Punk Love-Prológ

Neviem vôbec či to chcete alebo nie ale aj tak to sem dám ved je to len intro :)
Budem rada ak to okomentujete čo si o tom zatiaľ myslíte ja som s toho nápadu nadšená tak dúfam že sa vám to bude páčiť :) pridávam tam aj malý sneak peek :) dúfam že sa vám to bude páčiť

Tanec....

Horúci dych, zvýšený pulz, rytmus, čo doháňa vás do šialenstva. Pomalé, stupňovité tempo dostáva vás do neuveriteľných výšok slasti a rozkoše.

Dych  sa stupňuje, vlna vzrušenia narastá, až sa dostanete k vyvrcholeniu.

Pýtate sa sami seba, je tento pocit možný, je tento pocit skutočný? Áno, je. Tento pocit zažijete pri tanci. Tanec v každej podobe, tanec čo vzbudzuje údiv, prekvapenie, bolesť, radosť, neuveriteľnú eufóriu.

Zažili ste to niekedy? Ponorili ste sa do davu, do masy ľudí, ktorí cítili to isté čo vy? Tancovali ste a tancovali a tancovali..... Dostávali ste sa do šialenstva od rozkoše, pretože v každom pohybe ste prežili uplynulý deň, zhodili ste zo seba všetku záťaž a bolesť. 

Zobuďte sa, neseďte viac pri stole, vaše vlastné nohy vás povedú. Ak ste to ešte nezažili, skúste to a pocítite, čo všetko sa dá prežiť v jednej neopakovateľnej minúte pri tanci.

Pocity, myšlienky ,naplnenie...To všetko vo mne vyvoláva toto obyčajné slovo. Ten obyčajný pohyb ktorý ma nejaké tempo a rytmus. Súlad krokov ktoré za sebou nasledujú. Je to ako vykúpenie z tohto sveta. Vykúpenie z tejto spoločnosti.

Je to niečo pri čom zabúdam na všetky problémy a som konečne sama sebou. Nemusím sa na nič hrať. Nemusím predstierať nič. Nemusím sa uzatvárať sama do seba. Týmito pohybmi vyjadrujem aká som vo vnútri a nie ako ma vnímajú z vonka.

Pre všetkých som len poctivá fádna študentka ktorá ma to šťastie a chodí s kapitánom futbalového týmu. Ale ja som o to neprosila. Chcela som naďalej ostať šedá myš v tej nasej skazenej spoločnosti. Lenže niekto to chcel inak a do cesty mi nastaval rôzne prekážky. Teraz som dievča o ktorom všetci vedia. Vedia o mne kde sa pohybujem s kým sa bavím a iné veci. Vadí mi to. Akoby som prišla o svoje súkromie. Je to hrozné. Utláča to moju osobu a nik to nevidí.

V tej dobe mi ostal už len tanec. Prečo hovorím v minulom čaše? Pretože už nemám ani ten.....

Vzala mi ho osoba o ktorej som si myslela že ma nikdy nezradí. Že bude stať pri mne v hoc akej situácii. Že bude moja najlepšia priateľka, opora, dôverníčka...Lenže nie..Mýlila som sa v nej ako aj v iných ľuďoch. Len tak prišla a vzala mi niečo čo patrilo len a len mne. Môj život moje všetko. Osoba ktorá chce mat so mňa niečo iné a nevie ma prijať takú aká som. Človek ktorým opovrhujem....

Matka.

Sneak Peek:

-Ako sa to so mnou rozprávaš! Vyprosím si takýto ton! Som tvoja matka

-Ako ty so mnou ja s tebou

Odvrkla som a otočila sa na odchod. Vtedy sa jej dlhé a ostré nechty zaborili do predlaktia. Sykla som bolesťou a otočila sa ku nej. Z jej očí šľahali blesky hnevu. Sánku mala pevne zaťatú. Zreničky sa jej rozšírili od zúrivosti a ja som už vedela čo príde. Prísne pery sa začali od seba oddeľovať

-Čo si povedala?! Zopakuj to! Takto sa so mnou rozprávať nebudeš je ti to jasne?! Nie som nejaká tvoja kamarátka aby si takto so mnou zhovárala ja som tvoja matka ja som ta vychovala živým ta a bývaš pod mojou strechou! Ty jedno nevďačné stena!

Tak čo hovoríte môže byť? Prosím baby vyjadrite sa k tomu :) Nechcem veľa :) a prosím aj tie ktoré nekomentujú každý názor pomôže :)