pondelok 1. apríla 2013

Luxury Companions 14


Rozrazila som dvere. Nik a nič. Mala Em tu nebola. Prekvapene som otvorila oči dokorán a rozhliadla sa dookola. Oblial ma studený pot. Vybehla som odtiaľ ako neriadená strela. Pribehla som k pultu kde sedela sestrička
-Prepáčte kde je Ema?
Pozrela na mňa a potom do papierov
-Išla na vyšetrenie. Nebojte sa. Počkajte ju v izbe
Jemne sa na mňa usmiala a mne odľahlo. Vydýchla som a pomaly sa pobrala do izby. Zvalila som sa k oknu a sledovala Londýn. Asi som zadriemala lebo ma zobudil hlas v izbe
-Pst Ema potichu spi....
Bol to chlapsky a mužný hlas. Bol mi pekelne známi. Pomaly som otvorila zaspate oči a zažmurkala nimi. Otočila som sa a videla malú vysmiatu Em ako sedí na posteli a...
-Čo do pekla tu robíš?
Prekvapene som povedala a pozrela na neho. Na jeho tvári sa objavil široký úsmev
-Pekne privítanie
-Prepáč!
Vyskočila som s postele a hodila sa mu okolo krku. Poriadne som ho vystískala. Odtiahla som sa od neho a čakala na odpoveď. Vzdychol si a poškrabal sa po zátylku.
-Liam mi volal a povedal mi čo sa stalo. Neváhal som a nastúpil do lietadla a letel k mojim dvom princeznám zistiť ako sa majú. Bal som sa...
Posledne slova zašepkal. Objala som ho a svoju tvar schúlila na jeho hrudi. Dotieravé slzy mi začali padať a macali jeho bielu košeľu
-Ďakujem že si tu Olly
Zašepkala som a pocítila ako ma jeho silne paže ešte viac zovreli
-To je samozrejmosť
-Kedy odchádzaš
Utrápený vzdych vyšiel s jeho pier a ja som čakala stále schovala na jeho hrudi
-Keďže som ušiel z  nahrávania musím sa vrátiť čo najskôr. Manažér mi volal.
-A?
-Ešte dnes večer musím sadnúť do lietadla
Ramena mi ovisli a ja som ho ešte viac zovrela.
-Neplač princezná. Už je dobre. Malej Em už nič nehrozí. Skončíš vzťah. Dostaneš peniaze a dokončíš školu. Mala bude chodiť do školy a cez leto ku mne prídete jasne?
-Áno...
-Dobre...
Odtiahla som sa od neho a usmiala sa. Úsmev mi opätoval. Sadli sme si k Em a ja som sa jej vypytovala kde bola a čo jej robili. Bola som taká šťastná že jej už nič nehrozí. Olly odišiel okolo tretej. Poriadne sme ho vyobjímali a už sa dívali na jeho postavu ako mizne..... Otočila som sa k malej a konečne spravila to čo som potrebovala. Pritiahla som si ju k sebe a zovrela ju v náručí. Cítila som ako sa jej malé ramena jemne triasli
-Sis? Už bude...
-Neboj sa všetko je dobre. Už je dobre. Neboj sa. Nikdy nedovolím aby sa ti niečo stalo. Nezabúdaj
-Ďakujem
-Nie to ja ďakujem že ta mam...
O piatej ma sestrička vyhnala že mala Em ide na jedno oddelenie a potom bude musieť odpočívať. Poriadne som ju objala a odišla. Pred nemocnicou som si stopla taxík a nechala sa odviesť do prace. S veľkým nádychom som vošla dnu a nechala sa vyviesť na 8. poschodie. Šéfkina sekretárka bola prekvapená ale hneď ma obdarila úsmevom. Úsmev som jej opätovala a prešla k tým veľkým masívnym dverám. Jemne som na ne zaklopala
-Ďalej!
-Dobrý šéfka
Vstúpila som dnu s ľahkým úsmevom. Sledovala som ju ako prekvapene na mňa hľadí a hneď vstáva s kresla. Prišla ku mne a jemne ma objala
-Počula som o malej som taká rada že to všetko dopadlo dobre
-Aj ja.
Odtiahla som sa od nej a ona si opäť sadla
-Asi viete prečo som tu
Vydýchla si a ľútostivo na mňa pozrela
-Áno viem a nejdem ta presviedčať. Len ma bude mrzieť že som prišla o také skvele dievča.
-Vašu zlatu baňu
-Presne
Usmiali sme sa na seba a ona vybrala moje prepúšťacie papiere.
-Ale ešte predtým chcem sa ta opýtať či by si nechcela pracovať ako moja pravá ruka. Papierovacky ti idú. A niekto šikovný by sa mi zišiel čo ti na to?
-Nebude vadiť že budem študovať?
-Vôbec
Nastalo ticho a ja som rozmýšľala. Pozorne som sa na ňu zahľadela
-Prečo to robíte?
Hodila som na ňu pohľad a čakala. Vzdychla si a z nosa si zlozila okuliare.
-Si mi ako dcéra ktorú som nemala. Mam ta veľmi rada a proste to je jedno...
Zakrútila hlavou a mňa jej odpoveď dojala aj keď som to nedala najavo.
-Dobre teda
Povedala som na tu prácu a musela podpísať ďalšie papiere
-Začneš keď sa to skončí
Prikývla som a odišla preč. Peši som sa dostala až k domu kde momentálne bývam. Nadýchla som sa a vošla dnu.
-Som späť!
Zakričala som na cely dom. Ozval sa veľký dupot a už som cítila silný naraz zeme.
-Čo do....
-Angie! Som taká rada že je všetko v poriadku!
Ozvala sa El dojatým hlasom a ďalej ma dlávila. To do chodby dobehli všetci a dobre sa na mne zabávali
-Áno El aj ja som rada ale nemôžem dýchať!
Priškrtene som povedala a ona konečne povolila svoj stisk. Zhlboka som sa nadýchla a posadila. Usmievala sa na mňa ako slniečko na hnoji a už ma ťahala do obývačky. Musela som jej povedať všetko čo sa dialo nič som nemohla vynechať. O Zaynovi už vedela a bola som rada že to nespomína. Vtedy....Hlavu som otočila k Liamoviu
-Ďakujem že si mu zavolal
Všetky tvare na nás prekvapene pozreli
-To je v pohode
Povedal a jemne sa usmial. Prikývla som.
-No El prepáč ale som unavená idem si ľahnúť. Zajtra môžeme ísť do mesta ak chceš
-Jasne!
Usmiala som sa a pomaly šla hore. Zhodila som so seba veci a natiahla na seba pyžamo. Sadlo som si na posteľ a vybrala notebook. Zrazu sa dvere otvorili a stal v nich Malik. Prevrátila som očami
-Čo oxiduješ?
Šprtla som doňho. Počula som tiché vrčanie a potom zabuchol dvere a prešiel ku skrini . Natiahol na seba pyžamové nohavice a tiež si vzal notebook. Vyvalil sa na svoju stranu a tak sme ticho sedeli a každý si robil svoje. Prihlásila som sa na TT a pozerala čo sa deje. Moji followers stále stúpali a tak isto aj nenávistné správy.
:Skap ty suka!
:Si obyčajná zlatokopka!
:Zhni!
:Vypadni od neho!
:Nezaslúžiš si ho!
.Si iba obyčajná špina!
A iné typy. Po tom ako som zverejnila tu fotku to na chvíľu prestalo ale teraz opäť. Zaťala som zuby. Notebook som odložila bokom a prešla do kúpeľne. Zamkla som a zošuchla sa na zem a tvar zložila do dlani. Oni to nechápu? Ja nechcem s nim chodiť ani sa vídavať za jeho priateľku! Ja ho nenávidím! Tak prečo! Zotrela som si slzy hnevu a vrátila sa späť. Ale zarazilo ma to čo som videla.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára