V Írsku vládol pokoj. Nad malým mestečkom Mullingar sa vznášala ranná hmla. Po väčšina jeho obyvateľov ešte spala. Až na par ľudí. Boli medzi nimi pekári ktorý od skorých ranných hodín piekli čerstvý chlieb pre ľudí, kuchári, roľníci...A jeden dospelý muž ktorý sa akurát vybral na pašu. Volal sa Niall. Niall Horan. Bol to vysoký a pohla dny chlapec. Jeho strapaté vlasy ktoré mali farbu špinavého blondu mu lietali na všetky strany, jeho modré oči, tak nezvyčajné a také veľké lákadlo pre mnoho mladých dievčat. Vždy boli vysmiate a plné iskričiek. Bola to veselá kopa. Od detstva na sebe pracoval. Vždy vedel čo chce byt. Chcel vlastniť veľký chov s koňmi. Kone boli jeho vášeň. Niečo čo sa predávalo s generácie na generáciu. S otcom pracovali na jednom statku pre vojvodu. Vojvoda poznal celu ich rodinu. Vážil si ich znalosti a rady. Bol nadšený že aj Niall pôjde v šľapajach jeho otca. Ale bol tu aj jeden háčik. Ale ten vám poviem neskôr. Vráťme s k Niallovi. Niall sa cestou na pasu záhadne usmieval. Ľudia ktorý ho stretli nakazil svojim úsmevom. Par s nich si povedali že to musí byt láska. Majú pravdu? Ukradlo tomuto modrookému chlapovi srdce nejaké šarmantné dievča? Kto vie. Niall dorazil k cieľu. Videl ako sa kopa vraníkov nedočkavo naháňa po lúkach. Oprel sa o ohradu a so záujmom ich sledoval. Takto tu mohol stráviť aj cele hodiny. A užíval si to. Miloval vôňu sena a koni. Keď už slnko bolo vysoko nad kopcami a hmla sa roztrhla vzal sedlo ktoré bolo prehodené na ohrade. Jeho zvučný hvizd preťal ticho ktoré panovalo. Ako na povel sa pri ohrade zjavil krásny až majestátny kôň. Volali ho Hrom. Bol krásnej hnedej farby s čiernou hrivou a bystrými hnedými očami. Bol to dlho neskrotný žrebec. Pokiaľ sa jeden bláznivý mladík neodhodlal skrotiť ho. Ak ste tipovali nášho Nialla mali ste pravdu. Tento mladík mal vtedy iba šestnásť. Ešte len vyrástol s detských nohavíc a začal behať za rôznymi sukňami. Raz keď sa nik nepozeral podišiel k ohrade a vysadol naňho. A div sa svet Hrom ho nezhodil. Bol krotký ako ovečka. Nik tomu nechápal. Veľa ľudí vravelo že to bola mágia ale nik si to nedovolil prehlásiť najviac. Vtedy sa milý vojvoda rozhodol mu toho koňa darovať. Teda mal dovolene na ňom jazdiť ale musel byt v jeho stajniach. A keď Niall dosiahol vek 18 rokov vojvoda mu ho daroval. Niall bol cely šťastný a čo jeho otec? Ten skákal meter dvadsať. Konečne sa jeho predstavy a sny plnili.....No späť. Niall si osedlal svojho žrebca. Ladnými pohybmi naňho vysadol. Dokorán otvoril ohradu a kone začal poháňať smerom k stajniam. Ostatný paholkovi ho už očakávali. Každý chytil po dva kone a zaviedol ich do stajni kde ch vykefovali. Niall vzal Hroma do jeho boxu a poriadne sa oňho postaral. Prihováral sa mu sýtym hlasom a kôň mu spokojne erdžal. Bolo medzi nimi zvláštne puto. Ktoré nikto nemohol pochopiť pokiaľ niečo také nezažil. Niall odložil kefy na svoje miesto. Ostal opretý o box a sledoval Hroma ako nepokojne prestupuje z nohy na nohu
-Ja viem chlapče tiež by som si šiel zajazdiť ale mam povinnosti tak to výdrž
Usmial sa naňho. Akoby to ten kôň pochopil zastrihal ušami a namosúrené zahrabol kopytom. Vtedy sa stajňou ozval smiech ktorý niekomu spôsoboval zimomriavky. Bol sýty, zvučný s jemným chrapľákom. Niall, ako ho už každý poznal. Ani nie podľa výzoru ale podľa jeho jedinečného smiechu. Bol úžasný. Dokázal rozosmiať aj toho najzatrpknutejšieho človeka. Bol proste čarodej. Stajňou sa začal pohybovať nezvaný návštevník. Ladne a hlavne potichu prešiel až k Niallovi. Zákerné sa usmial a priložil mu na oči ruky v jemných rukavičkách z kozľaciny
-Hádaj kto som!
Ozval sa až neprirodzene piskľavý hlas. Lenže na chlapcovej tvarí sa objavil nežný úsmev. Svojimi veľkými a mozoľnatými dlaňami prikryl tie malé a krehké
-Moja Tiffany
Povedal tým svojim hlbokým hlasom. Zlozil tie malé dlane a otočil sa k dievčaťu ktoré mu ukradlo srdce. Siahalo mu ledva po plecia. Nemala možno tie správne ženské tvary ale preňho bola dokonala. Jej krásne čokoládové oči ho dokázali vždy očariť a donútiť spraviť čo chcela. Blonďavé vlasy mala zapletene do jeho zvyčajného vrkoča. Jednoduché šaty krásne zvýrazňovali jej štíhlu postavu. Zaľúbene sa na ňu usmial. Ruky čo zvieral si polozil na ramena a sklonil sa k jej perám. Nie prvý kráť si ukradol bozk s tých malinových pier. Boli tak dokonale, plne a tak chutne. Uvedomoval si žeby to nemal robiť. Bola to dcéra vojvodu pre koho pracoval. Mal si radšej nájsť nejaké obyčajné dievča z dediny ale srdcu nerozkážeš. Bol veľmi šťastný že jeho city boli opätovane. Ale veľkú rolu tam hral aj strach. Strach z toho že ich odhalia. Že sa vojvoda nahnevá na jeho otca a vyhodí ho. Alebo im zakáže tu lásku. Uvedomoval si to všetko a aj napriek tomu to porušoval. Bolo mu zle so samého seba ale čo mal robiť? Vytrhnúť si srdce z hrude a zahodiť ho? Poveďte mi čo by ste robili na jeho mieste? Keď sa jeho pery vzdialili od tých jej musel sa usmiať ale aj zarmútiť. Vedel že Tiff je už pripravená na vydaj a jej chvíľa sa blížila. Ako to prežije? Keď mu jeho Tiff zoberú preč? Zomrie? Určite! Čo spraví! Nemal by to ukončiť?
-Niall čo sa deje?
Pozrela naňho tými veľkými okalami. Bola ešte mlada a naivná ale on to na nej miloval
-Len rozmýšľam nad nami
-A načo si prišiel?
Mal jej to povedať? Váhal. Urazí ju? Bude lepšie keď sa prestanú stretávať?
-Mali by sme sa prestať stretávať Tiff.
-Ale prečo?
Videl ako sa v jej očiach hromadia slzy. Smútku? Bolesti? Hnevu?
-Lebo ta bolesť keď mi ta vezmú bude ukrutná a zabije ma
-Tak si ma vezmi
Skríkla a odtrhla sa od neho. Slzy sa jej začali valiť dole tvarou. Trhalo mu srdce pri pohľade na ňu
-Dobre vieš že to nejde. Si dcéra vojvodu a ja som syn paholka...
Povedal jej krutú pravdu ktorú vedeli obaja
-Tak ak to takto berieš..Majte sa pán Horan. Dufam že sa už nikdy nestretneme!
Otočila sa na päte a vybehla smerom k hradu. Niall tam ostal obarene stať. Zlosť a žiaľ začali zapĺňať jeho hlavu. Zatienili jeho myšlienky. Srdce mu trhalo na polovicu. Prečo ta správna vec tak boli? Prečo? Nazúrene päsťou udrel do steny. Tvar sa mu skrivila v bolesti ale adrenalín ktorý mu koloval v žilách ho tak nevnímal. Cely deň bol len kôpka Nerovou. Všetci okolo neho chodili po špičkách aby nerozpútali peklo. Nevedeli čo sa stalo. Veď akoby to tušili? Ako by prišli na to že dal košom vojvodovej dcére? To by napadlo len bláznovi!
V neskorých hodinách sa vrátil domov. Všetci už spali. A tak mu to vyhovovalo. Sadol si do kresla ktoré bolo postavene pred krbom. Oheň pomaly zhasínal a on rozmýšľal. Je ešte schopný milovať niekoho iného? Je schopný zabudnúť tu bolesť ktorá ho sužovala. Vie? Vie ešte milovať? Podarí sa niekomu zalepiť jeho srdce?
-Čo sa deje synu?
Dlaň jeho otca dopadla na jeho rameno. Trhlo nim pretože ho prebral z úvah
-Nič otec, choďte si ľahnúť
Zamrmlal mu a pohľad uprel mimo
-Možno som úž starý ale vravím ti počúval svoje srdce. Ak ti za to stoji bez a sprav to
To boli posledne slova ktoré od neho počul. Odišiel si ľahnúť. Ma otec pravdu? Behalo mu mysľou. Ma! Idem! Vezmem Tiff. Utečieme spolu do Londýna a začneme od začiatku. Áno! Vyskočil na rovne nohy a rozbehol sa k stajniam. Tam pokojne odpočíval Hrom. Rýchlo ho osedlal a pohnal do cvalu. Mierili k vojvodovmu zámku. Dúfam že Tiff bude súhlasiť. Ale prečo by nie? Veď ho miluje! Cely šťastný dorazil na statok. Hroma nechal pred branou aby sa nezdržoval. Obehol cely dvor a zastal pod Tiffaninim oknom. Vedľa neho bola rímsa. Ako vždy. Prebehlo mu hlavou. Pomaly sa začal šplhať nahor. Nebolo to moc vysoko ale ak by sa šmykol a padol už by nevstal. Chlapec s veľkými snami prekročil zábradlie. Ostal stáť na balkóniku od jej izby. Pomaly otvoril a vstúpil dnu. Nik tam už nebol. Jeho princezná už musela spať. Pousmial sa a pomaly našľapoval k jej izbe. Ale ani v tom najhoršom sne nemyslel že tam nájde čo našiel. Prudko otvoril dvere a videl niečo čo mu vyrazilo dych. Tuffany sa váľali v posteli s nejakým chlapom. Keď si ty dvaja uvedomili prítomnosť tretej osoby zhrozene a prestrašené na ňu pozreli. Niallovi sa prvý kráť v živote do oči tlačili slzy. Buď chlap! Povedal si v duchu
-Niall ja..
Začala plačlivo Tiff. Už vedel že je to len pretvárka. Je to len odporná mrcha ktorá skočí do postele s každým. Škaredo až vražedne sa na nich zahľadel. Na tvári sa mu objavil cynicky úsmev ktorý pretrváva až do teraz
-Až tak si ma milovala že si skočila do postele s iným? Pekná láska
Zasmial sa takým smiech že tým dvom naskočili zimomriavky. Toto nebol Niallov typicky smiech. Bol to smiech v skorom bolo cítili bolesť a zúfalstvo
-Nenechajte sa rušiť hrdličky ja už idem. A ty nešťastník daj si na ňu pozor aby sa neváľala v posteli s niekým iným
Bez slova zabuchol dvere. Rýchlo zliezol po rímse a utekal. Preč od nich pred od všetkého. Niall cítil neskutočnú bolesť a žiaľ. Nevedel ako ho ma utíšiť. Mal chuť niekomu ublížiť. Alebo skoncovať so svojim životom? Neviem ani ja. Bolo tam toho veľa. S Hromom zastali až na čistinke. Nechal ho nech sa prechádza zatiaľ čo on si sadol do trávy a hlavu sklonil. Nechal svoj žiaľ nech vyjde na povrch. V tej chvíli sa zaprisahal že už nikdy nebude milovať. Ženy sú len obyčajné manipulačné stvory. Nič nevedia len sľubovať. Prečo si len na ňu nedával pozor? Utrel si slzy a pozeral na krajinu v ktorej vyrastal. Musel odisť. Prebleslo chlapcovi v mysli. Chcel sa postaviť na odchod lenže niekto ho napadol zozadu. Bolo to stvorenie noci. Tvor ktorý zabíjal. Chytil ho pod krk a pritlačil k stromu. Ledva dýchal. Nemohol spraviť nič. Len hľadel tomu tvorovi do jeho krvavých očí
-Čo chceš?
Zašepkal s vypätím síl
-Zachrániť svoj druh
Chrapľavo prehlásil ten tvor. Tesáky sa mu nebezpečné blýskali. Sklonil sa k Niallovmu krku. A vtedy Niall posledný krát vydýchol ako človek.....
Tie nepríjemné myšlienky bolia stále. Plecia mi klesli a úroveň nižšie. Bal som sa pokračovať. Pre tu bolesť ktorú som cítil aj cez tie stáročia. Zrazu sa jej tepla dlaň ocitla na tej mojej. Zdvihol som svoj utrápený zrak a zahľadel sa do jej očí. Do tých krásne zelených očí. Bola Iňa ako Tiff. Čistejšia.
-Pokračuj, Bude ti lepšie...
Zašepkala a jemne sa na mňa usmiala. Videl som jej na očiach ako ju môj príbeh zasiahol. Opäť som sa zhlboka nadýchol a vrátil sa späť......
Bola tmava noc. O chvíľu sa začne slnko ukazovať na oblohe. Osvetli každý jeden tmavý kút a donúti niektoré stvory noci aby sa ukryli. Presunieme sa k jednej lúke. A tam k jednému dubu na kraji. Čo tam je? Dve postavy ktoré sa skrývajú pred slnkom. Teda jedna na 100% ale ta druha o tom ešte netuší. Zdá sa mi to alebo ten čo spi je...Niall? Áno je to on. Zrazu sa prudko posadil. Všetko okolo neho bolo cudne. Videl ostrejšie, cítil rôzne vône ktoré by vo svojom ľudskom živote nezacítil. Počul veci ktoré možno ani nechcel. V jeho mysli behali myšlienky. Čo sa to deje? Čo sa stalo? Odpoveď však dostane čoskoro. Svojimi novými zmyslami zachytil prítomnosť inej osoby. Alebo bytosti? Pootočil k nemu hlavu a čakal. Chlap okolo štyridsiatky sa naňho usmieval. Nie šťastným úsmevom ale bolestným.
-Kto ste?
Vyletelo s Nialla skôr ako sa stihol ovládnuť. Chlapovi sa tvar stiahla do kyslého uškrnú až preťal to ticho smiechom ktorý vyvolával strach
-Nie kto som ja chlapče ale kto si ty!
Ukázal naňho prstom. Niallovi začali kolieska pracovať. Kto je? Je človek nie? Niall Horan.
-Ako to myslite?
-Myslím to tým že už nie si človek.
-A čo som teda?
Udivene sa ho opýtal. Nemyslel si o ňom že je blázon. To by si nedovolil. Niečo v jeho vnútri tušilo že ma pravdu
-Si upír ako aj ja.
To jedno slovo mu rezonovalo v mysli. Ale to nie je možné! Vravel si ale...
-Ako to?
-No ako? Vieš čo chlapče? Začnem od začiatku. Nie môjho príbehu ten je nepodstatný ale to prečo som tu. Môj klan ktorý pozostával so zakladajúcich upírov napadli lovci. Áno lovci upírov a iných nadprirodzených bytosti ako sú čarodejnice a vlkolaci. Tušili sme že sa niečo také stane len sme nevedeli kedy. Preto sme si povedali že nemôžeme nechať náš druh vyhynúť. Neviem či ostatní stihli niekoho premeniť ale ak hej tak je to dobre. Bol som vodcom. Bola to pocta ale veľká zodpovednosť za všetky životy. Keď sme sa vracali z večerného lovu vtedy sa to stalo. Napadli nás nepripravených. Veľa mojich bratov a sestier zomrelo rýchlou alebo pomalou smrťou. Aj ja zomieram. Preto som ta premenil. Lovci do môjho tela vpustili jed. A preto ta varujem. Dám ti radu. Bez sa teraz nasýtiť aby si sa stal plnohodnotným upírom a uteč. Zmizni z Írska. Je to tu nebezpečné. Je tu už priveľa lovcov. Ujdi do Anglicka. V Londýn mam sídlo. Je na kraji. Usaď sa tam a dávaj si pozor. Nebuď moc nápadný a nezabíjaj svoje koristi. Viem bude to ťažké ale si silný. Viem to. Nezabudni potom zahladiť stopy. Ak sa pýtaš ako tvoje zmysli ti to povedia. Už bude svitať chlapče mal by si sa ponáhľať ale ešte predtým.....
Niall počúval mužove rozprávanie so zatajeným dychom. Je upír! Lovci! Čo? V jeho hlave nastala španielska dedina. Už nie je obyčajný človek je s neho niečo krvilačné a nebezpečné.....
-Tu máš moju tašku sú tam doklady od domu aby si sa preukázal, zlato. A v poslednom rade tu máš môj prsteň. Je to špeciálny kameň ktorý dovoľuje upírom chodiť po dennom svetle. Užívaj si tento život ako sa len dá. Neži ho znudene. Ešte sa toho bude veľa diať tak hor sa do nového života. To je rada od starca. A skoro by som zabudol. Teraz si jeden z najstarších. Zakladajúcich. Nedovoľ aby náš druh zanikol...A teraz chlapče bez utekaj skôr ako vyjde slnko. Rozlúč sa s rodinou a zmizni. Uteč!
Chlap ho vyhnal odtiaľ. Niall sa postavil a utekal. Utekal rýchlejšie ako obyčajný človek. Bolo to úžasné! Vietor mu strapatil vlasy a on sa cítil slobodne. Zastal na kraji lesa. Započúval sa do zvukov. Jeho sluch mu dovoľoval pocit na kilometre ďaleko. Sústredil sa na toho muža. Cítil že jeho plameň už zhasína až zhasol. Niall nebol taký hlúpy aby nepochopil situáciu. Áno bol zmätený ale na zmätok bolo ešte dosť čašu. Ak mal ten chlap pravdu musel čím skôr vypadnúť. Ale najprv sa musel nasýtiť. Ale od koho? Bude vedieť ako? Nespraví chybu? Rôzne myšlienky mu behali hlavou. Kým tam spadla jedna. A bola osudná. V mysli mu behali slova od neho. Rob čo chceš.......Tvar sa mu skrivila od hnevu. Presne vedel kto bude jeho obeť. Cynicky úsmev mu uviazol na tvári. Vtedy ese nevedel že ho bude nosiť donekonečna. Tašku som si prehodil cez plece a rozbehol sa smerom na juh. Zastal pod balkón. Už nemusel šplhať po rímse. Skrčil sa a Vyskočil. Potichu ako mu jeho nove zmysli a telo dovoľovalo vstúpil do spalne. Vznášala sa tam vôňa milovania. Bola sladkastá a veľmi vábivá. Bola úžasná. Podišiel k posteli kde spala. Spokojne snívala a usmievala sa. Jej vlasy tvorili na vankúšoch zlatistý vejár. Jeden kútik sa mu zdvihol. Pomsta je sladká. Sklonil sa k nej a rukami jej začal blúdiť po tele. Veľmi dobre vedel čo robí. A bolo mu to jedno. Teraz ho nepoháňalo nič iné len pomsta. Tiffany sa začala pomalí prebúdzať. Keď precitla a zbadala pred sebou Nialla najprv sa ospalo usmiala. Ale keď jej došlo čo sa deje. Prudko otvorila oči. Chcela skríknuť ale Niall bol rýchlejší na ústa jej položil ruku. Jednou rukou ju zdvihol z postele a oprel o stenu. Kmitala nohami a snažila sa tu ruku dať preč. Niall sa zasmial tým strašidelným smiechom
-Neboj sa za chvíľu nebudeš nič cítiť. Len pokoj. Alebo.....
Sklonil sa k jej krku kde bila jej tepna. Hypnotizovala ho svojim zvukom a kloktavým zvukom krvi ktorá tam prúdila. Lačné na ňu pozrel. Cítil ako sa mu očné zuby predlžujú a stavajú sa s nich tesáky. Zdvihol hlavu a pozrel do oči svojej obete,. Ta zmeravela a prestala protestovať. Ruku dal preč z jej úst. Vedel že nevykríkne. Strach jej to nedovolil
-Niall tvoje oči sú krvavé...
Tiffanin hlas sa triasol od strachu. Uvedomovala si že zomrie. To bolo za jej hlúposť. Niall sa pousmial
-Keby si nebola taká hlúpa milá Tiffany a taká mrcha nič z toho by sa nemuselo stáť....
Sklonil sa k jej krku. Otvoril ústa a zakusol sa. Jeho tesáky preťali tu jemnú a krehkú kozu. Do úst mu začala prúdiť krv. Ten nektár života. Napoj ktorý sa stane od teraz jeho drogou. Bola sladká ako med. Na jeho vkus až moc. Ale potreboval piť. Sal akoby to bolo posledný krát. Tiff sa bránila ale po čase jej telo ochablo. Ušiel s nej život. Keď už nemal čo piť odtiahol sa. Zhnusene na ňu pozrel a hodil ju do perín
-Máš čo si chcela "princezná"
Cynicky sa usmial a poklonil. Zahľadel sa na seba v zrkadle. Jeho očí mali farbu krvi. Svietili ako dva rubíny. Toto som ja? Takto teraz vyzerám? Musel sa pousmiať nad tým. Je presne taký aký mal byt. Perami si zotrel posledne kvapky krvi a odišiel. Jeho zmysli ho viedli k domu kde vyrastal. K miestu kde sa narodil. Miesto jeho domova. Zastal pred tou malou chalúpkou a vošiel dnu. Po tichu si to zamieril do spalne jeho rodinou. Spokojne spali. V očiach cítil pálčivú bolesť. Ale žiadne slzy. Takto to už bude. Podišiel bližšie. Zahľadel sa na ženu ktorá mu dala život. Sklonil sa a na celo jej vtisol bozk
-Ľúbim ťa mami
Obišiel posteľ. Otcovi na rameno polozil dlaň. A vtedy sa ocitol niekde inde. Akoby to bol sen. Vtedy Niall odhalil svoju schopnosť. Vstupovať do snov a meniť ich. Vyhľadal tam svojho otca.
-Otec odchádzam. Prosím nehľadajte ma. Je to tak lepšie. Vždy na vás budem dávať pozor ale už tu nebudem. Ľúbim vás.
Nečakal na reakciu jeho otca. Vyšiel von. Do noci a odišiel žiť život upíra......
Vrátil som sa späť do prítomnosti. Minulosť som nechal tam..
-Vtedy som sa nalodil na loď smerom do Londýna a nebol som jediný. Stretol som tam aj iných novorodených upírov ale všetci to boli ešte bláznivé deti. A tak aj dopadli. Do pol roka boli mŕtvy a ja som ostal posledný so starších. Už to tak je som jeden zo zakladajúcich. Kolka pocta. No ale ako mi povedal ten muž. Našiel som ten dom. Bol taký menší kaštieľ. Nik tam nebol. Užíval som si tu samotu. Po malých krokoch som spoznával sám seba. Nik mi nepomáhal. A tak to aj niekedy vyzeralo. Nedával som si pozor prvé mesiace. Pil som krv jedna radosť. Bol som neopatri. Na jed som nedával pozor a menil ľudí. Až sa stalo to že sa tu objavili lovci. Vtedy som sa musel stiahnuť a trpieť ten pálivý smäd. Po niekoľkých mesiacoch utrpenia odišli a ja som všetko zmenil. Našiel som čarodejnicu ktorá mi zacárovala dom aby každého odpudzoval. Len upíry ho vnímali a cítili moju moc. A tak ako ovečky ku mne chodili. Ale ty ktorý neposlúchali museli odísť. Aj ja som raz odišiel. No nie raz. Cestoval som po celom svete. Pracoval v palácoch alebo bol milencom kráľovnej. Vojakom v poli. Vždy som sa však vrátil. Považoval som to tu za domov. Ale raz sa to všetko zmenilo. Postupne začali ku mne chodiť. A sú so mnou až do teraz. Mame svoj vlastný klan.
Dokončil som svoje rozprávanie a čakal na jej reakciu. Dívala sa na mňa s vypúlenými ocami. Jej srdce sa trepotalo ako kolibrík. V očiach jej lietali iskri zvedavosti. Toto dievča je fascinujúce. Nie žeby tu zbledla a omdlela ona
-Klan? Povieš mi o nich?
Ona namiesto toho žiada odo mňa toto. Musel som sa pousmiať. Je zvláštna...
-Dnes nie my lady. Inokedy. Dne toho bolo už veľa. Je neskoro mala by si ísť spať.
Povedal som jej. Ako správny džentlmen som sa uklonil a pobozkal ju na zápästie. Trocha sklamane na mňa hľadela ale neprotestovala
-Dobru noc my lady
-Dobru Niall
Usmial som sa a zmizol pod ruskom noci. V hlave som mal hotovú španielsku dedinu. Bol som zmätený. Nemal som jej to vravieť. Ale niečo vo mne tvrdilo že to bolo správne. Zastal som až pred naším domom. Nik tam ešte nebol. Museli byt na love. Pomaly som teda prešiel cez všetky miestnosti až som zastal vo svojej pracovni. Bolo tam všetky veci čo som za cely svoj život nazbieral. Miloval som ju. Bol tu veľký kus so mňa. Sadol som si pred krb. Do pohára som si nalial whisky a pohodlne sa usadil. Pohár som zdvihol pred seba tak že ho osvetľovali plamene. Ta jantárová tekutina bola taká vábivá skoro ako krv. Kútik sa mi zdvihol do cynického úsmevu
-Na zdravie Ely......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára