Celu noc som oka nezažmúrila. Celu jednu noc som strávila maľovaním. Nemala som potrebu ani nutkanie ísť spať. Nie to nie je ten dôvod....Bolo to tým, že som ho nechcela vidieť. Proste som sa mu zbabelo vyhýbala tým že som nespala. Bola som sama so seba sklamaná a zhnusená. Nie som nič iné iba zbabelec. Nič iné. Problémom sa viem len vyhýbať a nie celiť im. Unavene som sa zvalila na zem. Pohľadom som skúmala plátno a to čo som naň namaľovala. Ak ste si mysleli že budem maľovať JEHO, tak sme na veľkom omyle. Na plátno som preniesla svoje emócie. Strach, nadej, hrôzu, zvedavosť, lásku, smútok....Pohľad som musela odvrátiť. Viac by som to nevydržala. Ten pohľad vo mne znásoboval to čo som už cítila. Prišlo mi to akoby som sa dívala do svojho vnútra. Veľmi ma to rozrušilo. Zaťala som zuby a aj päste. Pomaly som odtiaľ odišla. Dvere som prudko zabuchla a odišla som do kúpeľne. Tam som si opláchla tvar. V odraze na mňa pozeral niekto cudzí. Nebola som to ja. Teda aspoň som tak nevyzerala. Bola to kôpka únavy a zúfalstva. Musela som zákryt veľké a tmavé kruhy pod ocami, inak by Edie dobiedzala a ja by som jej to asi vyklopila. Namaľovala som sa a prečesala si zamotane vlasy. Vonku bolo zamračené. Fúkal studený vzduch. Konáre sa zohýbali pomaly až po zemi. Akoby prosili....Odvrátila som pohľad. Prišla som ku skrini a vytiahla si teple pančuchy na to červene nohavice, čierne tričko naň biely voľnejší sveter s čiernymi bodkami a okolo krku hnedý sal. Do tašky som si nahádzala veci do školy . Mala som ešte čas. Spravila som si raňajky a veľmi veľa kávy. Musela som to dnes nejako prežiť.
Pomaly a ťažko som chrúmala cerealie. Ani dole krkom mi nechceli ísť. Mala som divný pocit ani neviem z čoho. Otriasla som sa ako nejaký pes. Chcela som so seba striasť tie divne pocity. Klbku som nachystala jest. V chodbičke som si obula čižmy navliekla na seba kabát, vzala tašku a pomaly som mierila ku škole.
*********************************************************************************
-Ahoj Edie
Zavolala som na ňu keď som ju zbadala ako stepuje pred školou. Prekvapene sa ku mne otočila a vytreštila oči
-Ty tu čo robíš?
Vyhŕkla so seba. Zdvihla som jedno obočie a sarkasticky sa na ňu usmiala.
-Ide so školy?
Pobavene som jej odpovedala
-Ale prečo tak skoro? Veď anglinar neuverí!
Cela natešená začala skackať smerom k hlavnému vchodu. Prišla mi ako nejaké teliatko. Prevrátila som ocami a pobrala sa za ňou. Pobavene som sledovala ju a aj reakcie ostatných. Pri skrinkách doskákala lebo si musela vybrať učebnice. Nasledovala som jej príklad. A už napočudovanie sme išli normálnym krokom do učebne. Učiteľ Bern tam už sedel a opravoval nejaké testy
-Dobre!
Zašvitorili sme s Edie naraz. Od prekvapenia ho myklo. Zvedavo na nás pozrel a potom na hodinky
-Čo tu robíte?
-Ideme na hodinu?
Odpovedala mu Edie tým istým tónom akým som jej to vravela aj ja. Tak viete ja som nebola schopná rozprávať lebo som sa smiala ako kôň. Na Edien odpal neodpovedal. S našpúlenými perami sa sklonil a opäť opravoval. Sadli sme si dozadu a rozoberali klasické babské veci
-Ely?
-Som samé ucho...
Zašepkala som a naďalej spala na lavici
-Vieš kto dnes za mnou prišiel ? A rozprával sa so mnou?
Cela natešená sa triasla na celom tele
-Obama?
Zamrmlala som jej cez spánok. Odpovedala mi škaredým pohľadom a naštvaným štuchancom pod rebra. Hneď ma vystrelo na stoličke. Rukou som si začala šuchať boľavé miesto
-Nie ale Rayen!
-Kto?
Nechápavo som na ňu pozrela a dúfala že mi to vysvetli. Ona len zalomila rukami
-Bože s kým sa to ja bavím? Ona nepozná partiu naj sexy chalanov na skole? Why God Wh?!
Nechápavo nado mnou krútila hlavou a ja zas nad ňou
-Lebo nemám nič iné na práci vieš?
Zamrmlala som si skôr pre seba
-To sú ti architekti! A on je ten rozkošný....
Prestala som ju počúvať po prvom prívlastku na jeho osobu. Architekti....Naše "hviezdy" "elita". Mala som dosť. Ak si ty dvaja spolu niečo začnú budú stále pri nás a aj tie opice. A ten idiot Andy. Prečo mu nadávaš? Lebo je taký? A nie je to náhodou tak že sa ti páči? Nie nepáči! Za pravdu sa každý bije! Padaj!
Zahnala som ten debilný hlas. Cely deň som o ňom počúvala a už mi to liezlo na nervy. Ale je to kamoška tak to pretrpím...
Cez obed:
Sedeli sme vo veľkej jedálni na našom zvyčajnom mieste. Teda pri okne v rohu. Sťažovali sme sa ako na vyber jedla tak aj na učiteľov. Dobre vedia že teraz budeme mat skúšky, maturity, talentovky a aj tak nám toho dávajú veľa
-Ale chápeš? Ta buchta to dobre vie, že idem na talentovky aj kresliť a aj pišať a ona chce aby som sa naučila nejakú debilnú históriu 2.svetovej vojny! A čo som ja? Vojak?
Edie šermovala rukami ako nejaký samuraj. Ja som sa na nej len smiala ale dobre som vedela čo tým mysli. Ja to mam rovnako. Ľudia sa za nami otáčali ale pas. Bola taká rozkošná ako nejaká kreslená postavička
-Na čom sa tak zabávate?
Ozval sa chalansky hlas. Úsmev mi zamrzol na perách. Videla som ako sa Edie rozžiarila. Hlavu som natočila do boku a videla ako sa na nás usmievajú tie indivídua. Prevrátila som očami.
-Môžeme?
Andy ukázal na voľne miesta. Zamračila som sa. Chcela som povedať nie. Ale Edie....Mykla som ramenami. Andy využil situáciu a už sedel vedľa mňa. A dosť blízko. Moje telo sa roztriaslo. Bol to hnev? Nechuť? Vzrušenie? Neviem...Cítila som množstvo pocitov ale nevedela som ktorý prevládal. K Edie si sadol ten ktorý vyzerala ako plyšák. To musel byt ten Rayen. Keď som na nich pozrela vyzerali veľmi rozkošné. Pousmiala som sa a žmurkla na Edie. Do líc jej stúpla červeň. Ta zradkyňa ma ale kopla do kolena. Zasyčala som a škaredo na ňu pozrela. Ja som tu bitá! To akože čo toto!
-Že sú spolu zlatý..
Jeho hlas sa ocitol moc blízko. Natočila som tvar k nemu. Díval sa na mňa tým svojim úsmevom. Bol veľmi blízko. Nahlas som preglgla. Veľmi ma priťahoval. Tie jeho karamelové oči....Nie! Nepriťahuje ma! Je to len drzé detisko! Zaťala som päste
-Ak nechceš prísť k úrazu vypadni z môjho osobného priestoru
Precedila som pomedzi zuby. Zdvihol jedno obočie ale odtiahol sa. Cely čas som ho ignorovala aj keď sa ma nepatrne dotýkal. Nevedela som či mu mam tie paprče vykrútiť alebo nechať tak...Dozvedela som sa že ten dudroš je Drake(Drejk), Ten smejo bol Zake(Zejk). No skvele teraz si budú niečo namýšľať, keď viem ich mena. Super!
Zdvihla som sa
-Edie ja už idem. Musím ísť ešte niečo vybaviť
Vravela som to len a len jej . Nikomu inému ani tým opiciam . Prikývla aj keď nebola moc nadšená. Čo najrýchlejšie som odtiaľ vypadla. Cítila som na sebe veľa pohľadov ale ignorovala som ich. Mala som chuť zdvihnúť ruku a ukázať im prostredník ale udržala som sa. Klamala som že potrebujem niečo vybaviť. Potrebovala som len odtiaľ vypadnúť. Vbehla som na WC a zavrela sa tam. Naštvane som kopla do steny
-Idiot!
Zakričala som. Kým som si vybila zlosť a zopakovala všetky nadávky zazvonilo. Vrátila som sa späť a trpela to...........
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára