Zobudila som sa na veľkú bolesť hlavy a na suchoty v ústach. Myslela som že tam mam Saharu. Hlave mi hučalo akoby ma niekto ovalil Atlasom Zeme a verte že sa mi to stalo! Tak keď sa bijete s bratom a vyprovokujete a on ma po ruke Atlas.....S vypätím síl som sa posadila na posteľ a chytila sa za hlavu
-No čo boli?
Ozval sa pobavený hlas. Myslela som si že sa mi to sníva ale keď som otvorila oči videla som ako môj brat sedí v kresle. Vedľa neho Kápo s Káom a škeria sa ako slniečka.
-No nie štekli! Už nepijem!
Prehlásila som a opäť sa hodila do perín.
-Počkaj zopakuješ to ešte raz musím si to nahrať!
So smiechom povedal Ká
-Nemáte tabletku?
Zamrmlala som a myslela že za chvíľu mi praskne hlava
-Počkaj ty opica idem pre ňu
Počula som ako Jai vstal a vypochodoval z izby. Mne behala myseľ niekde medzi jednorožcami a dúhou.
-Pamätáš si na niečo zo včerajška?
Posteľ sa zatriasla. Kápo sa spolu s Káom hodil ku mne a natisli sa na mňa tými svojimi ramenami takže som sa cítila ako sardinka. Toto mi už len chýbalo.
-Matne si spomínam ako som zbila Alishu a mne potom naložil Eric
Zamyslela som sa dosť nahlas. A to bola chyba. Mala som radšej šepkať
-Kto ta zbil!
Z dverí sa ozval tichý ale nazúrený hlas. Preľaknuto som otvorila oči. Prudko som si sadla ale nemala som to robiť. Hlava sa mi prudko zatočila a mňa opäť hodilo do perín.
-Nikto
Zašepkala som
-Neklam! Dobre som počul! Čo sa stalo?! Prečo ta zbil?!
Posteľ sa prehla pod ďalšou váhou. Zaryto som mlčala. Nechcela som aby to vedel. Teda aj hej ale išiel by robiť poriadky a úprimne? Nechcelo sa mi naším vysvetľovať prečo alebo ako sa dostal na policajnú stanicu.
-Chalani?
Vedela som si predstaviť jeho vražedný pohľad. A keďže to boli priatelia na život a na smrť.....Počula som hlasný vzdych. Dúfam že....
-Boli sme v bare. Zabávali sme sa. Zrazu za mnou prišli vystrašené trojičky že im niekto povedal že pri bare sa bije nejaká energetická brunetka. No a kto to bol? Hneď som mal tušaka. Keď sme tam prišli videli sme ako Eric Lise strelil facku a ona mu to potom oplatila. Ale vtedy som zakročil a spacifikoval ho. Ale zaslúžil by si viac. ....
Kapo nič nevynechal. Povedal aj také veci aké som nechcela aby povedal
-Zradca....
Zašepkala som.
-Nie nie je zradca ale kamarát. No čo bal sa o teba a je dobre že mi to povedal....Ale nech si ma Eric neželá. Nik si nedovolí do môjho drobca!
Tohto som sa bála. Bol rozhodnutý chrániť moju česť.
-Jai nie, nechcem aby si mal problémy. A vôbec ta nechcem ťahať z basy. Nechaj to tak
-Nenechám! A nesnaž sa ma presvedčiť urobím si po svojom!
Zaťal sa.
-Dobre ako chceš a teraz mi daj konečne tu tabletku!
Do ruky mi podal paralen a do druhej pohár vody. Na jeden sup som ju prehltla a vypila vodu ktorá zahasila tu púšť. Ešte takú pol hodinku sme ležali a rozprávali sa. Jai nám opisoval Londýn a aj bytovku v ktorej budeme zo začiatku bývať. Aj o skole že ma vybavenú prax u jedného manažéra ako jeho asistent. Bude to robiť popri skole. Veľmi sa tesil. A my sme sa tešili s nim. Mne už bolo lepšie len chudáci mi museli do kúpeľne behať pre vodu.
-Bože Lisa! Ani ťava toľko toho nevypije!
-No čo mam opicu!
-Tak ti treba
-Vieš čo Jai bež niekam!
Vyplazila som mu jazyk a hodila doňho vankúš. V očiach sa mu objavili nezbedne iskričky. Ale tie hneď zhasli ako mama niečo zakričala
-Keby sme nemuseli ísť na rodinne raňajky tak by si niečo zažila
-Vďaka Bohu za raňajky!
Zdvihla som k stropu ruky keď ma niečo napadlo alebo doplo
-Aké raňajky?
Ti traja na mňa pozreli, potom na seba a nakoniec vybuchli do smiechu
-No aké krpec? Dnes sa Idu všetci roztrúsiť!
Vysúkal so seba Jai
-O nieeeee
Skríkla som. Následné som Vyskočila z postele. Neodhadla som to a rozcapila sa na zemi ako taká placka
-Ako ja len milujem tu gravitáciu
Zamrmlala som. Oni to počuli a úprimne? Váľali sa na mojej posteli a chytali za brucha. Toto mi tak chýbalo. Ale chýbajú tu ešte ostatní. Vbehla som do kúpeľne kde som si rýchlo umyla zuby a učesala sa. Na maľovanie som kašlala však je to len rodina. Prefrčala som cez izbu do šatníku a začala vyberať oblečenie.
Nakoniec som odtiaľ vylovila farebne kraťasy. Veľmi sa mi páčili lebo hrali rôznymi farbami. A k tomu svetrík ktorý bol od dola akoby napitý fialovou farbou a hore bol už biely. Na nohy som hodila ešte nízke biele conversy
Do izby som vbehla ako tornádo. S rukami vbok som zastala pred posteľou a pozerala na tie žížali ktoré sa mi tam rozvaľovali.
-A ihneď padajte chcem si postlať
-Preboha si v poriadku? Ty si ideš postlať? Kto si a čo si urobil s Lisou?
Vypúlil na mňa oči Ká. Vražedné som naňho pozrela. Ale oni vyprskli smiechom až popadali na zem. To mi bolo jedno. Spokojne som si postlala a prešla k dverám
-Kto bude posledne je smradľavé vajce!
Skríkla som a rozbehla sa dole. Oni sa spamätali a počula som za sebou dupot. Dupali sme ako slony, takže nás muselo byt počuť až dole. Vbehla som do jedálne kde všetci na mňa upierali pobavený pohľad. Než som ich stihla pozdraviť zacítila som naraz a už sa opäť vítala s našou zemou.
-Au! Vy teľce! Zlezte!
Kričala som na tie hoväda ktoré sa na mne váľali. Počula som ako sa ujo Jojo dusil a ako sa José smial spolu s ostatnými.
-Mami! Povedz niečo tomu tvojmu nevydarenému dieťaťu a bohužiaľ aj môjmu bratovi!
Skríkla som na ňu. Zľutovala sa a ako Superwoman ich so mňa zhodila.
-Ďakujem že si zachránila svoju dieťa
Odfrkla som a sadla si vedľa babky. Ta sa na mňa s pochopením usmiala a pohladila ma po líci. Venovala som jej úsmev a pustila sa do svojich raňajok. Moje milovane cerealie ktoré nevie urobiť nik iný len ja. Nemala by som moc jest keďže som po opici ale kašľať na to. Nech sa už dnes dorobím. Pozrela som pred seba a zbadala dvoch ľudí ako na mňa hladia. Jeden bol Nathan a druhy Tom. Dosť ma to znervózňovalo, teda Tomov pohľad. Prešli mnou triaška. Odvrátila som pohľad. V bruchu sa mi rozlietali motýliky. Do riti zalezte niekam. Zakuklite sa alebo niečo. Zavolám na vás derazitera. Zadívala som sa naňho. Nathan sklonil hlavu a mne sa vybavila včerajšia potička. Triašku nahradila zlosť. Zhlboka som dýchala aby som sa upokojila. Niekto ma kopol pod stolom. Pozrela som vedľa a videla Jaia ako ma prepaľuje pohľadom. Strhol ma k sebe a ja som nabúrala do jeho ramena
-Neprepaľuj ho tak tým pohľadom! Veď ho spáliš!
Uškrnul sa. Ja som mu odfrkla a formovala dneskajšiu misiu. Hehehe. Pološialené som sa usmiala na tie cerealie a s pokojom ich zjedla. Zbytok dna sme sa lúčili s rodinkou ktorá odchádzala pomaly každú jednu hodinu. To je hrozne ako nás je veľa. Ale ľúbim ich. Teda skoro všetkých. Okolo 15:00 sme v dome ostali len my. Teda teplý bratia, ja, Jai, mama oco a naši degeši. Rozvaľovali sme sa v obývačke keď sa pred telku postavila mama.
-Hej! Mama uhni!
-Nabok! Teta! Teraz neviem čo Esmeralda pobozkala Josého!
Zaskuvíňal Ben. My sme naňho hodili pohľad WTF a následné sa váľali po zemi
-Ach José, José pobozkaj svoju Esmeraldu.
Naklonil sa k nemu Jas a hneď mu tam vlepil francuzáka tak že sa prevalili dozadu. Teda spadli z gauča opačnou stranou. To som nevydržala a váľala sa po zemi. Mama na nás kukala ako na bláznov
-Nevedela som ze som si doma zariadila psychiatrickú liečebňu. Úprimne sa vás tu po tomto bojím nechať samých.
-Čo samých!
So záujmom som skríkla a Vyskočila na nohy.
-No áno. Chalani idú do štúdia a ja s ockom ideme za babkou a prídeme až v noci a...
-Áno užite si to. Budete nám veľmi chýbať majte sa! Papapa
Tlačila som mamu k dverám. Ocko sa na tom smial a krútil hlavou
-Veľmi nenapadne sa nás chceš zbaviť srdiečko
Povedal a dal mi bozk na líce
-Aj ja ta ľúbim
-A žiadne orgie!
Skríkla mama a dvere tresli. Ja som sa po stene zošuchla na zem a váľala sa tam ako žížala. My vážne nie sme normálny! Keď som sa upokojila prišla som do obývačky a hodila sa na chalanov
-Už zase!
-Sklapni Tim a počúvajte ma! Mam plán!
-Nieeeee
Zvolali naraz
-Ticho a počúvajte
-Tento pohľad nemám rad
Zamrmlal Will ale po mojom velevýznamnom pohľade hneď stíchol.
-No dobre teda o čo ide
Pohodlnejšie sa usadil Andy. Všetci nastražili uši.
-Tak ideme to tu Nathanovi znepríjemniť
Diabolsky som sa usmiala
-Dobre vrav
Vyzval ma Jake
-Takže najprv.................................................(Jasne že vám to nepoviem)......Chápete?
Zakončila som a čakala na ich reakciu
-Zabije nás.
Konštatoval Jas ale usmieval sa
-Takže idete do toho?
S nádejou som na nič pozrela
-Jasne že hej!
Povedali naraz a začali sa prípravy. No dobre trvali takých 15 minút kým sme všetko našli. Bolo treba par základných potrieb. Bezpečné sme to skryli u mňa a opäť sa vyvalili na gauč. Boli sme ticho. Potom sme sa pozreli na seba a spustili obrovitánsky smiech
-Toto bude kúsok roka!
Povedal Ká keď sa dosmial. Všetci chalani pritakali a ja som sa usmiala nad tým ako mi to konečne priznali
-Vidíte? Ja som vravela že som génius
Vypla som hrúd a zdvihla dohora nos
-No zas nepreháňajme ségra
-Nekaz mi to!!
Hodila som doňho vankúš a lepšie sa oprela o Bena. Zavrela som oči a ticho počúvala konverzáciu.
-Lisa?
Na to sladké oslovenie som otvorila oči a videla ako sa predo mnou skláňa môj milovaný braček.
-Áno?
-Pomstaaaaaaa
Skríkol a mne na hlave pristal vankúš. A vtedy sa to strhlo. Každý chytil čo bolo po ruke. Vankúše deky a boh vie čo ešte. Bili sme sa tam ako malé deti. Ale bolo to úžasné!
-Au! Will vypadni!!
Vrieskal Tim a bral nohy na ramena
-Andy ruky preč s môjho zadku to až večer!
Počula som milostnú hádku medzi Andym a Jakom.
-Ovce padajte! To je presilaaaaaaa
Škriekal chudák Ben ktorý ležal na zemi a na ňom sedeli ovečky a bili ho hlava nehlava.
- Jas vypadni odo mňa. Vravím vypadni odo mňa! Nieeeee. Pusinkááááá!
Otočila som sa a zbadala Káa ako padá na gauč a naňho sa hádže Jas. Ten kto ich nepozná by si myslel že sú teplý...No vidíte s akými bláznami sa ja bavím?
-Lisa?
Prešiel mnou mraz pri zlej predtuche. Otočila som sa a videla ako sa predo mnou škerí Jai a Kápo
-Áno chlapci?
Milo som sa na nich usmiala. Ako to najväčšie neviniatko
-Tu máš!
Jai ma vankúšom šľahol do brucha a Kápo po zadku. Ja som sa zahnala a môj vankúš pristal Jaiovi na hlave. Strhol ho a hodil po Kápovi. Kým sa spamätal Vyskočila som mu na chrbát.
-A všetci na Jaia! Držím ho!
Skríkla som. Všetko dookola zastalo. Pozreli na seba a potom na nás. Jedna vec mi nedošla. Ak to schytá on tak aj ja. A do prdele
-Nie mňa nie! Beriem späť!
Škriekala som ale nič s toho. Hodili sa na nás a začali nás mlátiť. Vankúše to nevydržali a okolo nás začali lietať pierka. Ja to veru nebudem upratovať.
-Ok! Mier!
Skríkli sme s Jaiom na raz a spadli na zem. Ostatní si k nám pováľali. Prudko sme dýchali. Na tvárach nám svietil úsmev
-Toto mi chýbalo. Takéto niečo v Londýne nezažijem. Iba s vami. Tam je taký pokoj
Povedal Jai a sám pre seba sa zasmial
-No brácho teraz sa teš keď tam prídeme budeš chcieť aby sme odišli
Povedal Ká a buchol ho do hrude.
-Ale nie! Ja vás tak veeeeľmi ľúbim detičky moje.
Ruky zdvihol dohora. Rozosmiali sme sa a len tak sa rozprávali. O tom čo všetko sa stalo za ten čas čo bol preč.
Bolo už veľmi neskoro keď sa naši teplý bratia vrátili. Dovtedy sme to stihli upratať a všetko pripraviť. Pozrela som na nich a povedala
-Vojna začína....
Chalani sa sprisahanecky usmiali a vybrali sa za nimi do obývačky aj s fľašami. Pomädlila som si ruky a o chvíľu sa k nim pripojila......
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára