pondelok 1. apríla 2013

Dark Side 31


-No nie vila Amálka!
Odvrkla ironicky babka. Úprimne? Nevedela som či sa mam smiať alebo byt zarazená. Ja som proste stala na mieste a čumela na nich ako sa prepaľujú pohľadom.
-Nehovorte! Kedysi ste to sama povedala
Povedal Niall. Mala som pocit akoby si chcel odpľuť. Ja som len pulila oči. Moje kútiky sa začali mykať ale ja som si zahryzla do jazyka aby som ešte niekoho nevytočila. Blesky ktoré šľahali medzi nimi by boli vidno aj na kilometre. To je "láska" to vám teda poviem. 
-Ehm ušlo mi niečo?
Ozvala som sa po chvíli zatiaľ čo oni sa prepaľovali a nik nemal záujem mi to vysvetliť. Babka naňho hodila opovrhujúci pohľad a otočila sa k hrncom. Niall sa jej otočil chrbtom a zahľadel sa von oknom
-Halo. Ja som stále tu a rada by som sa to dozvedela!
Zatiahla som a čakala. Babka zvesila ramena a Niall si povzdychol
-S touto pijavicou som sa už stretla....
-Nehovor na to by som neprišla. 
Zamrmlala som si pre seba. Babka na mňa hodila výhražný pohľad a ja som stíchla. Ale ten Niallov úsmev bol nepriehladnutelny. Idiot.
-Ešte keď som bola mala....
-To bolo riadne dávno...
Poznamenal Niall ticho a ja som sa musela premáhať
-Ja to všetko počujem ty okrídlená myš!...
Hodila naňho nahnevaný pohľad a Niall prevrátil očami.
-Tak ako som povedala. Moja mama a babka boli bylinkárky. Teda pre niekoho neškodné ženy ale pre iných istý nastroj zbrane. Raz v noci keď bola obrovská búrka sme sedeli pred kozubom v obývačke. Babka  vyšívala a mama si čítala knihu. Ja som ležala schúlená v kresle a spala. Keď zrazu zadunel obrovsky hrom. V tej chvíli som si myslela že nastal koniec sveta. V istom prípade aj hej. Ale dvere sa rozrazili. Stala v nich vysoká mužská postava. Nevidela som mu do oči. Vietor ktorý vohnal dnu zhasol všetky sviečky a oheň v krbe pohasol. A za nich šľahali blesky ako biče. Zrazu spravil krok vpred a vstúpil dnu. Zavrel dvere ani by sa ich dotkol. Myslela som si že je to výplod mojej fantázie ale nakoniec z toho vznikol démon. Podišiel bližšie. Ohúrené som naňho hľadela. Naše pohľady sa stretli. Boli modré ako letná obloha ale ten chlad ktorý som v nich videla by zmrazil každého. Zahľadel sa do krbu a tam zrazu začal blčať plameň akoby sa nič nedialo. Babka spolu s mamou stali na nohách a s pokojom naňho hľadeli. Podišiel pred nich. Z kabáta vytiahol mešec a podal im ho. Mama ho zobrala a vložila do truhlice. Babka ho vzala do kuchyne a odtiaľ sa ozývali ich hlasy. Mama ma poslala do izby. Na druhy deň sme odcestovali spolu s nim. Postupne som spoznávala jeho druh. Dalo by sa povedať. Nie žeby sme žili uňho v dome. To nie. Len potreboval mocnejšie kúzlo, bylinky na ochranu veci pred obyčajnými ľuďmi. Nemal záujem utekať pred lovcami. Strávili  sme tam dosť dlhu dobu. Celkom sa mi tam aj páčilo. Bolo to iné. A predsa len som bola dieťa a lákalo ma dobrodružstvo. Lenže v jeden deň sa to všetko zmenilo. Bol to deň pred naším odchodom. S mamou sme boli na prechádzke. Slnko zapadalo a my sme sa vracali späť. Lenže.....Keď sme to najmenej čakali prepadla nás jedna banda. Neboli to obyčajní ľudia. Boli to upíry. Presne tých ktorých lovili a zabíjali. Nemali zábran, nepoznali limit. Len si brali a neboli opatrní. Matka sa ma snažila ochrániť. Mala pri sebe nejaké byliny ale tie stačili len pre jedného. Než som stihla protestovať posypala ma nimi. Sklonila sa a pohladila ma po tvary. Usmiala sa a na celo mi vtisla bozk. Stala som tam ako obarená. Ani som nevykríkla a schmatli ju a obkolesili. Počula som jej tlmene výkriky a ja som nič nezmohla. Bola som len obyčajné dieťa ktoré ledva rozoznalo šalviu od rebarbory. A zrazu bolo po všetkom. Odhodili ju na zem a otočili sa na mňa. Po lícach mi stekali slzy. Čakala som na svoju smrť. Lenže ta sa zjavila ale v inej podobe. Zrazu tam stal Niall. Jedným rýchlym pohybom zabil dvoch z nich. Ostaní len pozerali. Musel vycítiť že je starobylí a nemajú šancu. Lenže boli to novorodení a vrhli sa po ňom. A ani som sa nenazdala bolo po všetkom. Prešiel k mojej mame a nahol sa k nej. Videla som ako mu niečo vraví. Len prikývol a vzal ju do náruče. Na tie monštra hodil zápalku a oni vzbĺkli ako fakľa. Nemo som hľadela na matkinu bledú tvar. Chytil ma za ruku a vrátili sme sa späť. Ale vieš čo? On nič nespravil. Mamu polozil na posteľ a odišiel. Vravel mi že nemala šancu prežiť. Vysali ju do poslednej kvapky. A bol zázrak že vydržala ďalej dýchať. Vtedy som sa rozhodla že chcem pokračovať v šľapajach nasej rodiny. Keď som to povedala zarmútenej starej mame potešila sa a začala sa venovať mne aby sa nemusela trápiť tým. Viním ho za to čo sa stalo. Keby nás nevzal k sebe nič také by sa nestalo a ja ako 6 ročné dievčatko som nemusela prísť o mamu.
Babkine rozprávanie mi stislo srdce. Nikdy o tom nerozprávala. Vedela som že jej mama zomrela ale nevedela som ako. Nikdy som sa do toho nestarala lebo som videla bolesť v jej očiach. Teraz predo mnou stala. Odhalená a zraniteľná. Nebola to ta silná žena u ktorej hľadám útechu. Bolo to malé dievčatko ktoré prišlo o mamu a stále to nevedelo prijať. Jej ramena boli ovisnuté a hlava padnutá medzi ne. Jemne sa chcela. Pustila som mu ruku ktorú som podvedome stískala. Podišla som k nej a objala ju zozadu. Nič som nevravela. Slova boli zbytočné. Rýchlo si zotrela slzy a usmiala sa
-No dobre pospomínali sme si. A ty teraz pijavica. Nikdy som si nemyslela že ta ešte niekedy stretnem. Ale niekto tam hore ma zvrátený zmysel pre humor. Verím že ti na mojej vnučke záleží. Inak by si tu nebol a možno ani ona. Viem že aj jej na tebe záleží. Ale poviem ti jedno ty okrídlená myš. Zlom jej srdce alebo hocičo. Ublíž jej alebo ak ju nebodaj prizabiješ máš čo robiť so mnou. A neboj sa zrátala by som ti to aj z úrokmi.
A zrazu sa z krehkej starenky stala bohyňa pomsty. Zašla som nad jej zmenami a ešte viac nad tým čo povedala. Na Niallovej tvary  bol kamenný vyraz. Prehltla som
-Dobre dosť bolo. Sadaj ideš jest. Prepáč pijavička ale ampulky tu nemám. Jedine whisky v špajzi
Jedovato mu povedala. On sa uškrnul a vybral sa tam
-Jasne vôbec mi nevadí že sa tu správaš ako doma chlapče ako doma
Hundrala si a ďalej niečo miešala. Niall bol o chvíľu späť aj s fľašou. Vzal si pohár a aj si nalial. Na jeden dúšok to vypil a nalial si ďalší. S úžasom som naňho hľadela. Zaregistroval môj pohľad. Zdvihol obočie a pousmial sa. 
-No pýtaj sa.
-Ako to že môžeš piť alkohol?
Ticho sa zasmial a babka si odfrkla
-Tak vieš. Okrem krvi ktorá nám dáva silu môžeme nájsť útechu v alkohole. Je to niečo ako ópium pre nás. Otupí naše zmysli a nahradí pocit krvi. Nie ako keby sme ju pili. Len mame ten pocit. Ale dlho nevydrží keďže z nášho tela sa to rýchlo vytratí. A samozrejme! Nemáme opicu! 
Prikyvovala som hlavou akoby som tomu chápala
-Ja som z vás debil
Skonštatovala som. Niall sa uškrnul a babka ironicky zasmiala. Predo mňa položila tanier a ja som pomaly začala jest. Nevšímala som si ich pohľady ktoré po sebe hádzali. Nenechám si pokaziť deň predsa. 
-Kde je Teddy?
Opýtala som sa zrazu keď mi tu chýbal môj brat. Babkin pohľad zjemnel
-Pred hodinou do seba nahádzal raňajky a zmizol. Asi bežal za tou jeho šťastnou. Ach ta detská láska
Zaspievala a ja som sa zasmiala
-No ale môžem vám povedať že pravé mieri domov a aj s tým dievčaťom
Zrazu povedal Niall. Pozrela som naňho ale on hľadel na stenu s fotkami. S takým nezajmem to vravel až som si myslela akoby konštatoval že motýle lietajú. Moja babka naňho prekvapene pozrela. Potom dookola
-Preboha! Veď je tu neporiadok!
Hystericky skríkla a začala behať sem a tam. Ja som sa nad ňou zasmiala
-Babka neblázni. Je tu čisto. Aj zo zeme by sa dalo jest tak pokoj.
Usmiala som sa na ňu a ona sa trocha upokojila. Aspoň umyla riad. Nachystala koláče a s čajom si sadla k stolu. Ale čo najďalej od Nialla
-Ale babča. Nebojte ja vás nekusnem. Predsa len vaša krv už nie je taká fajnová ako keď ste boli mlada
Žmurkol na ňu. Vyslovene provokoval. Aj s tým oslovením. Ja som pobavene pozrela na babku ktorá šokované naňho hľadela. Sok sa menil na hnev. Stisla svoje pery
-Ako som ti ja babča! Som staršia ako ty! Toto si vyprosím! A ja ti dám že nie je fajná! Čím staršie tým lepšie!
Skríkla na naho pobúrené a do líc jej vošla farba. To sa už nedalo musela som sa zasmiať
-Babča staršia? Vážne?
So zdvihnutým obočím a skeptickým pohľadom na ňu pozrel. Ona odfúkla
-Aspoň na povrch
Odvrkla mu a odchlipla si z čaju. Niall sa usmieval ako nezbedník. Ale ten chlad tam bol stále. Ako som sa zamýšľala na stehne som pocítila dotyk. Prekvapene som naňho pozrela a on žmurkol.
-Chlapce tu ruku daj preč. Aj keď stom stará sprostá ešte nie.
Zavrčala babka ani nezdvihla pohľad od novín. Prekvapene som na ňu pozrela a Niallov uškrň sa prehĺbil. Ale ruku nedal preč. 
Z predsiene sa zrazu ozvalo buchnutie. Už sú tu.
-Som tu a mam návštevu
Zakričal a počula som kroky smerujúce do kuchyne. S neskrývaním vzrušením sme čakali ako bude vyzerať. Keď spolu vstúpili dnu. No ohromilo ma to. Boli spolu krásny. Nebola moc vysoká. Siahala mu iba po ramena. Dlhé hnedé vlasy jej padali na chrbát a na tvary mala krásny úprimný úsmev. Tvar mala srdcovitú s krásnymi čokoládovými očami.



Keď tam len ta stali vyzerali dokonalo. Úplne krásne. Široko som sa usmievala. Ockom som videla že aj babka sa usmieva. Môj brat tam stal a hrdo ju ukazoval
-Baby, segra toto je Annie. Annie toto je moja rodina. Sestra Ely a babka. 
-Dobrý deň
Pozdravila jemným a hanblivým hláskom. Môj brat konečne odtrhol on nej pohľad a pozrel na nás. Na jeho tvary som videla sok. Prečo? Možno preto lebo vedľa mňa sedel Niall a oni sa vôbec nepoznali. Ach jaj
-Segra? to kto je?
Pozrel na Niall a čakal. Dávaj Ely. Vymýšľaj niečo. Čo poviem čo povie? Zmätene som behala očami po miestnosti. Niall mi silnejšie stisol ruku. Zrazu som začula jeho hlad
"poviem že spolu chodíme. Predsa mu nechceš pokaziť tie jeho detské ilúzie"
"Nie nechám....."
-Tak vieš ja chodím s tvojou sestrou
Povedal Niall pokojným a vyrovnaným hlasom. Takým ktorému sa nedá odporovať. Videla som babkin úžas ale potom jej niečo prebleslo pred ocami. Pochopila. Teddy si ho premeral od hlavy až po päty
-Ak jej niečo spravíš ja tebe niečo spravím
Povedal vážnym hlasom. Vôbec mi neprišiel ako trinásť ročný. V tejto chvíli sa správal ako dospelý a ja som nad tým zašla. Videla som mierne pobavenie v Niallovej tvary. Môj pohľad prerušila babka ktorá sa rozosmiala
-Dobre deti dosť bolo srandy. 
Postavila sa a  odišla do obývačky. Vzdychla som si. Trapas
-Pod´
Zašepkal mi do ucha keď Teddy odišiel aj s Annie. Prekvapene som naňho pozrela keď ma ťahal k dverám. 
-Kam ideme?
-Vonku je prijemne. Obleč sa, obuj niekam ta vezmem. Poslúchla som. Spoločne sme vyšli von. Kráčali sme vedľa seba keď jeho ruka našla tu moju a preplietol si so mnou prsty. Pousmiala som sa. Bolo to milé. Hoci jeho ruka bola ľadová mne prišla horúca. Svojim dotykom vyvolával vo mne oheň a ja som to nevedela stlmiť. Viedol ma smerom pred z mesta. Viac na luky a lesy. Zrazu zastal a otočil sa ku mne
-Tak teda.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára