Holiday...12

dalsia kapitola lasky :) uz cestujeme do Prahe :D da sa to :D dufam ze tam bude wifi a nieco napisem a moz no pridam :D
Tak dnes je cast akoby z reality nie s knihy :D mozno vam to nieco naznaci mozno nie :D uvidime :D
Inak všetko najlepsie nasmu Daddymu skoda ze nestihnem dat nejaky prispevok lebo ani minuly rok som nedala je mi  to luto :/ ale vsetko co mu prajem aby uz nenadavali na Sophie a nech sa darilo kapele ako doteraz :) ale ako rychlo to ide nasi chlapci su uz dospely muži :)

Lili:

Zahľadela som sa na chalanov. boli tu len traja. Louis,Harry a Zayn

-A ON?

Zašepkala som a spod viečok na nich pozrela. Zrazu ta veselá nálada zmizla a nahradila ju ta vážna a smutná. Harry odvrátil pohľad a Zayn si začal nervózne poklepkávať nohou čo znervózňovalo aj mňa. Prehltla som tu nepríjemnú hrču a už so zaslzenými očami hľadela na nich

-Nič stále je toho istého názoru. Ostal s nim a snaží sa ho sem dostať. Ak sa to nepodarí príde sám

Preriekol Louis. Opatrne na mňa pozrel a ja som sa silene usmiala

-No čo život je pes

Z pier mi vyšiel trocha zúfalý smiech. Tvar sa smiala ale oči nie. 

Oni ma už poznali ale nekomentovali to

-Ale Lils zmenila si sa k nepoznaniu. Kde je ta tvoja hneda hriva?

Zasmial sa Harry a spravil so mnou otočku. Keď som sa dotočila ruka mi vyletela k vlasoch ktoré sa uvoľnili z drdolu a dopadali na moje ramena.

Hneď po tom čo som prekonala som zašla do prvého kaderníctva a dala sa na blond. 

Teraz ju mam aj vymytú a rastu mi už aj moje vlasy tak mam taký špinavý blond.

Moje líčenie začalo byt odvážnejšie ako aj moje správanie. Bola to však moja vonkajšia podoba. Vo vnútri to bolo stále rovnaké len možno trocha lepšie. Neviem. Baby aj rodina vraveli že som sa zmenila. Veď kto by nie? 

-Prečo Blond? 

-Chcela som začať od znova

Mykla som ramenami a usmiala sa na Zayna.

-Ale žena s teba iná. Asi sa budem musieť krotiť lebo asi pôjdeme na moju izbu

Žmurkol na mňa Harry a ja som sa rozosmiala tak dobre od srdca

-Zas si nenamýšľaj Harold čo ak niekoho mam

Žmurkla som a on ostal zarazený. Vlastne aj ostatní

-A máš? 

Louis na mňa zaškúlil a ja som sa tentoraz smutne usmiala

-Myslíš žeby som to dokázala? Sú to síce dva roky ale mne to príde akoby to bolo včera. Nočné mory mam doteraz. 

Zašepkala som a odvrátila pohľad. Keď som sa na nich znova pozrela videla som tie ľútostivé pohľady

-Nie neľutujte ma! Nenávidím to!

Zavrčala som. Na tieto pohľady som bola až alergická. Nemohla som och ani vidieť ani cítiť.

-Prepáč ja len...

-Nie Louis viem ako ste to mysleli ale už to nezmeníme. Povedal čo povedal uveril čomu uveril.

Zavrtela som hlavou a pozrela sa na terasu. Mala som nutkanie na moju dávku a musela som ísť.

-Idete so mnou na terasu alebo ostávate s babami? Veď s nimi ste sa nevideli dlhšie ako so mnou

Jemne som sa usmiala. Možno im doplo prečo tam chcem ísť aj prečo nie. Dievčatá to vedeli. Nepáčilo sa im to. Avšak akceptovali to že ma to vedelo upokojiť. Nečakala som na ich odpoveď. Vzala som kabelku a šla pomalým krokom von. Moje bosé nohy ťapkali po mramorovej podlahe. Otvorila som ťažké terasové dvere.

Moje telo ovial jesenný teplý vzduch. Akurát sa po slnečnom Londýne vznášalo babie leto. Milovala som toto obdobie preto som si tento deň vybrala aj pre predčítanie a vydanie mojej knihy. Chalani tu neboli len tak náhodou. Chcela som aby sa stali krnými a všetci.

Z vrecka som vytiahla zapaľovač spolu s cigaretami. Vytiahla som jednu z mnohých a pripálila si ju

Vlasy som si prehodila na bok a pomaly ťahala a vyfukovala. Bola som opretá o zábradlie tak som videla svoj obraz v skle. Stalo tam obyčajné dievča. Na sebe malo krásne šaty ktoré vyberala so svojimi priateľkami. Vrch bol s jemného materiálu bielej farby s vačkovým výstrihom. Sukňa bola krémová s kvapkou telovej farby. Bola tvorená s troch sukni na sebe vrtvenych a posiata vranami

Nohy ktoré boli bosé odhaľovali tetovania ktoré pribudli. Teda na nohe len jedno ale na tele ďalšie dvoje. 

Moje vlasy siahali už skoro po pas ale mala by so si ich už dať ostrihať. Vracali sa mi do pôvodnej farby čomu som sa možno aj potešila. Oči ktoré boli vždy živé a veselé stratili to svetlo. Boli stále také iste len nie také živé. Chýbala tam ta iskra ktorú som mala keď som ho spoznávala. Vzdychla som si a opäť si potiahla. Otočila som sa chrbtom k dverám a sledovala ľudí ktorý sa niekam ponáhľali a ponáhľali. Mohli spomaliť a užívať si život ale oni nie...

-Máš oheň? 

Preľaknuto som naskočila. Otočila som a videla Zayna ako s cigaretou v ústach Čaka a vlasy ma vyčesané ako vždy. Prikývla som a podala mu ho. Prekvapene sa naň zahľadel a uškrnul sa

-Stále ho máš? 

-Mam ho najradšej.

-Lebo je odo mňa? 

-Bingo!

Nás smiech prerušil to prijemne ticho. Zayn sa oprel vedľa mňa a ja som si ho obzrela z profilu. Náušnice sa mu blyšťali v uchu vymenil ich za krúžky a hodilo sa mu to. Jemne strnisko zahaľovalo jeho tvar a pridávalo mu to na príťažlivosti. Oblečené mal biele tielko a na tom kockovou červeno modrú košeľu a dotrhane rifle.

Ako vždy mal vkus. Vždy vyzeral sexy

-Zmenil si sa

Preriekla som a jeho oči sa stretli s tými mojimi

-Samozrejme si ešte krajší ako si pamätám

Obdarovala som ho úsmevom a on sa zasmial. Lakťami sa oprel o zábradlí a zapozeral sa na mňa.

-Aj ty....

-Viem

Šepla som

-Viac tetovaní a úplne krásne. Prečo? 

-Potrebovala som nejaké rozptýlenie.

-Ale vrabce?

-Znak slobody. Ale mam ešte jedných na panve ale to ti ukazovať nebudem

Zasmiala som sa a on so mnou. Poriadne si ich obzrel.

-Je s teba cítiť bolesť aj po tých rokoch..

Odvrátila som sa od neho a pozerala nejaký neurčitý bod. Par slz stieklo po mojom líci ale nevšímala som si ich

-Áno boli to. Stále. Chcela som začať od znova. Nájsť si priateľa ale nešlo to. Nedokázala som to. Stále vidím jeho tvar. Či zaspávam alebo vstávam. Prenasleduje ma v snoch. Vybavujú sa mi všetky tie momenty...Boli to Zayn a neviem to zastaviť. Chcem zabudnúť ale aj nie. On bol ten čo v mojom živote zažal lampu ale  ju aj zhasol a nastala tma. A stále tu je. Keby si vedel čo všetko sa dialo po príchode domov....Bolo ťažké to písať....

Moje telo sa poddalo vzlykom. So Zaynom som mala vždy super vzťah. Bol mi ako druhy brat. Odhodil cigaretu spolu s mojou a silno si ma k sebe privinul. Tisivo ma hladil po chrbte a ja som rozprávala

-Bol to môj najhorší prvý polrok v škole. Všetko som robila mechanicky. Nič som nerobila dobrovoľne. Bola som na toľkých sedeniach.......Bola som mňa troska a stále je len som sa skryla za tuto masku. Je to niečo čo na noc odkladám a všetko sa vracia....Chcem aby to prestalo ale ako? 

Vzlykala som a vzlykala. Slzy dopadali na jeho hruď. 

-Lili si silná žena úplne úžasná. Je to debil čo spravil ale stalo sa to. Jediná vec je ta že na to zabudneš a začneš odznova alebo pôjdeš za nim a porozprávate sa o tom. Sú to už dva roky Lils myslím že už dostal rozum...

-Práve Zayn dva roky! Ešte na mňa pusti psov alebo neviem čo nebude ma chcieť vidieť!

Zúfalo som zašepkala. Pevne ma objal. Odtiahol sa a pozrel do očí

-Lili dnes. Po tom ako toto všetko skončí a on sa neobjaví pôjdeš s nami. My ho aj zviažeme. Nemôžeme sa naňho dívať. Áno na verejnosti všetko vyzerá fajn ale nie je... Ver mi..

-Verím ti Zayn

Zašepkala som a on sa usmial. Prstami zotrel zvyšky slz a ja som sa naňho usmiala. 

-Dobre teda. Mali by sme ísť lebo pol hodina aj za chvíľu prejde

Nastavil mi rameno a ja som ho prijala. Spolu sme vošli dnu a stretli sa s podozrievavými pohľadmi chalanov a dievčat. Len sme sa spolu usmiali a sadli na miesta. Ešte mi stihli povedať ako bolo na poslednom turné a sala sa začala napĺňať. Vzala som knihu a otvorila ju na ďalšej stránke

-Vítam vás tu späť. Nejdem nejako dlho rozprávať len že ďalšia kapitola ma ďalší názov 

Styles

tak dalsia cast :) co vravite? uz niekoho typujete alebo stale nic? :D