Dufam ze sa vam bude aj tento pribeh pacit :) dakujem za precitanie
A inak zajtra opät odchadzam do Sturova tak neviem ci tam bude wifi
a este dakujem za krasne reakcie k takymto podobnym jednodielovkam zacali ma neskutocne bavit len vdaka vam :) :* my girls
Pochopenie...
Chcem tak malo? aby ma ľudia prijali takú aká
som? Tak veľa keď človek túži po pochopení od druhých,. Keď chcem aby ma vzali
do partie? Brali ma takú aká som?
Či už škaredú alebo peknú, múdru, namyslenú, blondínu,
brunetku, emo, metalistku? Asi hej keď to nik nevie pochopiť....
Každý vraví že mu je jedno kto čo počúva alebo
ako vyzerá. Ale sú to len pláne slova. Alebo ako sa vraví skutek utek. Každý si
vyberá ľudí ktorých chce mat okolo seba a ty. Čo to nespĺňajú sú nuly a ani na
nich nepozrie. A k tomu nevie aký si vo vnútri. Súdia len podľa výzoru a nie podľa
srdca.... Ľudia sú povrchní a nevedia prijať nás.
Iných
Svojských
Originálnych
Preto tu teraz sedím. Na streche opustenej budovy
a hľadím do neznáma . Moje hnedé vlasy rozfúkal vietor do všetkých strán a
smutne oči bez života sledovali krásny ,okúzľujúci západ slnka... Ta veľká žeravá
guľa pomaly zapadala za obzor a posledne slnečné lúče osvetľovali londýnske budovy.
Z mojich pier vyšiel tichý vzdych. Vzdych ktorý niesol smútok, zúfalstvo, potupu,
stratu, hnev ,samotu. Chcela som mat niekoho vedľa seba o koho by som sa mohla oprieť
a nasávať jeho energiu. Nechať sa objať a počúvať slova ktoré vravia a ubezpečujú
ma že všetko bude dobre. Kiežby ale nikoho som takého nemala.
Bola som
len
Ja
Ja
Ja
A
Ja
Nik iný.
Len moja mala ubolená duša ktorá v sebe všetko dusí.
Mala som kedysi priateľov. Ale to bolo dávno...To bolo vtedy keď som sa hrala
na niečo čo nie som, na niečo som sa hrala. Vytvorila som odpornú, namyslenú, uštipačnú
Sashu ktorá hľadela len na seba a z druhých si uťahovala. Ale to som nebola ja.
Len som v sebe dusila moju podstatu. Bola som hnusná na ľudí. Opovrhovala som
nimi. Zahrávala sa s ich citmi...Bola som úbohá....
V skutočnosti sa vo mne skrývalo malé dievčatko
ktoré tužilo po pochopení. V skutočnosti som bola milá, veselá, skromná, dobrosrdečná
Sasha ktorá bola otvorená každému a ľudí nesúdila podľa výzoru ale podľa srdca.
Áno to som bola ja....Časom som to už nevedela vydržať
tak som tu moju hnusnú stránku zakopávala a odhaľovala moje ja...Mňa
samu...Moji takzvaní priatelia na mňa zabudli. Bola som pre nich ,vzduch. Dievča
s ktorého sa smejú. A ešte viac kvôli tomu lebo vedeli moje tajomstva. Smiali
sa mi kvôli hudbe, inakosti a mne.... Nových priateľov som si už nevedela
nájsť. Bola som za falošnú sebeckú sviňu o ktorej vraveli že sa jej všetko
vrátilo. Každodenne som sa stretávala s opovrhujúcimi, ľútostivými
pohľadmi....
Vtedy to začalo. Stala som sa obetou slovnej šikany...
Preto som tu. Sedím na streche a rozmýšľam či to mam spraviť
Skočiť?
Prečo
nie?
Veď komu by som chýbala. Všetkým by odhadlo No
dobre moja rodina by žialila ale po čase by vedeli že tam mi je lepšie. Na
povrch by vysvitli všetky tajomstva...
Postavila som sa na roztrasene nohy a prišla na
kraj strechy. Z tej výšky sa mi zatočila hlava a prišlo mi zle
No tak Sasha prestaň panikáriť. Pozbieraj tie
posledne zvyšky čo máš a sprav to s hrdosťou.
Okríklo
ma v moje ubolene podvedomie
Poslúchla som
Roztrasene prsty som zovrela v päste. Hlavu som
hrdo zdvihla k obzoru kde sa objavovali prvé hviezdy. Aj ja budem za chvíľu
medzi nimi. Usmiala som sa. Konečne nie hrane ale úprimné. Zavrela som oči
Už iba vykročiť vpred a nič necítiť.
Už len padať do prázdnoty a počuť okolo seba
len svišťanie vetra Potom by prišlo uvoľnenie.
Chcela som
vykročiť
Odisť
Upokojiť svoju dušu
Lenže
stalo sa čo sa stalo...
Dievča stalo rozhodnuté skočiť. Lenže nevedelo že
po schodoch k nej kráča chlapec. Chlapec si chcel konečne oddýchnuť od tých bláznov
ktorý robili jednu somarinu za druhou. Vôbec nevedel čo nájde tam hore. On
chcel len pokoj. Otvoril dvere. Svoj pohľad z nôh presunul pred seba a ostal
zarazene stať na mieste. Neschopný hoc akého pohybu. Len hľadel na neznámu ktorá
sa snaží skočiť. Skôr ako si jeho rozum uvedomil čo robí jeho pery sformulovali
vetu ktorá opustila jeho samého
-Počkaj! Neskáč!
Skríkol a zúfalo k nej vykročil.
Prečo sa tak cítil?
Tak stiesnene?
Nevedel sa poriadne nadýchnuť ale nezastavil sa.
Chcel jej pomôcť. Nechcel sledovať ako sa zabije. Každý ma pravo na život.
A ona tak isto. Nemôže ho premrhať. Chlapcovi behali po rozume roznes ceny
ale sústredil sa len na tu jednu ktorá sa pred nim odohrávala... Dievča sa
zmätene k nemu otočilo a hľadelo k nemu
Prekvapene som sa otočila za neznámym chrapľavým
hlasom ktorý sa za mnou ozval. Hľadela som na muža ktorý sa ku mne vylákané blížil.
V očiach mal zmätok. Nemala tušenie kto to je. Ubolene si vzdychla a zosunula
sa na zem. Nohy jej viseli zo strechy a prázdny pohľad upierala pred seba. Vždy
sa musí niečo stať. Prečo tu nemôžem byt sama a spraviť to?
Chlapec
Neznámi
Si k nej sadol. Cítila na sebe jeho spaľujúci pohľad
ktorý ju prepaľoval. Nechcela sa na neho pozrieť. Neodolala. Hlavu pootočila a
vtedy sa stretla s jeho upreným pohľadom ktorý ju spaľoval. V tichosti sa navzájom
obzerali jeden uchvátený tým druhým. Nepreriekli ani slovo lebo by vedeli že to
je zbytočné. Opäť sa otočila. Sledovala som ľudí ktorý sa mihali podo mnou.
Bolo tak fascinovane sledovať ako netušia čo sa okolo nich deje. Tvárili sa tak
spokojne ale každý trpel pre niečo iné....
-prečo si chcela skočiť?
Otázka sa ozvala a ostala sa niesť medzi nami.
Dostala som chuť sa niekomu vyrozprávať ale môžem mu veriť?...
-A prečo nie? Veľa veci by sa tým vyriešilo. Konečne
by mi nik neubližoval. Nikto by sa nesmial kvôli tomu kto som, aká som ,čo počúvam....
Zašepkala som a sklonila hlavu. Možno chcel niečo
povedať ale ja som rozprávala ďalej. Prvé slzy začali stekať a dopadali na studený
betón
-v živote som spravila veľa zlých veci. Zaslúžim
si trpieť za tých všetkých čo som zranila. Ale kvôli čomu? kvôli partii že som
chcela zapadnúť? byt milovaná? Chcela som tak veľa? preto som to spravila ale
ja som nechcela...Nie....
Prepukla som v zúfali plač. Cez slzy som nič
nevidela a moje vzlyky sa niesli do okolia.
-Chcela som len trocha pochopenia ,lásky, priateľstva
Objatie v ktorom sa môžem schovať a vyplakať sa. Lenže nenašla som to. Nikdy...Bola
to len ilúzia vytvorená mnou....
Nedokázala som dokončiť. Vzlyky sa tak stupňovali
a môj dych bol trhaný až som sa dusila. Vtedy som pocítila okolo ramien mocné
ruky ktoré si ma priťahujú k sebe. Nos som zaborila do jeho voňavého trička a
plakala. On len ticho sedel a tisivo ma hladil po chrbte. Časť môjho zúfalstva odchádzala
a ja som cítila ako ten obrovsky balvan praská a jeho úlomky opadávajú a miznú.
Potrebovala som len objatie a pochopenie. Našla som ho v cudzom mužovi o ktorom
neviem nič len že ma krásne oči.
-Vieš možno to je zvláštne ale chápem ta. Cely život
som počúval že som nič. Ale nevzdával som to a stále začínal od nuly aj keď som
spadol a mal rozbite koleno postavil som sa a opäť stúpal hore. A teraz všetci závidia.
Je úžasné mat niekoho na koho sa môžeš obrátiť
Pomaly ma od seba odtiahol a ja som cez slzy na
neho hľadela Chlapec sledoval tuto osobu s ktorou súcitil. Chcel aby jej bolo
lepšie. Zľahka sa na ňu usmial. Postavil sa a natiahol k nej ruku
-pod začneš od začiatku a ja ti pomôžem
Keby len vedel že v dievčati práve zasadil semiačko
nadeje ktoré pomaly začalo kvitnúť. Vtedy sa na jej tvary objavil úsmev ktorý bol
úprimný s peny radosti. Svoju malú roztrasenú ruku podala do jeho veľkej a
mocnej dlane. Pevne ju stisol a vytiahol na nohy Začal ju ťahať ku schodom a
ona ho bez slova nasledovala
-Som Sasha
preriekla hanblivo. Nemohla si všimnúť chlapcov
úprimný úsmev tak iba preriekol
-ja Zayn pod predstavím ta svojim priateľom
nudu sa ti páčiť...
Vtedy ani netušil ze otvoril nove dvere.
Novu štart
pre stratenú a ubolenú dušu....
Dôvera
Viera
Otvorenosť
To je to čo dodáva ľuďom vieru
Nesúďme ľudí podľa toho aký sú, čo počúvajú
alebo ako vyzerajú. Súďme ich naším srdcom.
Lebo iba vtedy spoznáme pravých priateľov .
Sasha a Zayn.
Chlapec zachránil život neznámej a prijal ju do
svojho sveta.
Nesúdil podľa toho čo videl ale cítil.
Ale čo cítila ona?
Čo naozaj cítil on?
Nevieme...Je to len a len v ich srdciach
Mrkva ma raz zabije !
OdpovedaťOdstrániťOdstreliť ťa je málo :DD Dokonaléé :)
OdpovedaťOdstrániť.... WAU .... Hovoríš mi z duše ... Mám slzy v očiach ... Je to niečo neopisatelne ... Klobúk dolu .. Neviem čo mám napísať TOP !!! <3 :-)
OdpovedaťOdstrániťLenka ;-)
neskutočne krásne :) našla som v tom seba :))) len tak ďalej :)
OdpovedaťOdstrániť:33♥ já prostě nemám slov :33 ty píšeš naprosto dokonale :33 úplně to zbožňuju :33♥
OdpovedaťOdstrániťje to nádherné :O jedna jednodielovka krajšia ako druhá, fakt toto sú tie najlepšie čo som kedy od koho čítala :)) si veľmi talentovaná a nestačilo by mi z týchto jednodieloviek ani vtedy ak by ich bolo tisíc :) veľmi sa teším ak ešte nejaké napíšeš :)
OdpovedaťOdstrániťMrkva, aká si v poslednom čase poetická :D A mne sa to páči :3 zase raz krása :) proste tie pocity opísané a to všetko... ňach, super to je :)
OdpovedaťOdstrániťa som rada, že si si BA užila :) škoda, že sme sa zase nestretli ale veď my to ešte nejako vyhútame :D
Do kelu tomuto sa vravi Dokonalost :D Prectala som aj predosle 2 jednodielovky Boziee!!! Dufam ze budes este taketo pisat ♥ Strasne sa to uzasne cita :)
OdpovedaťOdstrániť