ely! A teraz pod lebo nás profesor sprdne
Smiala sa a ťahala ma do ďalšej triedy
-Ale houby! Maximálne nám povie že či sme sa spláchli! Ale pas! Ideme spať!
Zvolala som. Proste Snape mi spravil Vianoce, radosť malému dieťaťu! Informa zbehla veľmi rýchlo. Presedeli sme ju na Twitteri a Facebooku. Popri tom sme sa zabávali na tom ako sme na Google maps hľadali naše domy alebo ako sme navštívili L.A. alebo Paríž
-Dobre decka a už podajte a hlavne vy dve! Toresova! Numegova! Už aj!
-Ale pán profesor!
-A von!
-Ale my sa vrátime!
Zasmiali sme sa a vybrali ku skrinkám. Práve nasledovala obedná. My sme mali dvojhodinovku lebo nám odpadla hodina. Vybrali sme sa do Nando´s. Na veľmi "zdravý" obed.
-2x menu!
S plnými táckami a žmurkajúcim pokladníkom sme si sadli na naše zvyčajné miesto.
-No čo Ely už más vyplnene prihlášky?
Opýtala sa ma a do úst si vložila hranolček. Ja som najprv dožula
-Hej, už mam vyplnene všetky 3
-A kam si ich dávaš?
Povedala som jej názvy škôl a ona súhlasné prikývla.
-Ale najviac chceš ísť na tu prvú že? Mam pravdu?
-Hej máš. Ale je veľmi náročné sa tam dostať. Už teraz s Lajdom vyberáme prace do môjho portfólia....
Zahundrala som a hypnotizovala kura na mojom tanieri. Čakala som kedy ožije a väzme nohy na ramena a odskáče preč
-Ale netrep kocky! Určíte ta vezmú! Si to najtalentovanejšie stvorenie aké poznám. Porazenecky muším priznať že si lepšia ako ja
Pozrela som na ňu. Neváhala som a už ju pučila v svojom "medveďom" objatí.
-Dosť! Dušíš ma!
Smiala sa a ja s ňou. Par ľudí sa za nami otočilo ale neriešili to.
-A čo ty? Aké školy?
Oči jej zažiarili a začala rozprávať kam si ich posiela. Pri 5 prihláške som ju prestala počúvať a začala som si obzerať ľudí okolo seba. Boli tu zamilovane páriky, ktoré sa navzájom kŕmili, kamarátky na spoločnom obede, mamičky s deťmi a nandosácky zavislaci. Prezerala som si stoly okolo seba. Pri jednom sedela drsne vyzerajúca punkerka. Ale čo keď je to len maska? A vo vnútri ju citlivá? To môže vedieť len ona. Ďalej bola mamička ktorá niečo vysvetľovala svojej plačúcej ratolesti. Musela som sa pousmiať nad tým. Ďalej tam bol zamilovaný párik. Žiarlila som. Už je to rok čo som sa naposledy s niekým chodila. Rozišli sme sa pre to lebo sme na seba nemali čas. Vtedy som to znášala dosť zle. Odrazilo sa to hlavne na mojich prácach. Ale keď sa teraz na to spätne pozriem bolo to tak dobre. Znudene som sledovala ďalších ľudí. Keď som ich.......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára