Dark Side 36

babýýýýýýýýýýýýýý zajtra mám pre vás prekvapko ale až zajtra :D meheheh :D zatial si užite časť už by som ju aj chcela rozbehnuť ale akosika sa nedari :D :D :D btw mam novy notebook a som cela happy :D od oca k narodkam :D zatial zistujem ako funguje a prenasam subory ale ide mi to:D tak dalsia cast z nového notasu :3
Btw chcem sa prihovorit Janke :D dievča ty si šalene :D uplne :D ale paci sa mi to a dakujem za krasne komentare vies ma pobavit :D  a neviem či úžasne ale dakujem :)  A janka nechci mat moju fantaziu je to vycerpavaju a sialene :D a preto je so mna taky debil :D a hej sranda to je :D uplna :D este som odpovedala na ostatne tak aby si si vsimla :D


Ely:

Zobudila som sa na svetlo ktoré sa predieralo cez závesy. Par krát som zažmurkala a zdvihla sa na lakte. Vlasy som prehodila a sledovala tu belobu. Počas noci nasnežilo a mne sa to páčilo. Na tvary mi to vyčarovalo jemný úsmev. Pretrela som si oči a posadila sa. Chodidla som polozila na studenú dlážku a mňa striaslo od chladu. Pošuchala som si ramena a rýchlo prebehla do kúpeľne. Vlasy som si zviazala a vykonala rannú hygienu. Dala som si špirálu a balzam na pery. Prebehla som opäť do izby a z kufra si vytiahla  čierne rifle ktoré boli sem tam roztrhane, bordové tričko s dlhým rukávom ktorý som si vyhrnula a na ľavej strane mal písmenko A. Natiahla som si huňaté ponožky.

Ešte som sa na seba pozrela. Usmiala som sa a zbehla dole. Vletela som do kuchyne kde sedela babka s Teddym.

-Dobre ráno

-Aj tebe slniečko

Odzdravila ma babka. Usmiala som sa a prišla k bráškovi

-Bré aj tebe krpec

Postrapatila som mu vlasy a on len mávol rukou. Zdvihla som obočie ale nechala to tak. Posadila som sa za stôl a čakala čo dobrého babka robila. Predo mnou sa zrazu zjavili lievance. Poďakovala som a pustila sa do toho. Tak sústredené som jedla že som si nevšímala čo sa okolo mňa deje

-Bre ránko rodinka

Ozvalo sa za mnou hladný hlas. Vystrela som sa ešte viac ako som bola a s ťažkosťou prehltla. Pootočila som hlavu a videla ako Niall stoji v dverách. Ležárne sa opieral o zárubňu a sledoval ma svojimi chladnými očami. Zaklipkala som mihalnicami. Myslela som že sa mi to iba snívalo. Pred očami som videla obrazce príbehu ktorý mi rozprával. Skrčila som čelo a otočila sa k tanieru. Ale lievancov som sa už nedotkla len som sa v nich hrala.

Eleanor,Danielle,Liam a Louis....

Mena ktoré mi behali po hlave. Upíry a čarodejnice.....Čo ma ešte čaká? Niekedy si myslím že je to iba sen z ktorého sa zobudím a ja budem obyčajné dievča na škole ktoré trápi len to ako bude vyzerať vysokoškolský život...Ale nie....Toto nie je sen...toto je realita v ktorej sa vyskytujú Upíry...Čarodejnice...a iné prízraky.....Nikto o nich netuší len par šťastlivcov...a ty sú buď mŕtvy alebo zavretý v blázinci...Pekný osud...

-Nad čím rozmýšľaš?

Jeho chladný hlas ma pošteklil na krku a mňa ztriaslo. Jeho dych voňal po mentole a kvalitnej whisky. Voňalo to úžasné ale zároveň aj nebezpečné. Len som pokrútila hlavou. Vedela som že to nebude riešiť pred babkou a bratom. Preto si sadol vedľa mňa a uprel na mňa ostri pohľad

"Aj tak mi to povieš. Nevyhneš sa tomu..."

Ozvalo sa mi v mysli a ja som myslela že dostanem mŕtvicu. Zase to robí. Opäť sa mi naburaval do hlavy.

"Prestaň! Chod preč s mojej hlavy!"

Oborila som sa naňho a on sa iba uškrnul. Odvrátila som od neho hlavu. Prečo ma vie tak rozhádzať? Prečo sa v jeho blízkosti cítim divne? dobre viem že ma k nemu niečo ťahá ale prečo až tak? Je kopu iných ale nie objavil sa upír ktorý je pri mne dnom i nocou a ja mam z toho strach...Postupne si začínam uvedomovať čo sa okolo mňa deje.....

Zavrtela som hlavou a tanier odniesla preč. Babku som poslala preč a umyla ich. Viem že tam ostal. Cítila som jeho tvrdý pohľad na mojom chrbte.

-Nebuď napnutá ako struna...

Zašepkal opäť za mojim chrbtom a mne sa z ruky vyšmykol tanier. Chcela som ho zachytiť ale jeho ruky ma predbehli. Podal mi ho a pritom sa arogantne usmieval. Otočila som sa mu chrbtom a ďalej sa venovala umývaniu. Stalo ma to veľa nervov a ovládania. 

Odložila som posledný tanier. Jeho chladne ruky sa dotkli mojich bokov. Ten chlad som cítila až do štípu kosti. Než som stihla zareagovať prudko ma k sebe otočil a pritlačil k linke. Vyvalila som naňho oči a čakala. Mračil sa na mňa a pozorne ma sledoval. Jeho horná pera sa vyhrnula a on ticho zavrčal

-Neprovokuj ma. Čo ti je!

šepkal hrozivým hlasom. Malo to rovnaký účinok akoby kričal. Prehltla som žlč ktorá sa mi nazbierala v hrdle a roztraseným pohľadom naňho pozerala

-Nedívaj sa na mňa ako na nejakého vraha a vrav

Vrčal ďalej. Viac som sa prihrbila ale ďalej som hľadela do jeho azúrových oči ktoré pomaly tmavli a objavovala sa tam červený odtieň...Rozklepala som sa a čakala. Zahryzla som si do spodnej pery. Slzy sa mi tisli do oči a ja som nevedela čo ďalej.....

Ako bol na mne natlačený zrazu stal na druhej strane miestnosti a zhlboka dýchal. Prekvapene som naňho hľadela. Môjmu vnútru sa uľavilo ale mozog mi šepkal že ešte nie je koniec

-Prečo sa pri tebe vždy prestanem ovládať? Čo to do riti so mnou robíš? Strácam pri tebe hlavu a sebaovládanie ktoré som získal za posledne stáročia. Sú mi pri tebe nanič! Čo to máš? Používaš kúzla alebo čo!

Jeho hlas bol tichý a mrazivý. Niektoré vety nedávali súvis akoby ani nevedel čo ma vravieť. Stala som na roztrasených nohách a čakala. Jeho ramena sa triasli potláčaním hnevom. 

Stali sme tam. Každý na druhej strane linky. Ja vystrašená on nazúrený. Ja bezbranná on nebezpečný.....

To ticho nás ťažilo a tuto situáciu robilo ešte neznesiteľnejšiu...

-Ségra kedy ideš preč!

Do kuchyne vletel Teddy. Zarazene ostal na nás hľadieť keď si všimol naše vyrazí. Zachmúril sa

-Ak som prišiel nevhod...

-Nie Teddy to je v poriadku

Nasilu som sa naňho usmiala. Myslela som že mi prasknú svaly od toľkej faloše

-Dnes večer pôjdeme preč

Zrazu povedal Niall a ja som prekvapene naňho pozrela

-Ale...

Začala som ale on ma umlčal pohľadom. Stisla som pery k sebe a otočila sa k stále zmetenému Teddymu

-Áno pôjdeme večer ale na Vianoce som tu opäť tak sa neboj

Žmurkla som naňho. Teddy sa spokojne usmial a odišiel.

-Prečo si mu povedal že ideme večer preč? A ako ešte..

Oborila som sa naňho. Bola som sama prekvapená svojou prudkou reakciou. Niall na mňa pobavene až arogantne pozrel a ja som ti zakusla do pery

-Ako? Predsa autom ktorým som prišiel.

Zmätene som naňho pozrela ale on sa len chladne usmial. Videla som že je už pokojný. Trocha som si vydýchla ale keď sa ku mne začal  blížiť ako lovec opäť som spozornene. Zastal tesne nacapený na mne. Hlavu sklonil na moju úroveň. Ten chladný úsmev mu neschádzal z tvare a ja som čakala....

-Chod si pre  bundu ideme sa prejsť..

Nebola to prosba ale rozkaz. Preto som neprotestovala. Radšej. Vybehla som hore do izby. Vzala som si opäť zimnú bundy a z kufra som vytiahla čižmy. Zbehla som dole a v chodbe sa obliekla. Videla som Niallovu siluetu ako sa črta na verande a ja som si utrápene vzdychla

-Babka ideme sa prejsť

-Dobre ale nebuďte dlho vonku je zima

Odkrúcala a ja som už len zabuchla dvere. Postavila som sa vedľa neho a čakala. Zatiaľ čo som sledovala horúcu paru ktorá vychádzala z mojich úst zatiaľ čo s Niallovich nič....

-Pod

Prehovoril a dlhými krokmi sa vzďaľoval. Chvíľu som ho sledovala než som sa za nim vybrala. Ústa som si zaborila pod sal a trocha sa zohrievala. Ruky hlboko vo vreckách. Sledovala som svoje špičky na ktorých bol zachytený sneh. Musela som dávať pozor pod nohy aby som sa nešmykla pretože mraz nešetril. Štípal mi líca že museli byt červene ako rajčiny. Zastala som na to až keď som do niečoho narazila. Keď som zdvihla zrak videla som len Niallov chrbát v koženej bunde. Odstúpila som o jeden krok. Otočil sa ku mne. Nevidela som mu do tvare lebo tieň ho z polovice skrýval. Len som tam stala a hľadela naňho čo sa bude diať. Vystrel ruku a pritiahol ma k sebe bližšie. Narazila som do jeho hrude. Chvíľu som len tak nehybne stala kým som zdvihla k nemu tvar. Videla som len jas jeho oči a to bolo všetko. Dolná pera sa mi chvela ako aj od zimy tak aj strachu? Vzrušenia?.....

Svoju ruku pomaly zdvihol a prešiel mi po tvári a nechal ju položenu na líci. Bola chladna ako kus ladu ale mne prišla vriaca ako voda. Druhu mi obmotal okolo pasu a pritiahol si ma k sebe ešte bližšie. Nespúšťal so mňa zrak ani ja s neho. Bol ako dravec a ja korisť ktorú držal vo svojej moci. Prehltla som a čakala. Zrazu sa jeho tvar začala pomaly približovať a to napätie medzi nami ešte vzrastalo. Srdce mi silno bilo a narážalo do hrudného koša až ho bolo počuť všade naokolo bolo také hlasne

-Tvoje srdce tak krásne bije....Je to ta najkrajšia melódia akú som kedy počul...

Zašepkal a opäť sa o niečo priblížil

-Je ako siréna ktorá ma láka do svojich osídli a ja som len obyčajný námorník ktorý nevie odolať aj keď sa priviaže k stožiaru. Je to silnejšie ako ja...

Jeho dych ma jemne oblial a mňa striaslo. Naše tvare boli nebezpečne blízko. Opantane som začala zatvárať oči keď. Jeho pery som pomaly cítila už na svojich keď.....

dúfam že sa páči a prepáčte že po takej dlhej dobe ale v poslednej dobe je toho vela :)