Dark Side 25

Pohľad tretej osoby:

Tento príbeh bude o Zainovi Jawadovi Malikovi. Neobyčajnom chlapcovi s neobyčajným menom. Jeho otec je vyslanec z ďalekého východu. Sídlo tejto krajiny sa nachádza v meste menom Bradford. Tam sa jeho otec zamiloval do Angličanky ktorú si zobral. Okrem Zayna majú aj dve krásne dcéry. Čím je Zain odlišný okrem svojej snedej pokožky, havraními vlasmi a krásnymi hnedými očami? Čím sa odlišuje aj so svojimi sestrami od ostatných deti? A prečo si ich každý pamätá? Je to ich menami. Jeho matka chcela aby boli výnimočný. Nie len ich zjavom ale aj menom. Tak aby si ich ľudia zapamätali. Meno Zain vymysleli spolu s jeho otcom a Jawad? To je meno jedného starého priateľa z jeho otca strany ktorý mu zachránil život vo vojne. A tak mu zdali hold. Povedzme si teraz jeho príbeh....

Píše sa rok 1790. Zain bol už mladý muž ktorý dovŕšil 20 rokov. Bol krásny. Už to nebol ten mali rozkošný chlapec ktorému staré tety naťahovali líca ale vysoký, svalnatý a pohladny muž ktorý si mohol vyberať. Bol z bohatej rodiny a to sa dosť odrážalo na jeho chovaní a správaní. Bol to obyčajný rozmaznaní holobriadok ktorý si myslel že môže všetko. Nedbal na nikoho a na nič. Dbal jedine o seba a o svoje pudy. Odkedy prvý krát ochutnal ženské telo nemohol sa ho nasýtiť. Zvádzal rôzne ženy. Či už boli bohaté alebo chudobne. Stačili ak boli pekne a dokázali uspokojiť jeho túžby. Nechal ich v nádeji a potom sa už viac neozval. Bola to vždy len jedna noc. Nevydržiaval si milenku. O to nie to by bolo moc nákladné. Jeho rodičia o jeho výstrelkoch nevedeli. Nik nemal odvahu im to povedať. Pred nimi bol láskavý a milý ale ako zmizol z ich dohľadu bol ako mladý žrebec odtrhnutý z reťaze. Jeho sestry ho milovali už len pre to že ich ochraňoval. Ale bolo im ľúto ako sa sprava mimo domova. Nik ho nemal rad. Veľa mužov ho chcelo zabiť ale mŕtvy skončili oni. Okrem toho že Zain bol pohladny krásavec bol to aj zdatný šermiar a bojovník. Svoje telo a ducha udržiaval v kondícii a bol na seba hrdý. Mal sa aj čím chváliť. Ale čo Čaka tohto rozmaznaného muža? Čo mu osud prípravy?...

Ako každé ráno tak aj dnes Zain pod ruskom noci zviedol mladú ženu ktorá neodolala jeho sladkým rečiam. Teraz už svitalo. Opatrne sa vyvliekol z jej zovretia. Nemal rad keď musel prespávať vedľa nich. Ale musel lebo to bola povinnosť. Pomaly sa obliekol a na stole jej nechal mešec peňazí. Uškrnul sa keď vyskočil z okna a dopadol na mäkkú trávu. Mohol si spraviť ďalší zárez do svojho opaska. Ďalšie zlomene srdce mladej dievčiny ktorá bola moc naivná. Myslela si že tohto krutého a chladného muža roztopí a podmaní si ho ale mýlila sa ako aj tie ďalšie pred ňou. Zain si upravil kabát a pomaly vykračoval známymi cestičkami jeho rodného mesta. Nič sa tu nezmenilo. Všetko bolo rovnaké. Pekáreň, miestne noviny, zlatníctvo, klobučníctvo. Niekedy sa mu zdalo akoby to mesto zastalo v čaše a nič sa tu nemenilo. Len si vzdychol. Už tu neboli ani poriadne ženy. Všetky už vyskúšal a nemal chuť znova ochutnávať okúsené ovocie. To nechá na iných. Arogantne sa uškrnul. Rozmýšľal nad mladou vdovou po farmárovi. Bola to celkom pohladna blondína. Stala by za hriech. Stačí len par milých a pekných slov a ma zábavu na ďalšiu noc. Usmial sa nad svojim nápadom. Zastal až pred ich sídlom ktoré sa rozprestieralo na menšom kopci. Vzdychol si. Miloval to tu. Ako nikto ale nohy ho ťahali inam. Alebo jeho pudy lovca? Kto vie. Chcel odisť za dobrodružstvom a ďalšími ženami ale kto by potom zdedil majetok? Mal iba dve sestry. Ale prečo sa vlastne stará? Môže mu to byt jedno. Zavrtel hlavou a tajnými dverami vošiel dnu a zamieril si to do svojej izby. Zhodil zo seba veci a zaľahol do nadýchaných perín a nechal sa unášať spánkom a myšlienkou na farmárkou. 

Na druhy deň stal až na obed. Nezobudil sa sám ale zobudil ho jeho sluha ktorý sa oňho staral. So strachom budil svojho pána. Dobre vedel že vedel bol preč a vrátil sa neskoro v noci. Mal dosť rozumu že mlčal. Vedel že jeho pán potrebuje spánok ale jeho otec žiada synovu spoločnosť. So strachom ho budil

-Čo chceš!

Vyštekol naňho Zain plný hnevu a pretieral si unavene oči

-P-prepáčte my lord ale váš otec chce aby ste prišli do jeho pracovne

Po tichu zašepkal a čakal čo sa bude diať. Pozrel na svojho pána a videl ako váha. Zain rozmýšľal. Žeby mu na to prišiel? Nie to nie je možné. Ale ak sa tento idiot preriekol

-Ak si niečo povedal...

Varovne zavrčal a tým vystrašil toho úbohého starca ktorý cely život slúži jeho rodine

-Nie pane nič som nepovedal! Prisahal na hrob svojej matky!

Zvolal na svoje obranu. Zain sa naňho zamyslene pozrel. Mykol ramenom.

-Modli sa

Zavrčal. Dovolil aby ten roztrasený starký obliekol do jelenicových nohavíc a voľnej košele. Obul si jazdecké čižmy a zbehol dole. Zaklopal na otcove dvere. So zmiešanými pocitmi vošiel dnu. Videl ako jeho otec stoji pri krbe a pozorne hľadí do ohňa. Obzrel si ho odzadu. Jeho matka vravieva že sa na seba podobajú ako vyzorovo aj povahovo. Ale nevedela krutú pravdu o jej synovi a nik to nemal odvahu povedať jej to. Zain nasadil ľahostajný a arogantný postoj

-Volali ste ma otec?

Ozval sa ako prvý. Dobre vedel že by jeho otec dokázal stať aj hodiny bez pohybu. Otočil sa k nemu so smutnými očami. Zaina oblial studený pot. Najviac sa bal že ho otec vydedí. Čoby potom robil? Už by nemal nič. Bol by len gróf bez peňazí a takého nik nechce. Navonok však nedal nič znať

-Tvoja matka zajtra usporiadala ples a pozvala významných ľudí. Chcem aby si sa zdržoval blízkosti domu a odpustil si tie večerné výlety

Povedal tvrdo a pozrel na svojho syna. Bol ale aj nebol s neho sklamaný. Vedel aký je jeho syn. Nik mu to nemusel vravieť. Bola to jeho chyba. Nemal mu dávať tak najavo že kým je. Zlyhal. Ale možno ma ešte možnosť na nápravu. Aj on bol taký v jeho veku pokiaľ nepoznal jeho matku potom sa zmenil. Prišla pravá láska. Pozeral na svojho syna ktorý sa ľahostajne opieral o stenu. Nedal na sebe vidieť nepokoj ale on ho už veľmi dobre poznal a videl zmätok so strachom a hnevom

-Ako to viete?

Ozval sa po chvíli Zain keď si bol istý že jeho hlas je vyrovnaný. jeho otec sa smutne zasmial

-Zain si moj syn si presne ako ja v tvojom veku. Bol si neopatrný. Mal si si dávať väčší pozor či ta nik nesleduje ale je to tvoj život. Nie môj. Za nič ta nebudem trestať. Teraz už chod a modli sa aby sa o tom tvoja matka nedozvedela. Bola by sklamaná.

Mávol rukou a pustil svojho jediného syna preč. V duchu sa modlil k Alahovi k jeho Bohu aby mu pomohol nájsť správnu cestu. Zain vyšiel z dverí plní zlosti. Do pekla! Ako to mohol zistiť? Dával som si pozor a vyhýbal sa všetkému ako čert krížu! Nadával si v duchu a mieril k stajniam. Vzal svojho valacha. Osedlal ho a vybral sa na bláznivú jazdu. On však netušil že ho niekto pozoruje už dlhší čas. Nevedel že sú tu oči ktoré sledujú každý jeho pohyb a brúsia si naňho zuby aj chute. Lenže ani netušil že za chvíľu ich stretne

-Neboj sa Zain už čoskoro...

Zašepkal ten záhadný hlas a zmizol v lese. 

Zain mieril k farme ktorá bola na kraji mesta. Dal si to obchádzkou cez len aby ho nik nevidel. Koňa nechal priviazaného k stromu a ráznym krokom podišiel k dverám a zaklopal. Otvorila mu ta mala deva. Vyvalila naňho oči. Očakávala ho. Dobre vedela o jeho povesti. Žien ktoré boli vydaté sa ani nedotkol. Ale počula par klebiet že oberal mlade panny o ich nevinnosť. Ale pravdu vedel len a len on. A pravda to bola. Nie jedno nevinne dievča sa nevyhlo jeho žiadostivosti a prišla o svoju nevinnosť. Bolo ich mnoho. Následne zmizli z mesta a odišli inam. Boli poškvrnené a zneuctene. Museli ich proste rýchlo vydať. Zain si obzrel mladú vdovu. Veľké poprsie, pevný zadok okrúhle boky. Spokojne sa usmial a cítil ako jeho kamarát a verný spoločník tvrdne. Podišiel k nej bližšie a bez zbytočných reči sa prisal na jej pery. Žena neodporovala. Vedela že to nemá zmysel. Bol to gróf a tým sa neodporuje. Porazenecky vzdychla do jeho pier a objala ho okolo krku. Zain sa vyžíval v každom jedom vzdychu ktorý vyšiel z jej úst. Bol očarený jej bujným poprsím ktoré mackal a trápil zároveň. Keď už vedel že je pripravená proste ju pritlačil o stenu. Nadvihol to množstvo spodničiek a prudko do nej vnikol. Nedal jej šancu si zvyknúť na jeho veľkosť. Jej výkrik bolesti bol preňho ako balzam na dušu. Nepomohli ani jej prosby neskôr sa to zmenilo v túžbu a vzdychali spolu. naučil sa že ak nechce ma potomka musí s nej vyjsť skôr ako sa spraví. A tak sa stalo dnes predtým a atak sa aj stane. Nechal ju tam sedieť na zemi omámenú vášňou. Upravil sa a na posteľ jej hodil mešec. Bez rozlúčky vyšiel von. Cítil sa pokojný a vyrovnaný. Konečne jeho hnev zmizol. Nasadol na koná a uháňal späť na panstvo na ktorom musí tráviť dni aby nevyvolal podozrenie a otcov hnev. Keď prišiel videl množstvo dám a pánov ako vchádzajú dnu. Tajne v to dúfal. Chlipne si obzeral tie dámy a v mysli sa mu vynárali predstavy ako ich pomiluje. Pousmial sa a vbehol do svojej izby. Tam ho čakal ten úbohý starček. Svojmu pánovi pripravil kúpeľ. Poriadne ho vydrhol a obliekol do slávnostného oblečenia. Chystala sa totiž večera na ktorej musel byt. Zain si vzdychol. Nemal rad šatky okolo krku. Škrtili ho a boli nepríjemné. Upravil si vlasy a pomaly šiel po schodoch. Zavítal do zlatého salóniku kde sa nachádzali dámy aj pani pokiaľ ich nezavolajú na večeru. Oprel sa o rám okna a sledoval spoločnosť. Teda obzeral si svoju korisť. Lenže on netušil že korisť v tomto prípade bol aj u niekoho iného. Stal na druhej strane miestnosti a prepaľoval ho pohľadom. Zain odtrhol zrak od dámy s rubínmi okolo krku a prebehol pohľadom po miestnosti. Cítil na sebe pohľad ktorý ho nútil obzerať sa. Zazrel dva pary zlatých oči ktoré svietili z celej miestnosti a než si stihol obzrieť človeka ktorému patrili zmizol. Zrazu zazvonil zvonec. To bol signál na večeru. Pobral sa teda s ostatnými. Usadili sa k stolom podľa postavení. Samozrejme jeho rodičia sedeli za stolom. Večere bola honostna ako sa na vojvodu patri. Podávalo sa 7 chodov. Každý bol niečím vynikajúci a lahodný. Sledoval mužov ktorý sa prepchávali akoby to bola ich posledná večera a posmešné na nich hľadel. Sledoval dámy ktoré decentne jedli a vrhali naňho vášnivé pohľady. Opätoval ho jednej dáme s čiernymi vlasmi a zelenými ocami. Dal jej tým znak že jej opätuje nočné city. Žena sa v duchu zaradovala a do svojho manžela liala víno akoby to bola čistá voda. Po večeri sa presunuli do modrého salónika. Pani odišli k hráčskym stolom a dámy ostali sedieť pri oknách a ohovárali vysokú smotánku. Avšak ani jedna nespomenula klebety o synovi vojvodkyne. Vedeli že to bola vysoko postavená žena a kráľovnina dôverníčka. Nemohli sa prerieknuť. Tajne dúfali že jej syn si vyberie jednu z nich za milenku a bude jej venovať pozornosť. Lenže Zain milenku nechcel a nepotreboval. Chcel sa len uspokojiť a vychutnávať si život. Sedel za hráčskym stolom a hral o veľké peniaze. Šťastena stala na jeho strane a vyhrával. Pani to postupne vzdávali a odišli preč za dámy Zaina to prestalo baviť a odišiel aj on. Ale nie za nimi ale do svojich komnát. Pripraviť sa. Daj jasný znak žene a čakal že príde. Tak sa aj stalo. O jednej ráno sa na jeho dvere ozvalo jemne zaklopanie. Otvoril dvere. Neváhal a malé žieňa zovrel v náručí. Žiadne nežné predohry len zvieracia vášeň. Milovali sa viac krát a žena si myslela že zomrela od rozkoše. Keď skončili a ich spotene a zadychčané tela ležali vedľa seba Zain vyslovil krutý príkaz

-Už musíte odisť Lady. Už tu nemámte čo robiť

Ženu to zranilo ale chápala to. Nebola hlúpa. Vzala si svoje veci a posledný krát pozrela naňho. Obzrela si jeho nahé a dokonale telo vo svite mesiaca. Bol ako Adonis. Krásny a zvodný. Zmizla s ruskom noci. Zain sa zakryl a zaspal. Lenže po mysli mu behali tie zlate až jantárové oči.

Ráno sa zobudil skôr ako očakával. Hneď sa aj vytratil z domu. Nie kvôli nejakej dáme ale kvôli tomu že nemal čo robiť. Ty pani boli moc nóbl aby sa dali na nejaké radovánky ako nás namyslený Zain. Odišiel do kŕčmi kde sa zavrel v zadnej miestnosti a nechal sa obšťastňovať ženami. Nespal s nimi len......

Späť sa vracal okolo štvrtej. Prišiel umyl sa a prezliekol do slávnostného. Ples začína totiž večerou a potom sa ide tancovať. Na veci boli len ľudia ktorý tu spali. Potom sa presunuli do salónika a jeho rodičia šli vítať hostí. Zábava sa pomaly začínala. Ples oficiálne otvorili jeho rodičia valčíkom a potom sa k nim pridali ďalšie pary. Zain netancoval. Nebol tu nik kto by dostatočne zaujal jeho pozornosť. Pokiaľ...

-Ideš si zatancovať?

Prekvapený sa otočil za ženským hlasom. A konečne! Hľadel do tých jantárových oči. Bola to krásna a pôvabná žena. Medene vlasy mala zopnuté vo voľnom drdole. Pery červeno krvavé a červene šaty ktoré zvýrazňovali každú jednu krivku. Bol ňou očarený ako žiadnou ktorú doteraz stretol. Jeho pud lovca sa prebudil. Musím ju mat! Ozvalo sa v chlapcovej mysli. Keby on vedel na čo mysli toto pôvabné stvorenie...

-Smiem prosiť?

Šibalský sa na ňu usmial a hodil zvodný úsmev. Úsmev mu opätovala a nastavila ruku. To už sa ladne zvŕtali vo víre tanca.

-Ako sa voláš?

Opýtal sa jej. Chcel vedieť meno tejto ženy. Bola tak isto pôvabné ako ona? Alebo záhadné?

-Rachell

Jej jemný hlas ho pošteklil na tvary a vyvolával v ňom pocity slasti. Stačila mu jej prítomnosť. Mal chuť ju zatiahnuť niekam inam a poriadne ju pomilovať ale nemohol. Musel tu vydržať aspoň do polnoci aby sa nešírili klebety

-Rachell aké krásne a zmyselne meno pre krásnu a vášnivú ženu

Zašepkal svojim zvodným hlasom ktorý ovládal dokonale ako aj niečo iné... Rachell sa pôvabné zasmiala. Je dokonalý! Prebehlo jej v mysli. Usmiala sa naňho a viac ho namotávala.

-Si veľký lichotník Zain.

Svojimi perami sa obtrela o jeho ucho tak aby to nik nevidel. Dobre vedela čo robí. Ako vždy. Zaina striaslo. Hodil na ňu vášnivý pohľad plný túžby

-Chcem ta

Zašepkal a naklonil sa k nej bližšie. Rachell sa usmiala plna spokojnosti. Práve chytila veľkú rybu do svojej siete. Bola na seba pyšná ale kedy nebola? 

-Dnes ma čakaj vo svojej komnate ja prídem

Zvodne zašepkala do jeho ucha a zmizla. Zain bol cely čas nervózny a nadržaný. Nevedel sa dočkať keď odbije jedna hodina. Potreboval ju. Nie on ju chcel! Chcel ukojiť svoje túžby tou úžasnou ženou. 

Jedna hodina odbila a on sa vyparil ako duch. Vo svojej izbe so seba zhodil kabát a oprel sa o rám na okne. Za nim sa za chvíľu ozvalo cvaknutie zámky. Pousmial sa ale neotočil. Ladne ruky ho objali okolo pása. Otočil sa a tu očarujúcu ženu oprel o stenu. Svojimi perami drsne prechádzal po jej pokožke na krku a ona slastne vzdychala. Vedela že si vybrala správneho. Nechala nech jej rozopína živôtik. Videla že chlapec ma prax a je cely žhavy. Pripadala si akoby hľadela do zrkadla. Bol chladný, namyslený, márnotratný, vášnivý a panovačný a vždy dostal čo chcel. Taká istá bola aj ona a to sa jej na ňom páčilo. Keď jej satý dopadli na zem začala ho vyzliekať. Keď nahý stali oproti sebe každý si užíval pohľad na toho druhého. Bola dokonala pomyslel si Zain pri pohľade na tu ženu. To iste si myslela aj ona ale s inými myšlienkami.  Svoje dlhé vlasy prehodila na chrbát. Zain ju položil ba posteľ a zatlačil do perín. Bolo to milovanie ako žiadne iné. Jeho divoká a zvieracia vášeň bola opätovaná takou istou silou akú on sám dával do toho. Radoval sa ako malý! Konečne našiel ženu s apetítom. Vyskúšali rôzne polohy, rôzne štýly uspokojovania. Nad ranom sa zvalili vedľa seba. Zain bol vyčerpaní a spokojný. Lenže netušil že Rachell by bola schopná pokračovať ďalej. Svoju hlavu si oprela o jeho hrúd a hľadela do jeho spokojných oči plôch pýchy s tvrdosti. Usmiala sa

-Si presne ako ja. Chladný, namyslený, arogantný. Akoby som videla samu seba. Bol by s teba dokonalý upír

Každé jedno slovo vyslovila s úsmevom a väznosťou. Zain na ňu prekvapene pozrel. Poznal historky o tých tvoroch ktorý žijú večne a pijú krk. Pousmial sa

-Chceš mi povedať že si upír?

Zasmial sa. Neveril jej. Ona to očakávala. Zavrela oči a sústredila sa. Keď ich otvorila Zain nebol vystrašený ale prekvapený, zvedavý a fascinujúci. Jej oči mali farbu krvi ktorá mu prúdila v žilách. Očné zuby sa jej predlžili a pobavene naňho hľadela. Cítila že sa jej nebojí

-Chcel by si byt jedným s nás? Žiť večne. Užívať si život a cestovať? Ničím sa neviazať? By dokonalý?

Jej sladké slova boli ako balzam na jeho dušu. Srdce z kameňa tužilo po tom. Chcel byt nesmrteľný, chcel byt mladý chcel.

-ANO!

Povedal rozhodne. Rachell na nič viac nečakala. Brutálne sa zahryzla do jeho tepny a začala sať jeho lahodnú  krv. Zain vzdychal. Nie od bolesti ale slastní. Začal hýbať panvou proti nej. Prevrátil ju pod seba. Rachell bola prekvapená. Lenže on jej roztiahol nohy a prudko do nej vnikol. Musela sa zasmiať. Bol úžasný! Ona pila a menila ho na to čo sama bola a on ju miloval divoko a nespútané. Keď už nebolo čo Rachell ho prevrátila pod seba a nechala jed aby prúdil do jeho vnútra. Zatriaslo nim a upadol do spánku. Odtiahla sa od neho. Musela sa usmiať. Spravila dobre. Bude dokonalý upír. Chladný a arogantný. Páčilo sa jej to. Zmizla s jeho izby do svojich komnát kde sa prezliekla do nohavíc. Vzala mešec a vrátila sa späť. Práve v čas pretože Zain sa začal prebúdzať. Zmetene sa okolo seba obzeral. Všetko zrazu vnímal inak. Všetko bolo zrazu zreteľnejšie. Bolo to úžasné

-Tak ako si to užívaš

Povedala Rachell a on sa k nej s namysleným úsmevom otočil

-Je to úžasné

Vyhlásil.

-Dobre obleč sa musíš vypadnúť. Nemôžeš tu ostať. Pôjdem s tebou. Nakŕmiš sa. Zmizneš s tohto mesta jasne?

Kruto naňho hľadela. Pohľad jej opätoval a prikývol. Nechala ho nech sa obleče do nohavíc a košele. Prehodil si kabát cez seba a do tašky zbalil nejaké veci ktoré ona nezaregistrovala. Spolu zmizli. Nechala ho nech si užíva svoje nove schopnosti. Bežal ako víchor a smial sa na cele kole. Videl lepšie, počul, lepšie cítil sa lepšie! Zastavili na kraji čistinky.

-Tam býva jedna žena chod piť

Prikázala mu. Pozrel na farmárkin dom. Nič necítil. Len chlad. Potichu vošiel dnu. Videl ako leží v posteli a pokojne spi. Cítil jej radosť ale aj smútok. Čo to je? Sám netušil. Proste sa nechal viest pudmi. Sklonil sa k nej a zahryzol sa do jej krku. Prekvapene zalapala po dychu. Zain myslel na to aby si to užívala a ona začala vzdychať. Bolo to akoby jej vnútil emócie alebo znásobil. Vtedy ešte netušil že bol obdarený. Keď skončil zlomil jej väzy a odišiel. Rachell naňho s úsmevom pozerala. V rýchlosti mu vysvetlila všetko o upíroch čo dokážu a na čo si ma dávať pozor. Na prst mu nastokla prsteň s azuritovym kameňom

-Ten ta ochráni pred slnkom. Teraz bez a užívaj si nekonečno!

Zakričala a zmizla. Jej smiech počul ešte dlho v ušiach. Usmial sa a roztiahol ruky

-ANO!

zakričal na cely len a rozbehol sa preč ďaleko od mesta kde vyrastal. Od rodiny od ľudí ktorý uviazli v čase.

Zain bol hbity upír. Rýchlo pochopil čím ho obdarovala. Užíval si ako mu kázala žil naplno. Radovaniek života sa nevzdal. Postretával množstvo upírov ktorý ho zakaždým niečo naučili. Zistil že dokáže ovládať emócie a znásobovať ich alebo meniť čo bolo preňho úžasné. Pretĺkal sa životom akoby nič. Nestaral sa o minulosť len prítomnosť

Na svete už bol vyše 50 rokov. Prestal to rátať. Stal sa s neho ešte väčší arogantný upír. Bol výbušný a už nedbal na pocity obeti ale na svoje. Niečo ho priviedlo do Londýna do mesta kde za cely život nebol. Nechal sa viest pocitmi ktoré ho zaviedli k jednému starobylému dome. Bol obrovsky a cítil s neho veľkú silu. Prekročil bariéru ktorá sa zatriasla a informovala obyvateľov o ďalšom členovi. Otvoril dvere a vošiel dnu

-Je tu niekto!

Zvolal na cely dom. Nič. Niečo ho viedlo k jedným masívnym dverám. Otvoril ich a zbadal nejakých muža sedieť pred ohňom. Inštinkt mu vravel že je to upír a niečo ho varovalo.

-Prepáčte ale...

Než stihol niečo povedať ten upír ho v rýchlosti schmatol za hrdlo a hodil o stenu

-Kto si a čo tu robíš!
Hľadel do modrých očí a do tvare muža ktorý mohol mat toľko čo on. Pousmial sa. Ale niečo mu vravelo aby odpovedal ale jeho ja ho nútilo používať silu. Snažil sa aby sa jeho pocity stali dôveryhodnými a aby ho pustil. Blonďavý sa uškrnul a ešte viac ho stihol. Zain len vypúlil oči

-Nelez mi do hlavy. Tvoja schopnosť na mňa neplatí!
Vyštekol naňho  a hodil ho o stenu. Niall si dobre uvedomoval čo sa opäť deje po 200 rokoch prišiel ďalší. Vzdychol si.

-Ešte raz kto si?

-Zain Jawad Malik

Chlapec povedal jedným dychom nechcel sa s nim zahrávať bolo okolo neho niečo zvláštne. Chlapec oproti nemu zdvihol obočie

-Počul som o tvojom otcovi ešte keď žil. Impozantný človek. 

Pokýval hlavou a hodil naňho tvrdý pohľad

-Od kedy si upír?

-Čo ta to trápi!

Odvrkol mu. Blonďavý sa usmial. Sklonil sa k nemu

-Preto lebo teraz si pod mojou strechou. Si výnimočný preto ta tvoje zmysli zaviedli až ku mne. Ak si nepochopil ale určte ti tvoje vnútro vraví že ide so mňa sila. A ma pravdu som jeden z najstarší posledný z 3 čo sme na svete. Ale ak sa mi dostali dobre informácie už iba dvaja. Tak by som ti radil neprovokuj ma

Vrčal každé jedno slovo. Zain mu veril. Mal pravdu

-Od roku 1790

-Pekne obdobie

-Kto si ty?
-Niall James Horan. Teraz si pod sadnúť a povieš mi ako si sa premenil

-Prečo to chceš vedieť?

-Ako som povedal. Chcem vedieť o každom kto bude bývať tu. Aj keby si odišiel niečo by ta sem opäť pritiahlo tak sa ani nesnaž a teraz si sadni a vrav!
Posledne slovo bol príkaz. Zain bol proti jeho sile bezmocný. Porazenecky si vzdychol a sadol si oproti nemu. Povedal mu cely svoj príbeh. Niall mu povedal že môže ostať a on bol rad. Konečne sa nebude túlať. Vadilo mu len niekoľko proavidiel ale prekusol ich. Dvere sa zrazu rozleteli a stal v  nich kučeravý muž. Prekvapene na Zaina pozrel a potom na Nialla. Ten sa postavil

-Harry predstavujem ti Zaina Jawada Malika. Ďalšieho člena tohto klanu

Krivo sa usmial a svoje Modre očí upriamil na zmeteného Zaina

-Zain toto je Harol Edward Styles. Prišiel sem ako druhy a od teba je starší o takých 130 rokov. A ako si pochopil upirsku hierarchiu tak vieš ako sa máš správať

Zavrčal naňho a Zain len arogantne prikývol. Kývol hlavou k Harrymu a on mu odkýval späť a zmizol. A tak do domu kde sa nachádzal jeden s posledných najstarších pribudol ďalší čleň ktorý bol veľmi vášnivý, výbušný arogantný a namyslený. Dosť dlho trvalo kým sa naučil ovládať........

Niall:

A tak sa k nám pripojil. 

-Ale nie je teraz náhodou Zayn s tvrdým y?

-Máš pravdu je. Zmenil si to asi začiatkom dvadsiatych rokoch nevraď viac sa mu to páčilo

Ticho som sa uškrnul

-Teraz spi.

Rozkázal som jej keď som cítil že chce namietať. Svoj nos som zaboril do jej vlasov a vdychoval jej krásnu vôňu pokiaľ nezaspala. Ostal som tam s ňou. Nechcel som sa od nej vzdialiť.......