Dark Side 54

Tak prinášam vam novu cast dufam ze sa vam bude pacit :) Prepáčte že opäť nebola dlhšie budem sa snažiť aspoň raz do týždňa pridávat :) Hope you like it :) Podmienky platia :)

Ely:

Bola som otrasená s toho čo sa stalo tam v lese. Tato jeho odvrátená stránka ma prekvapila ale aj vystrašila. Lenže nebála som sa jeho ako bytosti ale o neho. Keby ten lovec bol skúsenejší mohol ho smrteľne zraniť a čo by sa potom dialo? Tieto myšlienky mi lietali hlavou medzitým ako sme prišli k môjmu bytu. Podľa jeho slov by mal byt v poriadku. Len dúfam že nemám ružové steny. Vzdychla som si a čakala kým Niall otvorí.

Lenže on sa chce o niečom rozprávať. Vyzerá vážne. Len som prikývla a vídala sa smerom k mojej izbe. Zastala som pred čerešňovými dverami a hypnotizovala ich. Pery som zomkla k sebe. Bála som sa toho čo uvidím. Áno mala som s toho strach. Nevedela som čo čakať....

-Otvoríš ich?         

                                                       

Niallou studený dych ovial môj krk a mnou striaslo. Roztrasenú ruku som polozila na kľučku a otvorila ich. Zadržala som dych a vstúpila.

Ako obarená som stala na prahu dvier a nevedela kam mam skôr pozerať. Jeho ruky sa ovinuli okolo môjho pasu

-Páči? 

-Je dokonala

Sepkala som.  Izba bola vymaľovaná jemnou smotanovou farbou. Stena kde som mala kachličky bola natretá na machovo zelenú a tam bola obrovská posteľ. Nad ňou bola taká strieska ovešaná látkami a vo vnútri boli svetielka čo sa mne nehorázne páčilo. Vankúše boli poukladane systematicky a našla som na nich položeného môjho macka. Na ľavo sa po celej stene tiahli police. Do kopy och bolo šesť a boli veľmi veľké. V prvých troch som mala naukladane veci ktoré prežili. Fotky, suveníry a iné. A posledne tri boli plne mojich kníh. Prstami som prebehla po rôznych nápisoch. Ako bolo okno moje miesto na sedenie sa nezmenilo. Len malo nové čalúnenie a viacej vankúšov. Na ľavo pri rohu bol stôl otočený k oknu aby svietilo na moje papiere. Notebook bol napojený na nabíjačku. A samozrejme pravá stena bola asi najkrajšia. Na nej boli zavesene fotky rôznych veľkosti či s môjho detstva alebo školských čias. Pousmiala som sa pri fotke mojej babky a otočila sa na Nialla.

Rýchli krokom som prešla cez chlpatý koberec ktorý bol položený na čokoládovo hnedom. Objala som ho okolo krku a natisla sa k nemu

-Je to nádherné ako z rozprávky. Bála som sa aby to nebolo prečačkané ale...proste waw

Zašepkala som. Samovoľne som spustila smiech. Niallove ruky ma objali okolo pása a silno si ma k sebe pritiahli. Nos zaboril do mojich vlasov. Zavrela som oci a počúvala to ticho dookola. Jeho pery som pocítila na vrchu mojej hlavy. Následne sa odtiahol

-Som rad že sa ti to páči                         

Pousmial sa. Úsmev som mu opätovala a preplietla si s nim prsty.

-Ely...

Šepol. Svoj pohľad som k nemu zdvihla. Moja dobra nálada bola razom preč. Pery mal pevne stisnuté. Potiahol ma smerom k posteli kde sme si sadli vedľa seba. Naše prsty sa rozplietli a on si rukami prešiel cez vlasy. Vzdychol si a upriamil na mňa pohľad. Nedokázala som ani žmurknúť. Vedela som že príde niečo zle.

-Asi by si rada vedela kto bol ten chlap

Len som prikývla. Zaujímalo ma to ale myslím že toto nechcel povedať. 

-Vieš vždy je niekto kto naháňa tých zlých. Sú tu ty kvázi dobrý ľudia ktorý si zožerú všetku slávu. A tak aj pri nás sú taký. Volajú sa lovci. Je to spoločenstvo ľudí ktorý sa učia ako bojovať proti bytostiam ako sme my. Vedieme s nimi vojnu už niekoľko storočí. Pretrváva až do teraz. O miere sa nejednalo. Nedalo sa to lebo hneď zaútočili. A po tom čo spravili sa to ani nedá. A dnes ten mladý bol tiež lovec. Lenže nevedel rozoznať niektoré základne fakty takže nebol moc dôležitý. 

Na chvíľu sa odmlčal a rozmýšľal nad ďalšími slovami. Do svojich veľkých studených rúk vzal moje zaťaté päste a palcom prechádzal po mojich zbelavených hánkach. 

-Viem že teraz to bude veľmi nebezpečné. Lovci začnú nový útok keďže som poslal odkaz. Do teraz sme žili vedľa seba a tolerovali sa lebo po poslednej bitke boli veľké straty. Avšak oni chystajú spätný uder...Je to zložité.

Pozrel na stenu za mňa.

-Ely ťažko sa mi to hovorí ale nechcem aby si bola v ohrození. Preto.....Mali by sme sa prestať stretávať. Už nebudem za tebou chodiť. Nebudem ta ohrozovať na živote. Môžeš sa vrátiť k svojmu starému životu. Ja zabudnem na teba a ty na mňa....Bude to lepšie pre každého....Zabudneš....

Jeho slova sa mi opakovali v hlave ako nahrávka stále sa púšťali a hlasitosť sa stupňovala

-Ale ja nechcem aby si ma nechal len tak ísť. Niall ja som doteraz nežila. Môj život bol fádny a jedno stranný! Pri tebe som zistila že život nie je len čierno biely ale ma aj odtiene sivej! Ja nechám aby si len tak odišiel z môjho života keď si do už vstúpil!

Môj hlas bol roztrasený. Slzy putovali po mojej tvary a ja som mu ukázala svoju najväčšiu slabosť.

 Jeho

Jeho ruky pustili moje. Objala som sa okolo pasu. Cítila som sa ako pokazená schránka ktorej niečo chyba. Našla som to a ono to opäť odchádza. 

-Ely prestaň! Som monštrum nechápeš že my spolu nemôžeme byť!! Nemá to zmysel! Ty si človek a ja démon! Bytosť bez duše! Ja tužím len po krvi mohol by som ta zabiť jediným pohybom keby som sa neovládol. Som nebezpečný!

Stal v strede izby. Jeho chladný hlas narážal do stien a vracal sa ku mne ako ozvene. Aj ja som Vyskočila na rovne nohy

-Takto si to chcel?! Vážne! Vyhliadol si, si nejaké dievča ktoré sa pretĺka životom narozprával jej rozprávky začala ti veriť a ty len tak povieš že musíme prestať! Neuvedomuješ si že ja sa už nedokážem vrátiť k svojmu obyčajnému životu! Už to nejde chápeš! Nechcem o teba prísť! Chcel si aby som ti sľúbila že ťa nikdy neopustím! A ja to nerobím ale ty! Aký to malo potom zmysel keď len jedna strana sľúbi a druhej to je jedno!

Cítila som sa ako najväčší zúfalec pod slnkom. Moje vnútro pukalo a s nim aj moje ja. Ja bez neho už nedokážem byt. Tie jeho jemne dotyky, úsmev, oči, smiech, uštipačný podtón nie nedokážem!

Otočil sa ku mne. Ten pohľad bol horší ako hoc aké slova ktoré povedal. Hľadel na mňa ako prvý krát. Odmerane bez hoc akeho citu. Jeho oči boli chladný kus kamenná. Na tvary ľahostajný pohľad....

-Je to pre tvoje bezpečie. Spamätáš sa nájdeš si niekoho iného a budete spolu šťastný...

-To si až taký idiot?

Pýtala som sama seba....

-Už sa ti nebudem pliesť do života ja...

-Vypadni!..

Hlava sklonená zavreté oči. Slzy neprestavali tiecť. Triaška zachvátila moje telo. Nohy som mala ako so želatíny ktoré ma za chvíľu zradia a spadnem k zemi

-Ak to všetko myslíš vážne a len si ,si so mnou hral tak zmizni lebo to bude ešte horšie. Ale pamätaj v mojej mysli budeš vždy ako niekto kto mi ukázal život naučil ma znova dýchať a hneď ma aj zadusil...

-Ely...

-Buď ticho! Aj tak ta nezaujíma ako sa cítim! Ty nevieš čo je to bolesť! Prosím vypadni....Prosím....Len ma ničíš

Zviezla som sa na zem a plakala. Prepukla som v plač ktorý by zlomil každého. Bol to plač duše ktorá odchádza a blúdi....Plač zlomeného ducha...Zlomeného srdca....

Naposledy som pocítila jeho pery na vrchu mojej hlavy. Bola to ako dýka do chrbta....

-Prepáč.....Zbohom....

Studený vzduch narazil do môjho tela a ja som tu už bola sama. Ľahla som si na zem a schúlila sa do klbka. Objala som si ramena a plakala. 

Babka bez duše.....

To som pravé bola.....

Niall:

Celou silou som tresol dverami na dome. Hneď všetci boli v pozore. Zúrivo som prešiel cez obývačku k sekretaru vzal som celu fľašu a napil sa s nej

-Čo si taký nazúrený? Ti nedala?

Ozval sa za mnou posmešný hlas. Otočil som sa a videl Zayna ako sa smeje. Lenže keď zbadal môj zvierači pohľad stíchol a cúvol. Rukou som si utrel ústa. Chytil ho pod krk a hodil o stenu

-Dúfam ze si spokojný už ju v živote neuvidíš!

Smútok zaplnil moje telo. Skrivil som tvar a pustil ho....Zhrbený som prešiel do svojej pracovne

-Niall

-Nie Liam nechaj ma...Nechajte ma všetci už kurva na pokoji!

Zvrieskol som a tresol dverami. 

Prvá vec čo mi prišla pod ruku bola váza. Letela cez celu pracovňu a dopadla o stenu kde sa roztrieštila. Stolík bol prevrátený na zemi a papiere rozhádzané všade kam som sa pozrel. Zufalo som sa zvalil do kresla a hľadel na plamene.

-Som len obyčajné monštrum ktoré nič necíti a všetko ničí....

Zasmial som sa

-Áno dámy a pani to som ja Niall Horan

Zdvihol som fľašu k stropu a napil sa. Pohľad mi padol na pohovku ležala tam mikina ktorú dnes mala. Roztrasene som ju vzal do rúk a privoňal k nej. Jej vôňa mi udrela do hlavy. Z hrdla mi vyšiel rev zmiešaný so zúfalým výkrikom. V hlave mi zneli všetky jej slová. „zničil si ma...“Dopadol som na kolena.....Zviera zahnane do kutá vlastnou hlúposťou....

Pohľad tretej osoby:

Niall sa cítil ako zviera ktoré trpí. Odohnal od seba niekoho na kom mu záleží. Myslel si že keď to bude pre jej dobro bude to bolieť menej. Lenže ono to bolelo akoby ju zabili. Cítil sa snáď ešte horšie ako keď zabil prvého človeka. Bolelo to viacej ako premena. Netušil že pravé prišiel o to posledne čo mal.

O dušu.

Vďaka Ely ju opäť objavil a sám ju aj zavrhol. Zviera už len trpiace zviera....

Lenže vie že ho čaká bitka na život a na smrť rozhodujúci boj na ktorý sa musia pripraviť lenže zvládne to? Zvládne ten žiaľ? Nebude to jeho osudne rozhodnutie? 

Tak čo poviete? čakali ste takýto zvrat? Plánovala som ho dlhšie a prišla správna chvíľa a uprimne konečne sa dostávame do stredu celej poviedky takže už sa blíži pomaly ale isto ku koncu :)Inak menila som aj vzhlad co vravite? :) Dúfam že sa vám časť páči zanechajte prosím komentar podmienky platia :) Love you :*