Tolerance

dalsia s takychto mojich jednodieloviek. Pisala som ju ked som bola v BA na vylete bolo to uplne uzasne inak fotili sme sa kamerovali a proste zabavali ako to ja s babulami viem :)
Dufam ze sa vam bude aj tento pribeh pacit :) dakujem za precitanie
A inak zajtra opät odchadzam do Sturova tak neviem ci tam bude wifi

a este dakujem za krasne reakcie k takymto podobnym jednodielovkam zacali ma neskutocne bavit len vdaka vam :) :* my girls

Pochopenie...

Chcem tak malo? aby ma ľudia prijali takú aká som? Tak veľa keď človek túži po pochopení od druhých,. Keď chcem aby ma vzali do partie? Brali ma takú aká som?

Či už škaredú alebo peknú, múdru, namyslenú, blondínu, brunetku, emo, metalistku? Asi hej keď to nik nevie pochopiť....

Každý vraví že mu je jedno kto čo počúva alebo ako vyzerá. Ale sú to len pláne slova. Alebo ako sa vraví skutek utek. Každý si vyberá ľudí ktorých chce mat okolo seba a ty. Čo to nespĺňajú sú nuly a ani na nich nepozrie. A k tomu nevie aký si vo vnútri. Súdia len podľa výzoru a nie podľa srdca.... Ľudia sú povrchní a nevedia prijať nás.

Iných

Svojských

Originálnych

Preto tu teraz sedím. Na streche opustenej budovy a hľadím do neznáma . Moje hnedé vlasy rozfúkal vietor do všetkých strán a smutne oči bez života sledovali krásny ,okúzľujúci západ slnka... Ta veľká žeravá guľa pomaly zapadala za obzor a posledne slnečné lúče osvetľovali londýnske budovy. Z mojich pier vyšiel tichý vzdych. Vzdych ktorý niesol smútok, zúfalstvo, potupu, stratu, hnev ,samotu. Chcela som mat niekoho vedľa seba o koho by som sa mohla oprieť a nasávať jeho energiu. Nechať sa objať a počúvať slova ktoré vravia a ubezpečujú ma že všetko bude dobre. Kiežby ale nikoho som takého nemala.

 Bola som len

Ja

Ja

Ja

A

Ja

Nik iný.

Len moja mala ubolená duša ktorá v sebe všetko dusí. Mala som kedysi priateľov. Ale to bolo dávno...To bolo vtedy keď som sa hrala na niečo čo nie som, na niečo som sa hrala. Vytvorila som odpornú, namyslenú, uštipačnú Sashu ktorá hľadela len na seba a z druhých si uťahovala. Ale to som nebola ja. Len som v sebe dusila moju podstatu. Bola som hnusná na ľudí. Opovrhovala som nimi. Zahrávala sa s ich citmi...Bola som úbohá....

V skutočnosti sa vo mne skrývalo malé dievčatko ktoré tužilo po pochopení. V skutočnosti som bola milá, veselá, skromná, dobrosrdečná Sasha ktorá bola otvorená každému a ľudí nesúdila podľa výzoru ale podľa srdca.

Áno to som bola ja....Časom som to už nevedela vydržať tak som tu moju hnusnú stránku zakopávala a odhaľovala moje ja...Mňa samu...Moji takzvaní priatelia na mňa zabudli. Bola som pre nich ,vzduch. Dievča s ktorého sa smejú. A ešte viac kvôli tomu lebo vedeli moje tajomstva. Smiali sa mi kvôli hudbe, inakosti a mne.... Nových priateľov som si už nevedela nájsť. Bola som za falošnú sebeckú sviňu o ktorej vraveli že sa jej všetko vrátilo. Každodenne som sa stretávala s opovrhujúcimi, ľútostivými pohľadmi....

Vtedy to začalo. Stala som sa obetou slovnej šikany... Preto som tu. Sedím na streche a rozmýšľam či to mam spraviť

Skočiť?

 Prečo nie?

Veď komu by som chýbala. Všetkým by odhadlo No dobre moja rodina by žialila ale po čase by vedeli že tam mi je lepšie. Na povrch by vysvitli všetky tajomstva...

Postavila som sa na roztrasene nohy a prišla na kraj strechy. Z tej výšky sa mi zatočila hlava a prišlo mi zle

No tak Sasha prestaň panikáriť. Pozbieraj tie posledne zvyšky čo máš a sprav to s hrdosťou.

 Okríklo ma v moje ubolene podvedomie

Poslúchla som

Roztrasene prsty som zovrela v päste. Hlavu som hrdo zdvihla k obzoru kde sa objavovali prvé hviezdy. Aj ja budem za chvíľu medzi nimi. Usmiala som sa. Konečne nie hrane ale úprimné. Zavrela som oči

Už iba vykročiť vpred a nič necítiť.

Už len padať do prázdnoty a počuť okolo seba len svišťanie vetra Potom by prišlo uvoľnenie.

Chcela som

vykročiť

 Odisť

Upokojiť svoju dušu

 Lenže stalo sa čo sa stalo...

Dievča stalo rozhodnuté skočiť. Lenže nevedelo že po schodoch k nej kráča chlapec. Chlapec si chcel konečne oddýchnuť od tých bláznov ktorý robili jednu somarinu za druhou. Vôbec nevedel čo nájde tam hore. On chcel len pokoj. Otvoril dvere. Svoj pohľad z nôh presunul pred seba a ostal zarazene stať na mieste. Neschopný hoc akého pohybu. Len hľadel na neznámu ktorá sa snaží skočiť. Skôr ako si jeho rozum uvedomil čo robí jeho pery sformulovali vetu ktorá opustila jeho samého

-Počkaj! Neskáč!

Skríkol a zúfalo k nej vykročil.

Prečo sa tak cítil?

Tak stiesnene?

Nevedel sa poriadne nadýchnuť ale nezastavil sa. Chcel jej pomôcť. Nechcel sledovať ako sa zabije. Každý ma pravo na život. A ona tak isto. Nemôže ho premrhať. Chlapcovi behali po rozume roznes ceny ale sústredil sa len na tu jednu ktorá sa pred nim odohrávala... Dievča sa zmätene k nemu otočilo a hľadelo k nemu

Prekvapene som sa otočila za neznámym chrapľavým hlasom ktorý sa za mnou ozval. Hľadela som na muža ktorý sa ku mne vylákané blížil. V očiach mal zmätok. Nemala tušenie kto to je. Ubolene si vzdychla a zosunula sa na zem. Nohy jej viseli zo strechy a prázdny pohľad upierala pred seba. Vždy sa musí niečo stať. Prečo tu nemôžem byt sama a spraviť to?

Chlapec

Neznámi

Si k nej sadol. Cítila na sebe jeho spaľujúci pohľad ktorý ju prepaľoval. Nechcela sa na neho pozrieť. Neodolala. Hlavu pootočila a vtedy sa stretla s jeho upreným pohľadom ktorý ju spaľoval. V tichosti sa navzájom obzerali jeden uchvátený tým druhým. Nepreriekli ani slovo lebo by vedeli že to je zbytočné. Opäť sa otočila. Sledovala som ľudí ktorý sa mihali podo mnou. Bolo tak fascinovane sledovať ako netušia čo sa okolo nich deje. Tvárili sa tak spokojne ale každý trpel pre niečo iné....

-prečo si chcela skočiť?

Otázka sa ozvala a ostala sa niesť medzi nami. Dostala som chuť sa niekomu vyrozprávať ale môžem mu veriť?...

-A prečo nie? Veľa veci by sa tým vyriešilo. Konečne by mi nik neubližoval. Nikto by sa nesmial kvôli tomu kto som, aká som ,čo počúvam....

Zašepkala som a sklonila hlavu. Možno chcel niečo povedať ale ja som rozprávala ďalej. Prvé slzy začali stekať a dopadali na studený betón

-v živote som spravila veľa zlých veci. Zaslúžim si trpieť za tých všetkých čo som zranila. Ale kvôli čomu? kvôli partii že som chcela zapadnúť? byt milovaná? Chcela som tak veľa? preto som to spravila ale ja som nechcela...Nie....

Prepukla som v zúfali plač. Cez slzy som nič nevidela a moje vzlyky sa niesli do okolia.

-Chcela som len trocha pochopenia ,lásky, priateľstva Objatie v ktorom sa môžem schovať a vyplakať sa. Lenže nenašla som to. Nikdy...Bola to len ilúzia vytvorená mnou....

Nedokázala som dokončiť. Vzlyky sa tak stupňovali a môj dych bol trhaný až som sa dusila. Vtedy som pocítila okolo ramien mocné ruky ktoré si ma priťahujú k sebe. Nos som zaborila do jeho voňavého trička a plakala. On len ticho sedel a tisivo ma hladil po chrbte. Časť môjho zúfalstva odchádzala a ja som cítila ako ten obrovsky balvan praská a jeho úlomky opadávajú a miznú. Potrebovala som len objatie a pochopenie. Našla som ho v cudzom mužovi o ktorom neviem nič len že ma krásne oči.

-Vieš možno to je zvláštne ale chápem ta. Cely život som počúval že som nič. Ale nevzdával som to a stále začínal od nuly aj keď som spadol a mal rozbite koleno postavil som sa a opäť stúpal hore. A teraz všetci závidia. Je úžasné mat niekoho na koho sa môžeš obrátiť

Pomaly ma od seba odtiahol a ja som cez slzy na neho hľadela Chlapec sledoval tuto osobu s ktorou súcitil. Chcel aby jej bolo lepšie. Zľahka sa na ňu usmial. Postavil sa a natiahol k nej ruku

-pod začneš od začiatku a ja ti pomôžem

Keby len vedel že v dievčati práve zasadil semiačko nadeje ktoré pomaly začalo kvitnúť. Vtedy sa na jej tvary objavil úsmev ktorý bol úprimný s peny radosti. Svoju malú roztrasenú ruku podala do jeho veľkej a mocnej dlane. Pevne ju stisol a vytiahol na nohy Začal ju ťahať ku schodom a ona ho bez slova nasledovala

-Som Sasha

preriekla hanblivo. Nemohla si všimnúť chlapcov úprimný úsmev tak iba preriekol

-ja Zayn pod predstavím ta svojim priateľom nudu sa ti páčiť...

Vtedy ani netušil ze otvoril nove dvere.

 Novu štart pre stratenú a ubolenú dušu....

Dôvera

Viera

Otvorenosť

To je to čo dodáva ľuďom vieru

Nesúďme ľudí podľa toho aký sú, čo počúvajú alebo ako vyzerajú. Súďme ich naším srdcom.

Lebo iba vtedy spoznáme pravých priateľov .

Sasha a Zayn.

Chlapec zachránil život neznámej a prijal ju do svojho sveta.

Nesúdil podľa toho čo videl ale cítil.

Ale čo cítila ona?

Čo naozaj cítil on?

Nevieme...Je to len a len v ich srdciach