-Ahoj Mike!
Rozrazila som dvere na kaviarni. Že ten zvonček neodletel. Ale nie pritĺkla som ho tam dosť aby neuletel. Ľudia na mňa hodili šokovaný pohľad. Ale ja som mala oči len pre môjho Mikeho. Moju jedinú lásku. Môjho blázna. Očarujúco sa na mňa usmial a roztvoril náruč. Neváhala som ani minútu. Rozbehala som sa ako Usain Bolt a skočila naňho ako nejaká opica. Ale s nim to ani nehlo. Uväznil ma v tom svojom medveďom objatí a mačkal mi rebra.
-No konečne drobec. Nevedel som sa ta dočkať.
Zatočil sa so mnou po tom malom priestore. Na zem popadali nejaké veci ale ostali cele. Našťastie. Konečne ma polozil na zem a ja som sa konečne nadýchla. Ach sila vzduchu.
-Ako inak. Hviezda prišla k vám. Ďakujem ďakujem vám!
Cmukla som ho na líce a odišla do šatne obliecť sa. Nahodila som čiernu rovnošatu ktorá pozostávala z čierneho trička a čiernych riflí. Vlasy som si zopla do voľného drdola. Veci som si odložila do skrinky. So zaväzujúcou zásterou som prišla za pult. Mike bol za pokladňou a účtoval. Lakťami som sa oprela o pult a znudene sledovala svoje okolie. Teraz tu bolo veľmi veľa mladých. Asi preto lebo škola skončila a tato kaviareň je akurát po ceste z rôznych škôl. Bolo tu veľmi veľa známych. Aj keď ma pozdravili neodpovedala som. Len som odkývala hlavou. Mike ku mne konečne otvoril svoju maličkosť.
-No čo ako?
Zdvihol zvedavo obočie a čakal., Na tvári mu hral veselý a zvedavý úsmev. Uškrnula som sa. Vzrušenie vo mne kypelo. Konečne som niekomu mohla prejaviť radosť. Edie to zreferujem v pondelok alebo keď s ňou pôjdem cez víkend von.
-Úžasne! Konečne mam hotové portfólio!
Natešene som sa pochválila a hodila sa mu do náručia. Najprv ostal prekvapene stáť ale potom sa spamätal a silno ma objal.
-To je super drobec...Ako mi len rýchlo rastieš . Za chvíľu ma opustíš a starého capa necháš samého
Zafňukal a zotrel si neviditeľnú slzu
-Čo si sa? Teba opustiť? Moju jedinú a veľkú lásku? A povedzme si to na rovinu. Teba nechať samého? Sodoma a Gomora! Ja ta nenechám. A nerev mi tu ako nejaká citlivka. Zmuž sa!
Päsťou som mu udrela do ramena. Nečakala som na odpoveď. Radšej inak by som schytala šľahačkou po ksichte. Zhrabla som poznámkový blok na objednávky a šla behať po rajóne. Bola som pri rôznych deckách, skupinách, pároch, priateľov...Proste 100 ľudí 100 rozdielov. Na tvar som nasadila úsmev. Aj keď bol strojený musel byt. Nemala som rada falošný úsmev. Úsmev mal isť vždy od srdca. Aj keď niekedy ten falošný úsmev je potrebný. Česť výnimkám. Ale predsa len niekedy ho nahradil úprimný úsmev. Hlavne keď som videla ako Mike robí opičky. Zbierala som poháre keď sa ozval zvonček. Rýchlo som uvoľnila stôl. S hlasným smiechom si tam posadali. Zaniesla som poháre hlavnej umývačke (Mike.) Nasadila som úsmev a išla k osmičke. Prvý krát som tam pozrela. Hneď na mieste som to oľutovala. Načo som sa tam pozerala? Och! Pokazená nálada! Mala som sa tam pozrieť hneď! Keď tak by som sa vymenila s Mikom! Teraz sa musím pretvarovať! Arg! Sedela tam naša úžasná "elita" školy. Zhlboka som sa nadýchla a pristúpila k nim
-Čo to bude?
Opýtala som sa ich nezaujatým hlasom. Bolo dosť ťažké držať city na uzde. Tlela vo mne zlosť. Zdvihli ku mne zrak. Najprv sa tvárili zarazene ale potom sa spamätali. Objednali si ešte nejaký kokteily. Ale jeden s nich musel byt zas "vtipný"
-Dáte si ešte niečo?
Ocami som prebehla po objednávke a pozrela na nich
-Hm..Teba zlatko?
Ozval sa mulat. Pozrela som naňho pohľadom si robíš prdel chlape? Ale on len nahodil frajersky uškrň.
-Sorry chlapče ale ja nie som v ponuke. A na pre teba som moc luxusný tovar. Bez domov za mamičkou. S takými ktorým mlieko tečie po brade sa nemám o čom baviť
Odvrkla som mu dosť hnusne a pobrala sa spraviť objednávku.
-Ak boli drzý ja to vybavím...
Začal ticho Mike. Zvedavo a skúmavo na mňa hľadel. Ja som záporne pokrútila hlavou. Nie som predsa nejaká padavka. Niečo vydržím. Viem sa ovládať. Zaniesla som im to a vymenila sa radšej s Mikeom. Ja som zatiaľ leňošila za pultom a účtovala z čašu na čas. A niečo sem tam umyla. No umyla ako umyla ale stále umyla. Znudene som sedela a kreslila si karikatúry tých debilov. Pajácov. šašov.
-Ely? Išla by si prosím ta na rajón? Ja si potrebujem niečo vybaviť. A osmička chce platiť.
Nestihla som mu nič povedať lebo mobil mal už pri uchu a mieril dozadu. Zhlboka som si vzdychla. Z pultu som schmatla peňaženku a slimačím tempom mierila k tým opiciam z pralesu.
-Bude to 5,64
Na stôl som im polozila lístok a čakala kým mi dajú peniaze a ja sa konečne poberiem preč od nich.
-Nech sa páči zlatko
Žmurkol na mňa ten Mulat. Vzkypela vo mne zlosť. Už to prehnal.
-Ešte raz mi povieš zlato a neručím za seba
Naklonila som sa k nemu. Dotýkali sme sa špičkami nosov. Medzi nami prúdilo elektrické napätie. Na tvári sa mu objavil frajersky úsmev. Idiot.
-Hm..Páčia sa mi nebezpečné kočky. Ale čo mi spravíš? Zlato?
Myslel si že ma navrch. Na tvári sa mi objavil sarkasticky úsmev. Vzpriamila som sa. Na tácke som mala položeny shake. Vzala som ho a vyliala mu ho na hlavu. Ružová tekutina mu pomaly začala stekať po prekvapenej tvári. Na tom bielom tričku to vyzeralo úžasné
-Na účet podniku. Zlato!
Zasmiala som sa mu do tvare. Konečne sa mi uľavilo. Ach ten pocit! Vzala som peniaze, poháre a vrátila sa za pult. Z každého kúta sa ozýval hlasný smiech. V odraze poličky kde boli fľaše som videla ako vybehol von a prudko zabuchol dvere. Sama pre seba som sa usmiala. Stále som pozerala do odrazu. Niečo sa mihlo pri pulte. V odraze som zbadala oči plne veselých iskričiek. Prudko som sa otočila. Už tam neboli. Zavrtela som hlavou. To sa mi iba zdalo. Po návrate Mikeho sme pokračovali ďalej
Po šichte:
-Tak Mike padla. Maj sa honey!
Poslala som mu pusu a šťastne sa vybrala domov. Kabát som si zapla až po krk. Vonku bola príšerná zima. Však prečo nie? Veď je už december. Ale snehu nikde. Aj keď už bol tak zapršalo a jeho nikde. Debilne globálne otepľovanie! Z úst mi vychádzali obláčiky pary. Fascinovane som ich sledovala ako stúpajú k nočnej oblohe posiatej hviezdami. Aké by to bolo lietať? Dotknúť sa hviezd? Byt ako vták? Byt slobodný, voľný, ujsť kedy sa mi zachce. Pousmiala som sa nad svojou absurdnou predstavou.
Cudzia ruka mi pristala na ramene. Stuhla som na celom tele. Čo ak je to nejaký uchyl? Vrah? Čo teraz? So strachom v očiach som čakala čo sa bude diať ďalej. Pomaly ma začal k sebe otočil....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára