Women with Child

nazov Pregnant som zmenila na tento :) prislo mi to vystiznejsie :D tak dufam ze sa bude pacit pisala som to dlhsie :)

Potupa najčastejší pocit aký som cítila v čase od deviatej až do rana. Ľudia nehladia na okolnosti a fakty oni všade vidia len seba. Nič nie je dôležité ako ony samy.

Úplný Egoizmus

Hneď ako vidia odsúdia ale čo by oni robili na mojom mieste?

Alebo na mieste niekoho iného?

Nič Možno to iste čo ja.

Lenže oni si to nevedia predstaviť lebo nad takouto možnosťou nikdy neuvažovali. 

Nik im na to nedal ani dôvod. V živote si myslia že sú neporaziteľný

Ale mýlia sa

Aj ja som si to myslela. 

Pokiaľ som nespadla až na samé dno ľudskosti

Psychiky

Bola som vtedy nula. Nemala som sa na koho obrátiť.

Matka keď sa o tom dozvedela vzdala sa ma. Otec bol v Afganistane a nemali sme o ňom žiadne správy. Neostal mi nik Len malý život ktorý začínal vo mne rast...

Mala Rose.

Človiečik ktorý mi zmenil cely život a ukázal mi ho s iného pohľadu

Pohľadu matky.

Strednú školu som nikdy nedokončila...nemohla som. V škole ma brali ako štetku. Istý čas som sa tak cítila. Ale pochopila som že za to nemôžem. Proste malo sa to stáť tak sa malo. Hneď po tom ako som to povedala mame zbalila som všetky kufre a odišla preč.

Do Londýna.

Mesta kde všetci chodia hľadať šťastie a plniť si sny. Myslela som že aj mne to tak vide. Nevyšlo

Našla som si lacný podnájom kde som sa spoznala aj s mojou oporou. Mohla by som aj povedať najlepšou priateľkou Clear.

Chápala ma a neodsúdila.

Pomáhala mi v ťažkých chvíľach a nesťažovala sa. 

9 Mesiacov ubehlo ako voda. Ako balón som pobehovala po vyte keď praskla plodová voda...

3 hodiny muk strávených na sále v opatere doktorov.

Ale vtedy keď som začula detsky krik. 

Krik dieťaťa ktoré prišlo na svet. 

Dieťa ktoré som s láskou vynosila.

Bola som najšťastnejší človek na svete.

Dala som jej meno Rose. Moja mala kvetinka ktorá nespozná to čo ja. Teraz ma mala Rose 3 roky. Krásne čokoládové vlásky v jemných kučerách dopadajú na jej útli chrbátik. Noštek ako gombička ktorý krčí keď sa jej niečo nepáči. Ústa ktoré sa tak rady smejú a mne ten zvuk vylepší deň. Oči veľké a hlboké ako tie najkrajšie zelene lesy na svete. Moja mala princezná Mam devätnásť som matka trojročného dieťaťa a robím pracú za ktorú sa hanbím.

-Daisy pod si na rade!

ozval sa krik z vedľajšej miestnosti. Vzdychla som si a pozrela sa na svoj odraz. Nižšiu postavu upravili vysoké čierne opätky na platforme. Obtiahnuté kožené kratasy ktoré ledva zakrývali môj zadok. Ploche brucho ktoré sa nezmenilo ani po malej bolo odhalene. Plne prsia ktoré po kojení nabrali objem boli uväznene v tesnom korzete a chystali sa vyskočiť. Dlhy krk mi zdobila jednoduchá retiazka s pierkom ktorú nikdy nedávam dole. Mäkko rezane črty tvare do ktorej zapadali pery a malý nos. Zelene oči boli husto namaľované aby zvýraznili ich hĺbku. Ale oči skrývali bolesť a potupu ktorú som zakrývala. Čokoládové vlasy som mala rozpustene a jemne natočené do vĺn ktoré dopadali na chrbát. Vzdychla som si a pretrela pery červeným rúžom....

Vzpriamila som sa a hrdo kráčala k pódiu. Svetla zasvietili priamo na mňa. Tanec sa začal... Áno robila som tanečnicu v bodreli.

Ale ako uživíte seba a malé dieťa?

Nemôžem si ju dovoliť dať do škôlky pretože nemáme financie a aj preto lebo by sa jej deti vysmievali

Nik to nechápe.

Všetci len na nás ukazujú prstom a vravia mi štetka,kurva,radodajka.

Myslia si že dieťa mam od nejakého zákazníka

 Nevedia že som sa na party opila a nedala si pozor. Nevedia nič ale myslia si že sú najmúdrejší....

Nechcela som takýto život. Nikomu sm sa on neprosila. Jediná svetla stránka je moja mala Rose.

Aromatic Vanilla

miesto kde zarábam na živobytie. Miesto kde som našla ľudí na ktorých sa môžem spoľahnúť.

žiadna lacná splodina.

Spoločnosť na úrovni.

Ako vraví Madame.

Rýchlo som zašla za oponu a napila sa minerálky. Vytiahla som peniaze spoza veci a skovala ich. Veľmi som bola rada že dnes nemusím zostať pre tých ktorý si nás zaplatia.

Predávala som svoje telo Inak to nešlo Musela som ta opäť ísť.

Tanečným krokom som prechádzala po pódium. Zvod krútila bokmi a tancovala moju choreografiu. Noha sem ľavá do boku..Vravela som si v hlave

Očami som prechádzala davom. Sem tam žmurkla. Vtedy sa môj pohľad zastavil na mužovi. Ležérne sa opieral o stenu a sledoval každý jeden môj pohyb. Zhypnotizovane som naňho hľadela neschopná sa prinútiť pozrieť inde. Tancovala som podvedome. Bol oblečený drzo a nebezpečné čierne tričko zvýrazňovalo svaly. Na rukách sa mu vynímali rôzne tetovania ktoré by som si rada pozrela zblízka. tmavé dziny mu padali. vyzeral skvelo. Páčilo sa mi ako na mňa hľadí spod viečok a v ruke zviera pohár s alkoholom.

Dievča pozorne sledovala neznámeho muža. Niekto by si myslel že tak hľadí na každého. To by sa mýlil. Dievča avšak netušilo že neznámi tu nie je prvý krát. Chodil sem každý večer len aby ju videl . Páčil sa mu jej úsmev ktorý mohol byt umelý ale podľa neho skrýval niečo Ine. Oči ktoré vynikali na jej tvary a on tužil vedieť ich farbu. Vadilo mu že takto si ju môžu obzerať aj iný chlapi priečilo sa mu to. Lenže ruky mal zviazane...Vzdychol si a kopol do seba cely obsah pohára. Hudba dohrala a už len sledoval ako ladným krokom odchádza preč. Čakal či sa náhodou ešte neukáže ale ona nič

Roztrasene som zišla z pódia a zamierila do šatne. srdce mi prudko bušilo a dych bol zrýchlený.

Čo sa to o mnou deje?

Nemôžem sa správať ako nejaká pubertacka!

veď mam dieťa

Okríkla som sa v duchu a začala sa odmaľovávať. Pozrela som na seba bez všetkých farbičiek a hneď to bolo lepšie. Obliekla som si obyčajné dziny,tricko a mikinu. Do kabelky som hodila všetky veci s peniazmi a šla do kuchyne. Totiž cez deň to fungovalo ako nóbl reštaurácia. Spoza dverí som počula veselý detsky smiech. Zahrialo ma pri srdci. Pomaly som otvorila a videla malú ako hompáľa nohami a papa kasu. Bessy ma zbadala a usmiala a na mňa. Bola tu hlavná kuchárka a veľmi mi pomohla. dávala pozor na malú keď som ju nemala kde dať.

Bola mi ako mama.

 Mala Rose si mysli že len tancujem a tak to aj ostane. Všetky dievčaťa ju milujú chovajú sa k nej ako k princeznej a tak isto ju ľúbi aj Madame

-ahojte dievčaťa no pod Rose ideme a Bessy si musí oddýchnuť

Hneď ako začula môj hlas Vyskočila zo stoličky a bežala ku mne poobjímala . utierkou som jej zotrela kasu obliekla jej kabátik. Rozlúčili sme sa s Bessy a mierili k zadnému východu. Jedným uchom som počúvala malú a rozmýšľala nad neznámym

Prečo som si ho nevsala skôr?

je tu novy?

čo je zač?

myšlienky mi prerušil hlas predo mnou.

-ale ale koho to tu nevidím?

 Malú Daisy Prudko som zdvihla hlavu a hľadela na mohutného muža ktorý mi naháňa strach už veľmi dlho

-Robbin nechaj nás prejsť

Precedila som pomedzi zuby. Snažila som sa tváriť nebojácne aj keď som sa tak necítila.

-ale kvietok dnes je rada na mne. Cele mesiace sa mi vyhýbaš ale dnes už nie

Dramaticky sa odmlčal. Rose som si k sebe pevnejšie pritiahla snažiac sa ju skryt. Jeho pohľad na nej pristal pozorne si ju obzrel. Na tvary mu zasvietil úchylný úsmev.

-Alebo žeby som si vzal tu malú? Predsa len

už ma dosť rokov aby som ju zasvätil do remesla ktoré sama vykonávaš. Pod sem ty malý pankhart len sa s tebou pohrám

Spravil par krokov a stále neprestaval. Začala som sa obzerať dookola a hľadať pomoc ale nik v tejto zabudnutej uličke nebol.

Čo teraz?

Čo spravím,

Mala Rose mi bola dôležitejšia ako môj život....

Keď sa priblížil k nám a natiahol ruku jej smerom z celej sily som ho kopla. Zreval ako ranene zviera. Keď opäť zdvihol pohľad jeho hnev bol nasmerovaný na mňa. To som presne chcela. Vydýchla som si

-Ty jedna suka! Len počkaj ako s tebou zatočím! Mal som to spraviť už dávno!

Zvrieskol na mňa a chytil ma pod krk. Rose na mňa hľadela vydeseným pohľadom. Zamrznuto stala na mieste. Zaslzene oči som otočila k tým jej a s posledných síl skríkla

-Rose utekaj! Bez za Clear!! Bez!!!

Zvrieskla som. Mala nečakala. Od strachu sa jej nohy odlepili od zeme a začali utekať von z uličky. V mojom vnútri. sa uľavilo.

Jediná vec ktorá mi behala po rozume bola ta že mala je v bezpečí.

Moja mala princezná

-Ty jedna suka! Ale neboj sa ja si ju nájdem a postarám sa aj o ňu ale najprv si to tu vybavím s tebou!

Krk mi zovrel pevnejšie. Vtedy som pocítila chladnu zem pod svojim telom a hrubú silu ktorá do mňa narážala. Krv sa valila okolo mňa a mne sa zatmievalo pred očami....

Male dievčatko sa rozbehlo po asfaltovej

ceste preč ako jej kázala mama. Slzy ktoré zadržiavala sa jej predrali cez viečka a tiekli jej po tvary ako dva vodopády. Jej malé nožičky s dupotom dopadali na zem. Zrazu zakopla a spadla na zem. Pomaly sa zdvihla a slzy si utrela do rukáva ktorý ostal špinavý. Pozrela na svoje koleno z ktorého sa valila krv. Ešte viac ju to rozrušilo ale musela niečo robiť. Veď jej mama tam ostala. Vedela že mala ujsť ale mala prísť o ženu ktorú miluje celým srdcom. Roztrasene stala pred dverami klubu a obzerala sa dookola keď zrazu dvere sa s vrzgotom otvorili a zavreli. Svoje bystré zelene oči otočila k vysokej a silnej postave ktorá mierila na parkovisko. Nerozmýšľala ale konala. Chcela pomôcť mame aj keď to znamenalo že mala porušiť príkaz ktorý jej dala

-Ujo! Pomoc!

Skríkla. Muž zastal na mieste a prekvapene sa k nej otočil. Videl ako k nemu beží malé dievčatko ktoré mohlo mat tri alebo štyri roky. Bol prekvapený čo také malé stvorenie robí v takejto pochybnej štvrti. Keď vbehlo pod lampu všimol si jej krvavé koleno a zamazanú tvar. Z oči sa jej valili slzy. Kľakol si a počkal kým chytí druhy dych

-Čo sa stalo srdiečko?

Prehovoril tichým chrapľavým hlasom. Dievčatko párkrát zažmurkalo a ešte viac sa rozplakalo. Svojou malou rúčkou chytilo jeho dlaň a zacapol ho ťahať preč

-Plosim pomozte mojej mame! Napadol ju jeden chlap!

Vravelo pomedzi vzlyky. Nemal dôvod neveriť jej

-Kde je?

-Za rohom

Malou rúčkou mu ukázalo smer. Postavil sa a začal utekať tam kam ukázala. Dievčatko neváhalo a rozbehlo sa za nim. Dokonca ho aj predbehlo. Nevadilo že ma rozbite koleno len chcela byt pri svojej mame. Utekalo tak rýchlo že znova zakoplo. Bradou dopadlo na zem. Zaplakalo ale znova sa zdvihlo. Vtedy sa jej pred očami odohrával pohľad ktorý by nemalo vidieť žiadne dieťa.

Jej mama ležala v bezvedomí na zemi a chlap do nej stále mlátil. Pri dverách stala Bessy a niečo kričala. Plakala a rozhadzovala rukami. Chcela toho chlapa od nej odtlačiť ale on ju vždy odsotil. Muž bol ako zmyslov zbavený. Kopal do nej hlava nehlavá. Búril si svoj hnev. Môže ju zabiť....

Vtedy chlapec dobehol keď videl tu scénu krv sa v ňom zovrela. Zaťal päste len letmo sa pozrel na ženu a zistil že to je ona...

Žena kvôli ktorej sem chodí.

Žena ktorá mu učarovala

Žena ktorú pozoruje s diaľky

Hnev ho poháňal dopredu. Rozbehol sa k nim. Ignorujúc nariekajúce dieťa a kričiacu ženu. Schmatol chlapa za golier a odtrhol ho od nej. Z celej sily ho hodil o stenu a udrel priamo do čeľuste v ktorej nepríjemné zachrapčalo

-Ty kus hovada! Čo si to dovoľuješ!

Chlapec naňho vrieskal a nevedel sa ovládať. Chlap nevedel čo sa deje. Ani brániť sa nedokázal. Chlapec doňho búšil hlava nehlava. Dostal síce ranu ale nie tak silnú aké od dával jemu. Keď spadol v bezvedomí na zem odpľul si k jeho nohám a neslušné zahrešil. Vtedy sa po okolí konečne rozozvučali sirény sanitky a polície.

Otočil sa a videl ako malé dievčatko objíma svoju mamu a stále jej niečo šepká. Chúlila sa v jej náručí. Bol to zúfalý pohľad ktorý lámal srdce. Po tom čo povedal policajtom žeby si mali lepšie plniť prácu prešiel k tej malej. Doktori nemohli odtrhnúť malé dieťa od svojej mamy. Vzpieralo sa kričalo škriabalo. Nevedeli že je to len pud sebazáchovy a láska ktorá ich spája. Rukávom si utrel pramienok krvi a kľakol si k dievčatku

-Srdiečko počúvaj. Maminku musia vziať do nemocnice aby sa o ňu postarali. Neboj sa pôjdeme hneď za ňou len jej musia pomôcť aby ju nič nebolelo.

Malinka pozorne počúvala. Prestala kričať a vtedy sa stretla s jeho ocami. Chlapec žasol nad ich hlbokou farbou

-Sľubuješ že ju nič nebude bolieť?

Zašepkalo a on prikývol. Natiahol k nej ruku a ona sa mu hodila do náručia. Vtedy konečne ju stabilizovali a uložili do sanitky ktorá sa rozbehla preč. S malou v náručí hľadel za svetlami.

Tisla sa na jeho hruď. Ruky obmotane okolo jeho krku a zúfalstvo v srdiečku. Cítil slane potôčiky ktoré mu zmáčali tričko ale bolo mu to jedno.

-Pod ideme ku mne umyjeme ta a pôjdeme za mamičkou dobre?

Dievčatko len prikývlo. V náručí ju odniesol do auta ktoré mal od parkovane a viezli sa do jeho domu na kraji Londýna. Vo vnútri s ňou zamieril do kúpeľne kde jej vyčistil koleno. Síce sa to neušlo par slzám veľkosti hrachu ale zvládla to bravúrne. V dome mal nejaké decke veci ktoré si tu zabudla jeho sestra pre bábo. Obliekol jej obyčajné nohavice a čisté tričko.

-Nie si hladná?

Len prikývla a stále držiac jeho ruku za nim cupkala. Posadil ju na barovú stoličku a zahľadel sa na ňu

-Toast s nutelou?

Opäť prikývla. Toasty hodil do hriankovača a nalial jej džús ktorý pomaly pila. Honpalala nohami a pozorne sledovala vzory dreva

-Bude mamička v poriadku?

Jemný hlások ho vytrhol z úvah. Pozrel na ňu a zistil že ju pozoruje

-Samozrejme že bude a nedovolím aby sa vám ešte niečo stalo

-Budeš na nás dávať pozor?

Jej decka úprimnosť ho prekvapila. Chcel na ne dávať pozor? Niečo v jeho srdci mu vravelo že chce. Cítil sa možno aj zodpovedný za toto malé stvorenie.

-Uvidíme čo povie tvoja maminka

Pohladil ju po vláskoch a polozil tanier s toastom. Chutne doňho zahryzla. Fascinovane ju sledoval keď ho napadlo že ani nevie jej meno

-Srdiečko ako sa voláš?

-Rose

Zamumlala a prehltla. Usmial sa a zotrel jej nutelu z líca

-Krásne meno

Usmiala sa očarujúco.

-Ideme za maminkou?

-Nechceš si trocha pospať?

-Nie chcem byt pri nej..

Zamrmlala a videl ako sa jej v očiach zbierajú slzy. Odložil riad navliekol na seba bundu a malú vzal na ruky. Spoločné mierili po prázdnych cestách smerom do nemocnice.

Zastali sme na recepcii recepčná na mňa

prekvapene pozrela a opýtala sa čo potrebujem.

-Pred asi hodinou sem priviezli ženu okolo dvadsiatky bola napadnutá a som tu s jej dcérou a chceli by sme vedieť kde je

Vysypal som so seba. Par krát zažmurkala a pozrela do papieru

-Neviete mi povedať aspoň jej meno?

Tentoraz som sa prekvapene zatváril ja. Nemám ani potuchy ako sa vola. Zahryzol som si do spodnej pery a pozrel na malú Rose ktorá hľadela niekde do chodby

-Rose ako sa vola mamička?

Milo som sa jej opýtal prekvapene na mňa pozrela

-Predsa mamička

Detsky odpovedala a pozrela na mňa. Vzdychol som si

-Ale ja myslím jej krstne meno

-Hm...Bessy ju vola Daisy

Povedala tichým hlasom a ja som pozrel na recepčnú ktorá hneď hľadala

-Poschodie tri izba 50 mala by byt po operácii

Poďakoval som a s malou sa čo najrýchlejšie ponáhľal do výťahu. Prišli sme na správne poschodie a našli jej izbu. Mala tam hneď vtrhla a hodila sa na jej kraj. Silno chytila jej ruku a len na ňu hľadela. Pozrel som na ten obraz. Daisy mala modriny po celej tvary, opuchnuté pery, doškriabané ruky a boh vie čo ešte. Zavrel som oči a odvrátil tvar. Po chodbe šiel akurát doktor. Oslovil som ho a opýtal sa ako je na tom

-Mala menšie vnútorné krvácanie ktoré sme zastavili. Narazene rebra a zlomenú ruku. Poleží si tu dlhšie a potom bude musieť ísť do domácej liečby a nenamáhať sa.

Prikývol som a vrátil sa k nim do izby. Mala Rose už plakala a prihovárala sa mame. Stále dookola opakovala to iste a čakala že jej odpovie

-Prečo mi mamička nič nevraví? Prečo stále spi?

So slzami sa ku mne otočila. Kľakol som si k nej a poriadne ju objal

-Vieš maminku teraz operovali a teraz musí odpočívať. Pod pôjdeme sa vyspať a zajtra sem prídeme. Prikývla a tam sme sa vybrali ku mne.

Na druhy deň som sa vybral do baru kde

Daisy pracuje. Zistil som si kde býva a šiel tam už aj s malou Rose. Otvorila mi ich spolubývajúca. Keď som jej povedal čo sa stalo a že o malú sa teraz starám bola šokovaná a nechcela tomu uveriť. Vysvetlil som jej že keď sa Daisy preberie že ju chcem nasťahovať ku mne aby sa poriadne zotavila a nech v práci povie že dáva výpoveď. Bola z toho trocha vyvedená z miery ale prikývla. Spolu s Rose sme zbalili všetky ich veci a naložili ich do auta.

Hosťovskú izbu v mojom dome som prerobil na ich spalnú. Nechal som priviesť menšiu posteľ a dal ju do ďalšej a spravil tam pre malú decku izbu. Izbu jej mamy som zariadil jednoducho tak aby si to mohla všetko zmeniť. Mala sa dívala na televízor a ja som zatiaľ vyberal krabice a ukladal rôzne albumy. Bol som veľmi zvedavý a tak som začal listovať medzi fotkami. Bola to jej mama zachytená od malého detstva.

Materská škola, škola, stredná.....Avšak zaujala ma jedna fotka. Na fotke bola s nejakým chlapcom. Prižmúril som oči a vtedy mi veľa veci začalo dávať zmysel. Od Šoku som prešiel všetky fotky ktoré tam mala. V rýchlosti som ho zaklapol a roztrasenými rukami vošiel do vlasov. Predsa len?

Prezeral som ešte nejaké veci a našiel balík listov ktoré boli zapečatené. Bolo tam pre mňa známe meno. Otvoril som ich a začal čítať. V očiach som mal slzy a neveril tomu že to čo čítam a zazívam je pravda. Predsa len je to ona? Môže to byt? Moja najlepšia priateľka?

Nie nežijeme v rozprávke kde sa takéto náhody stavajú. Lenže toto nie je náhoda toto sa stalo.....

Pozorne som si obzrel Rose. Bola to čisto kopia Daisy keď bola mala.

Zavrtel som hlavou a nechal to tak nemôže to byt ona. To je náhoda.

Po obede ako vždy som vzal malú a šli sa pozrieť či sa jej mama zobudila.

Nie

Sedeli sme tam cele hodiny. Rose na posteli a ja v kúte som ich sledoval. Modriny začínali blednúť a pomaly sa uzdravovala ale z narkózy sa stále neprebrala.

Takto to šlo veľmi dlho cely týždeň až nastal ten deň

Čítal som malej rozprávku keď zrazu

pristroj začal pípať. Spolu sme pribehli k posteli a sledovali ako pomaly mrká očami a otvára ich. Jej zelene oči boli zakalene a roziasnovali sa. V tej blízkosti som si všimol malý zlatý fliačik v ľavom oku a retiazku ktorú som dôveryhodne poznal

Obarene som na ňu hľadel

-To nemôže byt pravda

Zašepkal som viac pre seba ako pre ňu.

Keď si jej oči zvykli na svetlo zmetene sa obzerala dookola. Pohľad jej dopadol na Rose

-Miláčik

Zašepkala chrapľavým hlasom. Rose sa rozplakala a silno ju objala. Videl som ako ju to zabolelo ale nič jej nepovedala. Slzy mala v očiach a ešte viac si ju k sebe túlila

-Mami vieš ako som sa o tebe bála. Každý deň sme sem chodili

-A s kým?

Vtedy jej oči dopadli na mne. Chvíľu si ma obzerala. Presne som videl keď sa jej oči rozšírili od prekvapenia aj hrôzy. Spodná pera sa jej roztriasla a do oči nahromadili slzy. Prehovoril som ako prvý

-Prečo si mi to nepovedala?

-Si to vážne ty?

Neveriacky zašepkala a ja som sa neveselo zasmial

-A kto asi? Prečo si mi nepovedala že mame spolu dcéru ktorá ma tri roky? Len tak mimochodom?

Zranene som na ňu pozrel a ona len sklopila zrak

-Žil si si svoj sen a ja som ti ho nechcela prekaziť. A veď kto by sa zaujímal? Bola som len jedna z mnohých

Neveriacky som na ňu pozrel a neveril čo povedala

-Jedna s mnohých? Daisy ja som ta miloval obetoval by som kvôli tebe všetko

Slzy začali macať jej prestieradlo a vtedy do seba všetko zapadlo

-Preto si mi to nepovedala. Chcela si aby som bol šťastný na úkor tvojho šťastia. Nechcela si ma zaťažovať tým že sme si nedali pozor že je to tak?

Prikývla a vtedy som vo svojom vnútri pocítil to známe teplo ako nikdy. Sadol som si k nim a malú Rose objal okolo ramien. Ukazovákom som zdvihol jej bradu. Hľadel som do tých krásnych očí ktoré mi učarovali po druhýkrát v živote

-Daisy čo tak začať od znova? Ale tentoraz ako kompletná rodina?

-Harry...

Dievča naňho prekvapene pozrelo. Raz naňho a raz na svoju dcéru. Akoby mu z oka vypadla. Rozmýšľala nad všetkými rokmi kedy sa mu bála ozvať. Myslel si že na ňu zabudol ale nevedela že každú noc ho prenasledovali sny o nej. Ale teraz? Stala pred otázkou svojej a dcérinej budúcnosti. Chcela pre ňu novy život. Ale dôkaze mu dať druhu šancu? Dôkaze ho opäť prijať do svojho života? Dokáže mu odpustiť všetky muky ktoré preňho vytrpela? Tu potupu ktorú zažila?

Harry a Daisy.

Osoby ktoré sa našli a stratili. Lenže osud im doprial ďalšiu šancu a je už len na nich či ju využijú alebo premrhajú...

Slubena jednodielovka co poviete?moze byt? nemalo to moc rychli spad a nebolo to taky gýč povedzte si...ak ste si vsimli z tychto poviedok chyba uz iba Niall ale nanho musim nieco vymysliet take origos ale asi mam nieco :D a btw dajme tomu ze do konca tyzdna pridam Dark Side ale nic neslubujem radsej :)