pondelok 1. apríla 2013

Dark Side 3


Keď som ich zbadala. Zamrzla som na mieste. Oči sa mi rozšírili od údivu a ústa mierne pootvorili. Rozklepala som sa na celom tele. Od strachu? Údivu? Šoku? Stiahlo mi žalúdok. Boli to tie oči. Tie oči z môjho sna. Tie uhranicene, tajomne, nebezpečné a záhadné oči. Nevedela som od nich odtrhnúť zrak. Vťahovali ma do seba a ja som strácala zdravý rozum. Racionálne uvažovanie. Snívam? Určíte nie, toto je až moc reálne... Naďalej sme na seba hľadeli. On s pokojom a ja so zmätkom. Kludne by sme takto na seba mohli hľadieť aj roky. Nikdy by ma to neomrzelo
-Hej! Ely! Spiaca princezná! Vnímaj!
Edie, moja milovaná Edie prerušila ten čarovný očný kontakt. Dezorientovane som na ňu pozrela
-čo je?
Opýtala som sa zmätene.
-Len sa pýtam či už ideme. Musím ísť ešte do knižnice.
-O jasne!
Zamrmlala som. Pomaly som sa zdvihla. Môj pohľad sa snažil vyhľadať tie oči. Zastavili sa na mieste kde sedeli. Ale on nikde. Zmizol. Ešte párkrát som zažmurkala, ale on nikde. Dezorientovane som sa zdvihla a spolu s Edie sme odišli. Zbytok dna som bola úplne mimo.  Robila som to čo chceli. Bola som ako babka. Edie a učitelia si to všimli ale radšej to nechali tak. Niekedy som proste mala také stavy. Ale teraz to nebolo zapríčinené telenovalou ale tými ocami. Tými záhadnými ocami.  Udalo sa mi to? Či to bola pravda? čo sa to deje? Keď som skončila vybrala som sa do obchodu niečo nakúpiť a rýchlo domov. Zvítala som sa s mojim Klbkom. Vymenila som jej piesok. Zajtra sme mali teoretickejšie hodiny. Takže žiadne kreslenie. Iba DVK,Dej, OV...A iné. Poctivo som si to precitala. Nakoniec som to hodila do tašky a vyvalila sa na gauč.  Klbko na mňa skočila. Usadila sa mi v lone a ja som bola nútená ju hladkať.
-Počuj asi zniem šialené ale dnes som ho videla. Teda jeho oči. Je to normálne? On existuje iba v mojich snoch. Či? Je naozaj skutočný?  Existuje? No...Na toto mi asi neodpovie moja. Čo? Som rada že ta mam lebo asi by som sa zbláznila. Aspoň sa mam komu zveriť. Lebo keby som to povedala Edie tak zavolá na mňa pánoch v bielom.
Ešte dlho sme tam sedeli. Ja som bola zabratá v svojich myšlienkach. A klbko si užívala to ako som ju škrabkala.
Okolo desiatej som sa postavila. Klbko nesúhlasné zavrčalo ale odišlo do svojho pelechu. Zhodila som so seba veci  a vhupla do sprchy. Tepla voda uvoľnila všetky moje svaly a ja som sa konečne uvoľnila. Dala do pohody. Keď som vyšla natrela som sa levanduľovým  mliekom. Hodila na seba tričko. Vlasy som si zaplietla do vrkoča a vybrala sa spať. Nastavila som si budík. Ako sa moja hlava dotkla nadýchaného vankúša už som kráčala cestou do ríše snov....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára