Stolen my heart 2

Zayn:

-No tak chalani poďme už! Som hladný!

Začal skuvíňať Niall. Pozreli sme sa na seba. Typické! Keď sa rozbehne zábava Horan je hladný. Prevrátili sme ocami, vyslali Liama zaplatiť a zatiaľ sa obliekli. Čakali sme ho pri zadnom vchode. Predsa len nechceli sme byt vyfotený pri tok ako vychádzame z baru. Ak by to Paul videl dal by nám domáce väzenie. Liam konečne prišiel a vybrali sme sa domov. Bol to už týždeň čo sa so mnou Perrie rozišla. Najprv to bolelo ale potom mi to otvorilo oči aká bola. Teraz sme si z toho uťahovali a ja si užíval slobodu.

-Harry? Koľko mali tie tety čo sa okolo teba točili? 40?

Začal doňho šprtať Louis. Harry sa najprv zatváril naštvane ale aj on potom začal vtipkovať, keďže mal v sebe už par pohárikov.

-Menej! Iba 39! Louis ak chceš dohodím ti jednu a potom môžeme dať štvorku

To Louisovi zobralo vietor z plachiet.

-Fuj! Harold! Ty prasa!

Zvolal Niall a vybuchol do smiechu. Pozrel som pred seba. Zdalo sa mi akoby na opačnej strane niekto ležal. Ako sme sa blížili bol som si čoraz istejší. Odpojil som sa od nich a pribehol k tej kôpke. Bola schúlená do klbka. Okolo nej bolo niečo lepkavé. Nechcel som vedieť čo to je. Opatrne som tu kôpku otočil k sebe. Odhrnul som jej vlasy z tvare. Nič som nevidel. Tak som teda vytiahol zapaľovač, škrtol som. Oheň osvietil  tvar tej kôpky. Zamrzol som v pohybe. Bolo to mlade dievča v mojom veku. Celu tvar mala doudieranú a krvavú. Posvietil som dookola. To lepkavé bola krv. Panebože...

-Chalani poďte sem!

-Čo je Zayn? Nevieš rozoznať čo si mal na obed?

-Louis teraz nie, poďte sem!

Asi ich presvedčil naliehavý ton v mojom hlase

-Čo sa stalo?

Liam Prišiel ku mne ako prvý, keď zbadal pri kom sa skláňam zbledol a sadol si na zem

-Čo sa stalo?

Pribehli aj ostatní. Keď ju zbadali len civeli. Niall sa radšej otočil chrbtom. Nemal rad pohľad na krv.

-Pre boha! Sviniar ten čo to urobil!

Naštvane zvolal Louis

-Čo teraz?

S obavami na mňa pozrel Harry

No presne, čo teraz? Opatrne som ju zdvihol na ruky

-Čo to robíš?

Louis hodil na mňa prekvapený pohľad

-No asi ju tu nenechám nie? Liam vstavaj, ideš šoférovať.

Liamovi nebolo viac treba, bez slova mieril k autu.

-Harry, zavolaj do nemocnice nech pošlú nejakého doktora.

Rozkazoval som im ako generál. Štvalo ma to čo tomu dievčaťu urobili. Nezaslúžilá si to. Mal som chuť nájsť dotyčného a zmlátiť ho do krvi. Zastali sme pred nami. Uložili sme ju do hosťouskej izby, ktorá bola hneď oproti mojej. Mala neutrálne farby. Slabunko modrej.

Všetci sme na ňu hľadeli. Cez tu krv som jej pomaly ani do tvare nevidel.

-Harry chod čakať lekára, Liam ak tu ma Dan nejaké veci tak ich dones, Niall ty sa chod ukludniť Louis pomôž mu. Ja ju zatiaľ umyjem. 

Všetci vypochodovali von. Ja som do lavora nabral teplu vodu, zobral jemný uterák a vrátil sa späť ku nej. Dal som jej dole svetrík, ktorý mohol isť hneď do koša. Opatrne som jej začal umývať tvar. Po 5 minútach bola čistá a ja som hľadel do tej najkrajšej tvare. Aj keď sa jej robili modriny stále bolo na nej niečo kúzelné. Vyzerala ako anjel. Z úvah ma prerušil Liam.

-Tu sú veci...

-Dobre, Liam pomôžeš mi ju prezliecť? 

Len prikývol. Dali sme jej dole tričko. Tiež tam mala modriny a podliatiny rôznej veľkosti. Hlavne v oblasti rebier. Bolo mi jasne že ju aj dokopal. Pozrel som na Liama. Tiež na mňa hľadel. Zaťal som sánku. Rýchlo sme ju umyli a obliekli jej tričko. Teraz dol. Dali sme jej dole sukňu a pomaly ju umyli. Všimol som si krv na vnútornej strane stehien. Oči sa mi rozšírili, ticho som zaklial. Ten sukin syn. Liam to videl tiež. Radšej sme to rýchlo dorobili, obliekli ju a zakryli. Zišli sme dole. Zamierili sme si to do obývačky kde ostatní ticho čakali.

Sadol som si a hlavu zlozil do dlani. Musel som sa ukludniť. Bolo mi hrozne.

-No tak Zayn, vrav

Louis na mňa naliehal

-A čo chceš počuť? Že ju ten sviniar znásilnil? A že je cela dokopaná?

Vybehol som naňho. Len vypúlil oči a stiahol sa. Vzdychol som si.

-Louis prepáč nechcel som ale vieš čo si o tom myslím a som na to moc citlivý...

-To je v pohode, chápem ťa...

Do izby vstúpil Harry aj s doktorom. Išiel som ja. Ukázal som mu kde je. Povedal nech počkám, radšej. Sedeli sme v obývačke asi pol hodinu a nervózne sa klepali. Konečne zišiel dole ale s kamenným výrazom na tvári. Sadol si pred nás, pretrel si tvar a spustil.

- Okrem toho že ma modriny po celom tele a narazene kosti, tak nemá nič vážne. Žiadna zlomenina. Ale keď sa preberie zavolajte mi a nech aspoň 2 týždne leží. Myslím, že bude mat nejaký sok ale do predu neviem povedať aký. Treba počkať.

Prikývli sme. Ja som bol len rad že nič vážnejšie.

-Chlapci je obdivuhodne ako ste sa zachovali

Vyprevadili sme ho. Radšej sme si išli ľahnúť. Vošiel som do svojej známej izby. Toľký luxus. Stále som si na to nevedel zvyknúť.

Ja som sa len prevaľoval. Nemohol som zaspať. Rozhodol som sa že si pôjdem zapáliť. Výhoda mat izbu otočenú na dvor. Jednu stenu tvorilo len sklo a nič iné a na kraji boli dvere zo vstupom na menšiu terasu. Stal som tam necelú minútu keď som začul nejaký zvuk. Vrátil som sa do izby. Ticho. A zase zaznel ten zvuk. Pripomínalo mi to krik. Išiel som po zvuku. Stále som pred jej dverami. A zase. Neváhal som a vtrhol tam. Prevaľovala sa na posteli a kričala. Slzy jej padali dole tvarou. Rýchlo som k nej podišiel. Objal som ju a začal tíšiť.

-Pst....Neboj to bol iba zlý sen. Už je dobre.

Zrazu sebou trhla. Hľadel som na ňu a ona na mňa. Zmätene sa pozrela okolo seba. Naklonil som sa k nej a ona sa ešte viac natlačila na celo postele. Bála sa. Na tvári mala vyraz ranenej srnky. Natiahol som k nej ruku.

-Neboj sa. Ja som Zayn a nedovolím aby ti niekto ublížil.

Stále na mňa vyplašene pozerala

-Neboj sa ma. Ja ti chcem pomôcť. Už sa ti nič nestane.

Zbadal som záblesk. Prejav. Pomaly som sa k nej priblížil. Všimol som si ako sa jej v očiach hromadia slzy. Chcel som sa odtiahnuť ale hodila sa mi do náruče. Chvíľu som bol zmätený ale nakoniec som ju silno ale aj opatrne objal. Zakvačila sa mi do trička a vzlykala. Neskôr mi zaspala v náručí. Uložil som ju a išiel si ľahnúť. Bol som zvedavý na zajtrajšok.