pondelok 1. apríla 2013

The Wanted-Warzone 2


Chlad a tma. Nič iné som nevidela ani necítila. Zmätene som sa obzerala dookola a hľadala nejaký naznak svetla. Kde to som? Čo sa to tu deje? Zrazu som zbadala malú bodku. Svetlo? Nevedela som, nebola som si istá. Ale aj tak moje telo reagovalo. Začala som klásť nohu pred nohu a približovať sa. Postupne som zrýchľovala až som utekala. Svetlo sa stále a stále zväčšovalo. Až som nakoniec doňho vbehla. Prudké svetlo ma oslepilo. Keď sa mi vrátil zrak ocitla som sa na lúke hneď vedľa lesa. Na sebe som mala krásne jednoduché šaty. Vlasy mi viali v jemnom vánku. Bosé nohy som mala polozene na orosenej tráve. Okolo mňa sa vznášali motýle a vtáčiky ktoré vypĺňali to ticho. Na tvári mi to vyčarovalo úsmev. Začala som sa točiť po celom obvode a smiala sa. Keď v tom zničoho nič všetko stíchlo. Zarazene som ostala stáť na mieste. Okolo mňa sa začal vznášať nepríjemný vzduch s ktorého mi bolo zle. Nemohla som poriadne dýchať. Na tele mi naskakovali zimomriavky. Začula som varovne vrčanie. Prudko som sa otočila až mi vlasy šľahli do tvare. Nič tam však nebolo. Opäť niečo zavrčalo. Pozrela som sa za seba. Na mieste som stuhla. Necítila som nohy. Boli z nich len kusy dreva. Stalo to oproti mne. Krásne a majestátne stvorenie. Prebodávalo ma svojimi krásnymi ale vražednými smaragdovými ocami. Jeho samatová čierna srsť sa na svetle leskla a jemne vlnila. Nikdy by ma ani vo sne nenapadlo že sa takýmto spôsobom stretnem s puma.

Bez pohybu sme si hľadeli do oči. Tie moje boli plne strachu a jeho? Bol to hnev a túžba po krvi. Klepala som sa po celom tele a nevedela čo sa bude diať. Znenazdajky sa prikrčil k zemi. O nie. Jeho krásna srsť sa mu zježila a jeho oči ma priklincovali k zemi. Z hrdla sa mu vydralo zlovestne zavrčanie a hneď na to sa rozbehol oproti mne. On bol predátor a ja korisťĽahká. Čo teraz? Dívala som sa ako sa veľkou rýchlosťou stále a stále približoval. Keď už bol dosť blízko akoby som sa prebrala z tranzu, otočila som sa na päte a rozbehla sa smerom k lesu. Konáre sa mi zarezávali do tela. Šklbali ma za vlasy a trhali tie krásne šaty ktoré boli už špinavé. Akoby ma chceli zadržať. Akoby sa proti mne spikli. Počula som zúrivý rev. O nie! Je blízko! Cítim to! Vyburcovalo ma to ešte k väčšiemu výkonu. Cítila som tupú bolesť v nohe ktorá sa mi rozlievala do celého tela. Zahnala som ten pocit niekde po podvedomia a nevšímala si ho. Ja nechcem zomrieť! Nie! Vybehla som z lesa a ocitla sa na útese. Dookola nebolo nič iné len more. Otočila som sa späť k lesu. Chcela som sa vrátiť a nájsť inú cestu von. Avšak bolo už neskoro. Stal na kraji. Prebodával ma pohľadom. Ako pomalým krokom kráčal ku mne ja som ustupovala so zadu. Stala som už na kraji. Nebolo žiadnej cesty aby som ušla. Pozrela som sa dole. Usmievali sa tam na mňa a lákali ma ostré špicaté skaly ktoré zabili nemalo ľudí. Už som nemala ísť kam. Stále sa to ku mne približovalo. Ako sa blížil pomaly začal meniť tvar. Už to nebolo krvilačné zviera so zelenými ocami. Bol to on. Hľadel na mňa s tými chladnými zeleno-modrými ocami. Vysmieval sa mi.
-Čo tu chceš?
Zvolala som zúfalo. To mi nedá pokoj? Bol ticho a stále sa ku mne približoval
-Odpovedz mi! Chceš mi ešte viac ublížiť ako vtedy?
Už som nevedela čo mam robiť. Bála som sa išlo s neho niečo strašidelné. Zastal predo mnou. Cítila som jeho horúci dych. Naskakovali mi zimomriavky. S vystrašeným pohľadom som mu pozrela do jeho oči. Na tvári sa mu objavil úsmev
-Ja som to prišiel len a len skončiť....
Zašepkal do ticha. Potom si už len pamätám ako do mňa sotil. A ja som padala a padala. Okolo mňa som nepočula nič iné len môj krik a jeho smiech. Potom si pamätám len prázdnotu.....





-Lisa! Lis! Mellisa!!!! Zobuď sa! Je to len zlý sen! No tak! Do riti! Zobuď sa!
Počula som známi hlas ktorý ma vťahoval do tohto sveta. Prudko som otvorila oči. Videla som ako so mnou niekto trasie. Nebola som v tom stave aby som si uvedomila kto to je. Triasla som sa na celom tele. Cítila som úzkosť a samotu. Strach a bolesť. Objavila sa znenazdajky a nechcela odisť. Objala som sa okolo kolien. Z oči mi tiekli vodopády slz. Zrazu si ma privinuli k sebe dva pary silných rúk. Upokojaco ma začali hladiť po chrbte. Zvierala som mu tričko akoby to bolo moje záchranné koleso. Stále som bola akoby v tranze. Okolo mňa bola hlučná vrava ktorá sa prekrikovala a nadávala si navzájom
-Sklapnite už! Pokoj!
Zvolal ten ktorý ma objímal. Tuho som zavrela oči a snažila sa to všetko zahnať. Ten sen. Jeho....
-Mel už ma vnímaš?
Ozval sa. Ja som len prikývla. Nebola som schopná slova.
-Vieš kde si?
Záporné som pokrútila hlavou. Nemala som šajnu. Len viem že som sa cítila trocha bezpečne
-Si u seba doma. Večer sme pozerali film a zaspala si u nás v izbe. Ničoho sa už nemusíš báť bol to len sen rozumieš? Len sen.....
Prikývla som. Ale nepustila som sa ho. Stále som ho zvierala. Nemala som tu silu ho pustiť.
-Chalani zhasnite. Ideme spať
Ozvalo sa súhlasné zamrmlanie. Dotyčný nás nejako uložil a prikryl. Okolo mňa som cítila viacej tiel ktoré ako sa im hlava dotkla vankúša už zarezávali. Ja som nemohla zaspať. Bála som sa že sa vráti. Že tam zase bude a nedá mi pokoj. Ani on nespal. Stále ma hladil po chrbte a nežne sa mi prihováral
-Mel? Čo sa ti snívalo?
Prehltla som hrču ktorú som mala v hrdle. Uslzene oči som zdvihla hore a hľadela do starostlivých očí.....Kápa! Áno bol to on. Už som si spomenula. A okolo mňa spali ostatný. Boli pri nás natisnutý. Chceli aby som sa cítila bezpečne
-Bol to on zase...Už sa mi neobjavoval a zase on proste...on.....
Tuho som zavrela oči a pritisla sa k nemu. Nedokázala som to ani opisať ako som sa cítila
-Pst to je dobre maličká zabudni na to. Mysli na to že tu máš nás a my ta ochránime nech sa deje čo sa deje rozumieš?
-Áno
Potom sme už ležali po tichu. Snažila som sa zaspať ale už to nešlo. Musela som nad tým stále rozmýšľať. Čo tým myslel? Čo tým chcel povedať? Odpovede som sa nedočkala lebo som odišla do ríše snov...

Ráno som sa zobudila ako prvá. Už sa mi nič nesnívalo. Ani o ňom. Zdvihla som pohľad a zistila že som celu noc spala v Kápovom náručí. Preto som sa cítila tak bezpečne. Musela som sa pousmiať. Čo by som len bez neho robila? Opatrne som sa vymotala s jeho zovretia. Posadila som sa a poobzerala. Všetci, aloe úplne všetci okolo nás tvorili takú kuklu. Natisli sa na nás a snažili sa ma ochrániť. Ach moje zlatíčka. Nejako som ich popreskakovala ako nejaký zajac. Nechala som ich ešte spať. Do školy nám stačí ísť neskôr. Vošla som do svojej izby. Odhrnula som závesy a mňa obliali slnečné lúče. Ďalší horúci deň v L.A. Na tvári mi to vyčarovalo úsmev. Aj keď ma trápil ten včerajší sen nepatril medzi prvé. Aj keď v tých sa ma nesnažil zabiť ale aj tak. Nemôžem nad tým rozmýšľať. Musím ho zatlačiť do uzdia. Musím! Toto som si opakovala v sprche počas toho keď som so seba zmývala včerajšie pocity. Čista som vyliezla von. Natiahla som na seba spodne pradlo a vošla do svojho šatníka. Hm....čo dnes? Nakoniec som sa rozhodla pre pásikavé tričko, vysoké kraťasy, modré vansy. Rýchlo som to na seba hodila.

Vbehla som do kúpeľne kde som si prečesala svoje vlasy a nechala ich rozpustene. Rýchlo som sa namaľovala ale nie moc. Nemala som to rada. Na hlavu som si nasadila tmavo-modrú šiltovku s rovným šiltom a otočila som si ju naopak. Do bielej tašky som nahádzala pera a jeden poznámkový blok. Ešte peňaženku, slúchadla, kľúče a iné somariny. Spokojná som vyliezla z izby. Doma nik nebol a ak hej tak to ešte všetko spalo. Tak teda som sa rozhodla že sa naraňajkujem. Na cerealie nik nemá. A tie moje. Ha! Majster som v tom. Spokojne som si chrumkala keď sa dole dovalil zvyšok. Prekvapene na mňa pozerali. Skákali pohľadom so mňa na tašku do školy
-Ehm Lis? Kam si sa vybrala?
S úškrnom sa ma pýtal Ká. Zdvihla som obočie a kukala na neho ako na neviem čo
-Do školy?
To spustilo veľký výbuch. Čo som zas povedala? 
-Vysvetlite mi na čom sa smejete?
-Na tom hlupáčik že dnes je SOBOTA!
Zvolal so smiechom Ben a následné na to dopadol na zem a umýval nám podlahu
-NIE! To vážne!
Prudko som vstala a na moje šťastie a debilnú gravitáciu som sa ocitla na Benovi ktorý zaúpel. Ešte viac sa rozosmialo. Bola som prekvapená že sem nenabehol otec so vzduchovkou a všetkých nevystrieľal. Možno sa s mamčou venovali iným veciam....Fuj! Lis nerozmýšľaj nad takými prasacinami! Napomenulo ma to dobre ja
-Mam ti ukázať kalendár?
Vravel mi Jas keď mi pomáhal zdvihnúť sa s Bena s ktorého bola nevydarená placka?
-Nie nemusíš ach bože to je trapáááás
To už som sa smiala aj ja. S dobrou náladou + Benovim aukanim a sťažovaním sa na moju váhu sme sa naraňajkovali. Zakotvili sme v nasej obývačke kde sme sa vyvaľovali jeden cez druhého. Hľadeli sme na pokojne more ktoré sa trblietalo
-Čo pôjdeme dnes robiť?
Padla otázka na ktorou sme sa zamýšľali všetci
-Čo tak ísť na skejt a bmx?
Navrhol na naše začudovanie Will. Prekvapene sme na neho pozreli. On sa len nevinne usmial
-Nie je to zlý nápad
Zamrmlal Jake. Ostatní sme len prikyvovali. V skejt parku + bmx parku sme dlho neboli. Treba ísť prevetrať našich miláčikov.
-Tak teda o hodinu  v parku? Na nasej rampe?
Opýtala som sa. Odsúhlasili sme to. Ako som ich vyprevádzala so všetkými som sa poobjímala. S Kápom som sa objímala najdlhšie ešte predtým ako sa odtiahol mi pošepkal
-Hlavne sa už netráp
-Neboj
Ešte som im zamávala a nakoniec som sa vybrala hľadať svojho Alexa a svoju Lin. No a čo. Mala som pomenovaný skejt(Alex) a bmx(Lin) no čo je to úplne normálne! Keď si k nim vytvoríte vzťah! Tašku ktorú som si nachystala som vyhádzala s nej veci a nahádzala tam len to najnutnejšie. Skejt som pripla na ruksak. Pôjdem na bmx. Na ľadničke som nechala odkaz a vybrala sa do parku.

Ako inak dorazila som ako posledná. No čo som žena.
-A zas posledná!
Musel si do mňa ten Will šprtnúť
-No a čo ja mam na to pravo!
Odvrkla som mu. Chce hrať? Tak nech sa páči!
-Hej a aké? 
Stali sme oproti sebe a hľadeli si do oči
-Som žena 
-Že žena! Pche! A ja som macko Pu!
-Ty debil!!!!! Som viac žena ako ty chlap!
No čo vytočil ma! Urážať moje pohlavie! To nemôže!
-Akože prrrrrr
-Nevrav prrr ja nie som žiadny dostihový kôň! 
-Ty mala....
Už mal zaťaté zuby a aj päste. To je dokaz toho kedy nemá čo povedať
-Už nemáš čo povedať že? 
-Ja ti dám nevieš kde je tvoje miesto? Pri sporáku!
-Pekne o sebe vravíš! V posteli ti to nejde a ani v robote by to nešlo iba ak by si bol nejaký džigolo a to tiež by museli privrieť oci!
Ostatný sa na nás len smiali. Dobre poznali naše hádky. Aj keď si myslím že tato zašla dosť ďaleko. Ale jedna vec mi nedá odkiaľ do riti zobrali trojčatá a Ben pop corn?????
-Ty mala pipka!
Tak toto teda nie! Týmto ma vytočil tak že som sa neudržala na mieste. Zasiahol moju citlivú strunu. Nik o mne nebude takto rozprávať ale nikto! Skočila som naňho a začala ho ťahať za vlasy. Keďže som bola baba nemohol mi jednu streliť a tak sa ma snažil od seba dostať. Ja som ho kusla do ramena až som zacítila horkú pachuť krvi. Vtedy zvrešťal ako nejaká baba. Možno by som mu spravila aj horšie veci lenže chytili ma Kápove a Káove mocne ruky a odtrhli od neho
-Čo to robíte? Však ich nechajte! Už to naberá grády!
Zvreskol Ben a ďalej sledoval situáciu. To je debil. Ja som bola nazúrená ako býk. Videla som ako sa Will drží za rameno a prebodáva ma pohľadom
-Pustite ma! Pustite ma naňho! Za to čo povedal ešte schytá! Nik o mne nebude také niečo vravieť!
-Lis dýchaj on to tak nemyslel
Začal mi dohovárať Ká
-Ako to môžeš vedieť? Vidíš mu do hlavy? Nie! Čo ak si to mysli celu to dobu ha ha!!
Vytrhla som sa nejako s ich zovretia. Ani som na toho hajzla nepozrela. Odkráčala som preč a sadla si na nejakú lavičku. Do oči sa mi tlačili slzy. Žmurkaním som ich zahnala. Ten debil! Bolo mi to aj luto. Nikdy sme sa takto nepochytili. Ako s ostatnými aj hej ale s nim ešte nie.  Pozerala som sa na smejúcich sa ľudí a ako si to užívali. Ach aj s takýmto dnom! Zavrela som oči, oprela sa o lavičku a snažila sa ukludniť. Zrazu sa lavička zatriasla. Pocítila som známu vôňu Play boy Las Vegas. Hm žeby výčitky svedomia. Oči som nechala zavreté a čakala.
-Lis prepáč prehnal som to. Nechcel som aby to naše šprtanie zašlo tak ďaleko prepáč. A nič také si o tebe nemyslím. Len my to ušlo v tom návalu hnevu keď si mi povedala že som ehm neschopný?...Prepáč.....
Jeho previnilý hlas bol skutočný. Otvorila som oči a videla ako sedí so sklonenou hlavou. Bolo mu to ľúto. Naozaj. Ach jaj keď ho mam tak rada. Prevrátila som oči a objala ho. Chvíľu trvalo kým sa spamätal a objatie mi opätoval. 
-Aj ty mne prepáč ja som to tiež tak nemyslela
-To je v pohode takže odpustene? 
Nastavil mi ruku
-Ako deti v škôlke ale hej!
Zasmiali sme sa a objali. Ako sme kráčali späť k nim som mu vyskočila na chrbát ako mam v obľube. Zasmial sa ale nič nepovedal. S dobrou náladou sme sa vrátili späť a všetci si vydýchli
-Vidíš vravel som vám že sa zmieria
Polemizoval Tim
-Ty? Ty si tu stresovala ako nejaká ženská že sa pozabíjali!
Vrátil mu to Andy
-Ticho! Neprezrádzaj ma!
Ešte chvíľu sa poštuchovali kým to Kápo nezarazil. A potom sme už len jazdili, stvárali hovadiny ako to vieme len a len my. Tak dobre mi nebolo dlho. Akoby sme sa vrátili späť v čase. Ako vtedy keď sme sa ešte nepoznali a vytvorili aj tak partiu. Jediný kto mi tu chýbal bol môj bráško. Ale ako pôjdeme do Londýna opäť budeme spolu. Konečne. Medzitým si stihli trojčaťa rozbiť kolena a lakte. Prečo? Lebo tie trúby si posadali navzájom na plecia a potom sa postavili na skejt. Po jednom metri už boli na zemi a jaukali. Ja som sa s Benom zahrala na sanitku tak že on bol auta a robil ten zvuk ktorý neviem ako povedať. Ja som mu sedela na ramenách s lekárničkou a rútili sme sa k nim. Dali sme im prvú pomoc. Ben to zobral doslovne a vrhol sa na chudáka Maxa tak že boli na sebe nalepený a Ben mu dával umele dýchanie a to doslovne. Keď sme s nimi tak si zvyknete. Tie pusy neberieme ako nejaké teple prejavy ale ako normálku. A potom sme boli na zmrzke. Môj kopček skončil na Jakeho hlave ale to kvôli Timovi! Takže sa potom naháňali po celom parku a nadávali si.
-Chalani ja som hladne poďme do mekáča!
Nebrala som žiadne námietky. Proste som sa zdvihla a išla. Oni ma ako kačičky nasledovali ako mamu kačku. Došli sme k najbližšiemu mekáču a zhodou okolnosti tam nás poznali a my sme poznali ich. Ako som išla k dverám a smiala sa s Andym na niečom Will s Timom zastali a ja som do nich nabúrala
-Au! Môj nos čo zas robíte?
Šuchala som si ho a čakala čo vymyslia. Nevšimla som si ako si medzitým s chalanmi vymieňajú nejaké tajne gesta a dorozumievajú sa
-No nepodie do mekáču! Poďme radšej na pizzu!
Navrhol Ben. Bol dosť nervózny. Prečo?
-Nie mam chuť ma BigMac tak idem naň uhnite!
Poviete si kalorická bomba ale pas. Radšej sa najem poriadne akoby som mala hrať nejakú masku. Ja mam rada jedlo. A nehanbím sa. Prerazila som si cestu dnu a s dobrou náladou sa blížila k pultu. Ale vtedy som si všimla nejaký párik ktorý si vymieňal sliny. Na mieste som zmrzla a hľadela na nich. Boli to oni! Ta puša a môj môj teraz už bývali priatej Eric.


Ten Erik ktorý mi včera vyznával lásku a chcel mat so mnou rodinu. Ten hajzel. Do oči sa mi nahrnuli slzy už po druhy krát. To je hrozne! Stáva sa so mňa citlivka! Všimla som si ako chalani na mňa hladia a čakajú na moju reakciu. Kápo, Ká, a vlastne všetci mali zaťaté päste. Nasralo ich to. A aj mňa. Prehodila som si vlasy a podišla k pultu. 
-Ahoj Jasmin poprosila by som jeden jahodový shake
Bojazlivo na mňa pozerala. Dobre vedela kto to je. O chvíľu predo mnou už stala moja objednávka nechala som jej tam viac ako som mala ale bolo mi to momentálne jedno. Podišla som k tej dvojici a priala si aby sa zadrhli. Nenapadne som k nim podišla. Otvorila vrchnák a cely obsah mu vyliala na hlavu. 
-Ktorý imbecil to na mňa vyliala?
Nazúrené sa otočil ku mne. Keď ma zbadal jeho nahnevaný face sa zmenil na vystrašený. Určíte k tomu dopomohli aj chalani
-Ktorý imbecil? Tvoja bývala
Odvrkla som mu a čakala čo mi povie
-Ja ja za to nemôžem! Nie je to tak ako to vyzerá!
-Nie? Aha jasne! Proste si tu jedol a ona len tak prišla a strčila ti jazyk do úst a ty chudáčik si sa nemal ako brániť že? 
-Ja...
-Vieš čo? Dobre vieme ako to je ale mohol si sa aspoň zachovať ako chlap a rozísť sa so mnou normálne a nezachovať sa ako nejaký chudák a podviesť ma s touto chuderou
Hovorila som o pomaly a potichu. Ale znelo to hrozivo. Cela reštaurácia na nás hľadela a čakala čo sa bude diať ďalej
-Aká chudera?
-Vieš čo drž tie svoje balóny alebo nie vieš čo kľudne rozprávaj a serkaj si do úst. A ešte viac sa strápňuj ale aj pre teba tu mam niečo....
Otočila som sa k vedľajšiemu stolu. Sedel tam veľmi sympaticky chalan s krásnymi hnedými ocami a úžasným úsmevom.
-Prosím ta mohla by som si zobrať ten hamburger? Zaplatím ti novy
-To je v pohode netreba kľudne. Dúfam že ti poslúži.
Usmial sa a v lícach sa mu objavili jamky. So sweet! Tak som ho teda zobrala, rozbalila a podišla k tej tej ktorej neviem prísť ani na meno. Otvorila som ho a rozpleskla jej ho na hlavu a poriadne rozotrela. Nezmohla sa na slova. Kečup jej stekal po vlasoch a ona bola konečne ticho. Celu miestnosť to rozosmialo a niektorý aj tlieskali. Ja som však necítila spokojnosť. Skôr sklamanie a žiaľ.
-To čo robíš? Si normálna! Chod niekam ty chudera aj s tými tvojimi gejmi!
Postavil sa Eric. Od zúrivosti nevedel čo vraví. Keď si to uvedomil vypúlil oči a čakal. Ja som sa naprahla a jednu mu vrazila a hneď z druhej strany Kápo tak že si opäť sadol na stoličku a chytil si nos s ktorého sa valila krv. Prudko sa mi zdvíhala hrúd. Klepala som sa na celom tele. Jas a Jake ma chytili okolo ramien a radšej držali
-Čo si to dovoľuješ ty idiot? Vravieť o nej že je chudera? Ma väčšiu cenu ako ty a ty! Ona je viac. Mal som  ti rozbiť ciferník už dávno ale neurobil som to len kvôli nej ale teraz môžem ale tiež to neurobím lebo nie som tebou a nie som taký úbožiak. Ostaň tam kde si ak nechceš schytať inak máš po chlebe
Kápo ho držal za tričko a ako dohovoril sotil ho opäť späť. Mňa radšej vyviedli von. Ešte som videla ako mu Ká niečo vraví a ako mu Andy naflusal do tvare. Ostatní ma vyviedli von. Usadili ma na najbližšie lavičku a stále mi niečo vraveli. Ja som to vnímala tak že jedným uchom dnu a druhým von. Postavila som sa a vybrala preč. Chalani na mňa kričali ale ja som potrebovala byt sama. Niekto ma chytil za ruku a otočil k sebe. Za ruku ma držal Ká starostlivo na man hľadel. Za nim boli aj ostatní
-Si v pohode?
Taká blba otázka. Smutne som sa zasmiala
-Nie nie som v pohode ale muším sa s tým nejako zmieriť že som chodila s chudákom no čo už 
-Netráp sa on si ta nezaslúži. Príde lepší
Tentoraz sa mi prihováral Andy
-Ja viem ale aj tak to boli. Chlapci ja idem domov. Potrebujem byt sama. Zoberete mi skejt? 
-Áno ale večer nám volaj jasne?
-Hej hej 
-Drž sa
Všetci ma uväznili v náručí. Nasadla som na bmx a rútila sa smerom domov. Vtedy to na mňa doľahlo a slzy začali stekať po tvári. Prečo? Prečo to urobil? Ten debil! Prečo som ja taká a vždy skočím na tie presladene rečičky? Prečo? Celu cestu som preplakala. Nevšimla som si zaparkovaný Rang Rover. Rovno som zaniesla svojho miláčika. Utrela som si slzy. S hlbokým nádychom som vošla dnu. 
-Ahojte som doma!
-Zlatko pod do obývačky
-Idem...
Pomaly som sa došuchtala do obývačky s pohľadom nadol. Keď som ho zdvihla zarazilo ma to čo som videla
-Ty! Čo tu robíš?
Stal predo mnou ten ktorého by som niekam poslala. Ten  ktorý to cele zapríčinil. Ten dotyčný s môjho sna. Ten pako.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára