Realita:
Prudko som otvorila oči. Vzpriamila som sa a s obavami si obzerala izbu. Bola som v obývačke. Tam kde som aj zaspala. Vďaka Bohu. Odfúkla som si a znova sa zvalila na gauč. Myslela som že ráno umriem keďže som tu spala celu noc ale nie. Ja som bola plna energie. Dobite baterky. Však kvalitky nie? Duracelky. Rukou som si prešla po ospalej tvári a prehrabla si to moje vrabčie hniezdo. Tento sen bol o niečo reálnejší? Neviem ako by som to nazvala. Akoby sa to všetko stalo. Akoby tu bol. Rozprával sa so mnou a smial. Ale čo to malo znamenať? Vyhýbaj sa im? A komu do prkna? Aspoň by mi mohol povedať komu. Teraz si pripadám ako jeleň. A jasne pán múdry si mysli že sa teraz budem každému vyhýbať
Veď je sobota nie? Aspoň raz do týždňa by som mohla upratať. Začala som svojou izbou. Prezliekla som si obliečky, utrela prach, vyniesla kos, povysávala, umyla okna, poskladala veci alebo ich hodila do pradla. Trvalo mi to takú hodinku. A iba moja izba! Pousmiala som sa. S vysávačom som prebehla ostatne miestnosti. Nasledovala som to mopom. Kým to vyschlo nahádzala som veci do pračky. Umyla sprchu a zrkadlo. V kuchyni som utrela prach, umyla riad a vyhádzala skazene potraviny. Obývačku som tak isto poumývala, utrela prach a aj okno. Do 12:00 sa cely dom leskol ako zo škatuľky. Musela som sa pochváliť
-No Ely. Si šikovná.
Zasmiala som sa sama na sebe. Som ja ale skromný človek. Klbku som vyniesla záchodík. Teda vymenila piesok. Keďže som nemala čo na prácu povedala som si že si spravím obed. Predsa len neraňajkovala som a v bruchu mi už vyhrávali muzikanti. Pricupkala som k chladničke. S veľkým úsmevom som ju otvorila ale úsmev mi aj hneď zmizol. A prečo? Nič v nej nebolo.
-Kruci!
Naštvane som ju zabuchla až sa zatriasla. Zavrela som okno a utekala do izby. Navliekla som na seba čierny kabát, okolo krku pletený sal a na hlavu čapicu s brmbolcom. Na nohy som si dala Ugg topánky. Ešte som schmatla peňaženku a už som utekala do najbližších potravín. Ako také mini tornádo som všetko hádzala do košíka a ponáhľa sa čo najskôr domov lebo som mala pocit že umriem od hladu. Ako som prechádzala cez uličku sladkosti neodolala som a hodila si tam aj nutelu. Obzrela som sa dookola. Nik tam nebol. Moju tvar zrazu ozdobil diabolsky úsmev. Chytila som košík a rozbehla sa. Nasadla som naň a rútila sa uličkou. Užila som si ako mi voľné pramienky šľahajú okolo tvare. To bol teda pocit. Môj smiech sa niesol celým obchodom takže ho museli počuť až pri regáloch s mäsom. Lenže stalo sa to čo sa nemalo stať. Oproti mne sa vyrútil ďalší vozík. Zaregistrovali sme sa dosť neskoro. Naše košíky s veľkým treskom do seba narazili. Hodilo ma dopredu tak že som bola ohnutá cez tu rúčku. Au! Môj žalúdok! Aspoň že je prázdny. Pozrela som na toho debila čo do mňa vrazil. Zarazila som sa na mieste a v polovici nádychu. Škerila sa na mňa tvar toho debila Andyho. Prečo ho voláš debil? Lebo je! Veď ti je sympaticky! Nie nie je, je to pako! Ale....Chod na dovolenku! Pošlem pohľadnicu!
-Ahoj Ely. Aké milé prekvapenie
-Ako pre koho
-Áno aj ja ta rad vidím
Zasmial sa a ani neviem na čom. So zdvihnutým obočím som naňho pozrela.
-Ja teba nie
Nemala som za potrebu ho počúvať. Odtlačila som vozík a radšej normálne mierila k pokladni
-Hej počkaj!
Chytil ma za rameno a otočil k sebe
-Čo chceš!
Vyštekla som naňho. Myslela som že ho zastraším ale jeho úsmev sa ešte viac rozšíril
-Spoznať ťa
-Snívaj ďalej!
Odvrkla som mu a vytrhla sa z jeho zovretia
-Prosím pod so mnou aspoň na kávu
Hodil na mňa psi pohľad. Pohŕdavo som naňho pozrela ale zvažovala som to v duchu
"Nerob to...."
V mojej mysli sa ozval úplne cudzí hlas. Oči sa mi od prekvapenia rozšírili
"Nemal si ísť na dovolenku?"
Vravela som v duchu a ďalej hádzala pohŕdavé pohľady naňho
"Ja nie som tvoj pošahany vnútorný hlas."
Naštvane odfrkol
"A kto potom?"
"Svedomie?"
"To ťažko"
Odvrkla som a hnevala sa na ten divný hlas. Dobre uznávam, nabehli mi s neho zimomriavky. Bol veľmi pekný a sýti
"To som švihnutá na hlavu"
Ozval sa zvučný smiech.
"No haha smej sa narušenému človeku to nie je pekné"
v duchu som si dupla.
"Proste to nerob...Prosím"
Jeho rozkazovačný ton prešiel do prosiaceho. Lámalo mi to srdce ten ton. Taký som už nechcela počuť
-Zabudni Andy
Odvrkla som a vybrala sa platiť
-Však ja ta raz zlomím Ely!
Zakričal za mnou. Na tvári mal dosť divný vyraz. Plný vzrušenia a výzvy. Znechucovalo ma to ale j lákalo
-Keď naprší a uschne frajer
Ukázala som mu prostredník. Staršia pani na mňa pohoršené pozrela ale ja som len mykla ramenom. Slušne som zaplatila. S dvoma taškami som sa nejako doteperila domov. Počas cesty som mala divný pocit že ma niekto sleduje. Ale keď som sa otočila nik tam nebol. Úž som divná, paranoidná, šialená, v hlave sa mi ozývajú hlasy. No fajn! Na psychiatriu so mnou! Prudko som zabuchla dvere od bytu. Nákup som povykladala a začala variť špagety. Ale nie obyčajné. Ale moje špeciálne. Na plno som si zapla Mtv a spievala si pesničky. Nechcite počuť môj hlas. Viem hrať na nástroje, kresliť, tancovať ale keby som mala spievať tak vám prasknú usne bubienky. Preto bývam sama. No teda až na Klbko ale mam pocit že je nahluchlá lebo nikdy neujde alebo na mňa nezaútočí :D A ked som sa úž motala v kuchyni tak som rovno spravila aj koláč. Bublanina.
-No čo klbko nezavoláme niekomu?
A ako na zavolanie sa ozval zvonček od dverí. S utierkou v ruke som k nim prišla. A čo sa nestalo? Hodila sa na mňa nejaká osoba so zelenou hlavou
-E-edie nedýcham!
Zašepkala som. Hneď sa odtiahla a hodila na mňa oslnivý úsmev až som oslepla. vážne budem pri nej nosiť slnečné okuliare
-Čo by si rada?
Šprtla som do nej keď si sadala za stôl
-To nemôžem len tak navštíviť svoju najlepšiu kamošku?
Odula spodnú peru. Vyzerala ako šteniatko. Ale rozkošné. Prišla som k nej a štipla ju do líca ako staré babky
-Myslíš jediná? A už ta poznám
-No dobre! Nudím sa a tak ma napadol filmový večer?
Zaklipkala na mňa tými dlhými mihalnicami.
-Ach ty zvodkyňa. Tipujem že tu máš aj veci čo?
-Ja ta milujem!
Hodila sa mi okolo krku a zas ma dusila
-Však kto nie?
Začali sme sa smiať. Milovala som tie naše bezdôvodné záchvaty. Keď sme sa ako tak upokojili vytiahla som koláč a nakrájala ho. Edie som naložila špagety a spolu sme jedli
-A aký maratón si dáme?
-Harry Potter, Pan prsteňov a a a Twilight!
Vykríkla víťazoslávne na mňa kukla
-Ach, no dobre :D Ale prosím ber ohľad že som upratovala
-Ty si upratovala? Kde nevidím
Ruku si dala nad oči a začala sa rozhliadať ako nejaký námorník
-Ty blbka zelena!
Hodila som po nej lyžičku. Pristala jej vo výstrihu. Jej ruka vyletela hore a začala sa tam hrabať. To som nevydržala a začala sa smiať ako nejaký debil. Keď to docvaklo aj tej zelenej smiala sa spolu so mnou.
Večer:
Cely deň sme stvárali hovadiny. Až nám susedia vyklopkávali na dvere. A my sme sa len smiali. Večer keď nastala ta správna atmosféra sme sa vyvalili na gauč s miskami pukancov, colami a inými hlúposťami. Ako prvé išiel Harry Potter. Spomínali sme na staré dobre časy ako sme na tom fičali. Ako sme si predstavovali že raz s nimi budeme chodiť. Ach! To boli časy. Ubehlo to veľmi rýchlo. Úž sme končili Pánom prsteňov a nasledoval Twilight. Akože film sa mi vôbec nepáči. Aj keď ma niečo do seba lenže keď ste precitali knihu nie je to ono.....Ale naša Edie je do toho úplný blázon hlavne do Jacoba. Prevrátila som očami a sledovala príbeh Belly a upíra Edwarda. Okolo 2 ráno som začula pochrapkávanie vedľa mňa. Edie zaspala. Ja som od toho nemala ďaleko. Príkrila som ju a ďalej kukala. Lenže moje telo protestovalo. Oči mi začali klipkať až som sa vybrala do ríše snov. Snov ktoré mi vždy niečo ukázali alebo prezradili......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára