Potupa najčastejší pocit aký som cítila v
čase od deviatej až do rana. Ľudia nehladia na okolnosti a fakty oni všade
vidia len seba. Nič nie je dôležité ako ony samy.
Úplný Egoizmus
Hneď ako vidia odsúdia ale čo by oni robili
na mojom mieste?
Alebo na mieste niekoho iného?
Nič Možno to iste čo ja.
Lenže oni si to nevedia predstaviť lebo nad
takouto možnosťou nikdy neuvažovali.
Nik im na to nedal ani dôvod. V živote si
myslia že sú neporaziteľný
Ale mýlia sa
Aj ja som si to myslela.
Pokiaľ som nespadla až na samé dno
ľudskosti
Psychiky
Bola som vtedy nula. Nemala som sa na koho
obrátiť.
Matka keď sa o tom dozvedela vzdala sa ma.
Otec bol v Afganistane a nemali sme o ňom žiadne správy. Neostal mi nik Len
malý život ktorý začínal vo mne rast...
Mala Rose.
Človiečik ktorý mi zmenil cely život a ukázal
mi ho s iného pohľadu
Pohľadu matky.
Strednú školu som nikdy
nedokončila...nemohla som. V škole ma brali ako štetku. Istý čas som sa tak
cítila. Ale pochopila som že za to nemôžem. Proste malo sa to stáť tak sa malo.
Hneď po tom ako som to povedala mame zbalila som všetky kufre a odišla preč.
Do Londýna.
Mesta kde všetci chodia hľadať šťastie a plniť
si sny. Myslela som že aj mne to tak vide. Nevyšlo
Našla som si lacný podnájom kde som sa
spoznala aj s mojou oporou. Mohla by som aj povedať najlepšou priateľkou Clear.
Chápala ma a neodsúdila.
Pomáhala mi v ťažkých chvíľach a
nesťažovala sa.
9 Mesiacov ubehlo ako voda. Ako balón som
pobehovala po vyte keď praskla plodová voda...
3 hodiny muk strávených na sále v opatere
doktorov.
Ale vtedy keď som začula detsky krik.
Krik dieťaťa ktoré prišlo na svet.
Dieťa ktoré som s láskou vynosila.
Bola som najšťastnejší človek na svete.
Dala som jej meno Rose. Moja mala kvetinka
ktorá nespozná to čo ja. Teraz ma mala Rose 3 roky. Krásne čokoládové vlásky v
jemných kučerách dopadajú na jej útli chrbátik. Noštek ako gombička ktorý krčí
keď sa jej niečo nepáči. Ústa ktoré sa tak rady smejú a mne ten zvuk vylepší
deň. Oči veľké a hlboké ako tie najkrajšie zelene lesy na svete. Moja mala
princezná Mam devätnásť som matka trojročného dieťaťa a robím pracú za ktorú sa
hanbím.
-Daisy pod si na rade!
ozval sa krik z vedľajšej miestnosti.
Vzdychla som si a pozrela sa na svoj odraz. Nižšiu postavu upravili vysoké čierne
opätky na platforme. Obtiahnuté kožené kratasy ktoré ledva zakrývali môj zadok.
Ploche brucho ktoré sa nezmenilo ani po malej bolo odhalene. Plne prsia ktoré
po kojení nabrali objem boli uväznene v tesnom korzete a chystali sa vyskočiť.
Dlhy krk mi zdobila jednoduchá retiazka s pierkom ktorú nikdy nedávam dole.
Mäkko rezane črty tvare do ktorej zapadali pery a malý nos. Zelene oči boli
husto namaľované aby zvýraznili ich hĺbku. Ale oči skrývali bolesť a potupu
ktorú som zakrývala. Čokoládové vlasy som mala rozpustene a jemne natočené do
vĺn ktoré dopadali na chrbát. Vzdychla som si a pretrela pery červeným
rúžom....
Vzpriamila som sa a hrdo kráčala k pódiu.
Svetla zasvietili priamo na mňa. Tanec sa začal... Áno robila som tanečnicu v
bodreli.
Ale ako uživíte seba a malé dieťa?
Nemôžem si ju dovoliť dať do škôlky pretože
nemáme financie a aj preto lebo by sa jej deti vysmievali
Nik to nechápe.
Všetci len na nás ukazujú prstom a vravia
mi štetka,kurva,radodajka.
Myslia si že dieťa mam od nejakého zákazníka
Nevedia že som sa na party opila a nedala
si pozor. Nevedia nič ale myslia si že sú najmúdrejší....
Nechcela som takýto život. Nikomu sm sa on
neprosila. Jediná svetla stránka je moja mala Rose.
Aromatic Vanilla
miesto kde zarábam na živobytie. Miesto kde
som našla ľudí na ktorých sa môžem spoľahnúť.
žiadna lacná splodina.
Spoločnosť na úrovni.
Ako vraví Madame.
Rýchlo som zašla za oponu a napila sa
minerálky. Vytiahla som peniaze spoza veci a skovala ich. Veľmi som bola rada
že dnes nemusím zostať pre tých ktorý si nás zaplatia.
Predávala som svoje telo Inak to nešlo
Musela som ta opäť ísť.
Tanečným krokom som prechádzala po pódium.
Zvod krútila bokmi a tancovala moju choreografiu. Noha sem ľavá do
boku..Vravela som si v hlave
Očami som prechádzala davom. Sem tam
žmurkla. Vtedy sa môj pohľad zastavil na mužovi. Ležérne sa opieral o stenu a
sledoval každý jeden môj pohyb. Zhypnotizovane som naňho hľadela neschopná sa
prinútiť pozrieť inde. Tancovala som podvedome. Bol oblečený drzo a nebezpečné
čierne tričko zvýrazňovalo svaly. Na rukách sa mu vynímali rôzne tetovania
ktoré by som si rada pozrela zblízka. tmavé dziny mu padali. vyzeral skvelo.
Páčilo sa mi ako na mňa hľadí spod viečok a v ruke zviera pohár s alkoholom.
Dievča pozorne sledovala neznámeho muža.
Niekto by si myslel že tak hľadí na každého. To by sa mýlil. Dievča avšak
netušilo že neznámi tu nie je prvý krát. Chodil sem každý večer len aby ju
videl . Páčil sa mu jej úsmev ktorý mohol byt umelý ale podľa neho skrýval
niečo Ine. Oči ktoré vynikali na jej tvary a on tužil vedieť ich farbu. Vadilo
mu že takto si ju môžu obzerať aj iný chlapi priečilo sa mu to. Lenže ruky mal
zviazane...Vzdychol si a kopol do seba cely obsah pohára. Hudba dohrala a už
len sledoval ako ladným krokom odchádza preč. Čakal či sa náhodou ešte neukáže
ale ona nič
Roztrasene som zišla z pódia a zamierila do
šatne. srdce mi prudko bušilo a dych bol zrýchlený.
Čo sa to o mnou deje?
Nemôžem sa správať ako nejaká pubertacka!
veď
mam dieťa
Okríkla som sa v duchu a začala sa
odmaľovávať. Pozrela som na seba bez všetkých farbičiek a hneď to bolo lepšie.
Obliekla som si obyčajné dziny,tricko a mikinu. Do kabelky som hodila všetky
veci s peniazmi a šla do kuchyne. Totiž cez deň to fungovalo ako nóbl
reštaurácia. Spoza dverí som počula veselý detsky smiech. Zahrialo ma pri
srdci. Pomaly som otvorila a videla malú ako hompáľa nohami a papa kasu. Bessy
ma zbadala a usmiala a na mňa. Bola tu hlavná kuchárka a veľmi mi pomohla. dávala
pozor na malú keď som ju nemala kde dať.
Bola mi ako mama.
Mala
Rose si mysli že len tancujem a tak to aj ostane. Všetky dievčaťa ju milujú chovajú
sa k nej ako k princeznej a tak isto ju ľúbi aj Madame
-ahojte dievčaťa no pod Rose ideme a Bessy
si musí oddýchnuť
Hneď ako začula môj hlas Vyskočila zo stoličky
a bežala ku mne poobjímala . utierkou som jej zotrela kasu obliekla jej kabátik.
Rozlúčili sme sa s Bessy a mierili k zadnému východu. Jedným uchom som počúvala
malú a rozmýšľala nad neznámym
Prečo som si ho nevsala skôr?
je
tu novy?
čo je zač?
myšlienky mi prerušil hlas predo mnou.
-ale ale koho to tu nevidím?
Malú
Daisy Prudko som zdvihla hlavu a hľadela na mohutného muža ktorý mi naháňa
strach už veľmi dlho
-Robbin nechaj nás prejsť
Precedila som pomedzi zuby. Snažila som sa tváriť
nebojácne aj keď som sa tak necítila.
-ale kvietok dnes je rada na mne. Cele
mesiace sa mi vyhýbaš ale dnes už nie
Dramaticky sa odmlčal. Rose som si k sebe pevnejšie
pritiahla snažiac sa ju skryt. Jeho pohľad na nej pristal pozorne si ju obzrel.
Na tvary mu zasvietil úchylný úsmev.
-Alebo žeby som si vzal tu malú? Predsa len
už ma dosť rokov aby som ju zasvätil do remesla ktoré sama vykonávaš. Pod sem
ty malý pankhart len sa s tebou pohrám
Spravil par krokov a stále neprestaval. Začala
som sa obzerať dookola a hľadať pomoc ale nik v tejto zabudnutej uličke nebol.
Čo teraz?
Čo spravím,
Mala Rose mi bola dôležitejšia ako môj život....
Keď sa priblížil k nám a natiahol ruku jej
smerom z celej sily som ho kopla. Zreval ako ranene zviera. Keď opäť zdvihol pohľad
jeho hnev bol nasmerovaný na mňa. To som presne chcela. Vydýchla som si
-Ty jedna suka! Len počkaj ako s tebou zatočím!
Mal som to spraviť už dávno!
Zvrieskol na mňa a chytil ma pod krk. Rose
na mňa hľadela vydeseným pohľadom. Zamrznuto stala na mieste. Zaslzene oči som otočila
k tým jej a s posledných síl skríkla
-Rose utekaj! Bez za Clear!! Bez!!!
Zvrieskla som. Mala nečakala. Od strachu sa
jej nohy odlepili od zeme a začali utekať von z uličky. V mojom vnútri. sa uľavilo.
Jediná vec ktorá mi behala po rozume bola
ta že mala je v bezpečí.
Moja mala princezná
-Ty jedna suka! Ale neboj sa ja si ju nájdem
a postarám sa aj o ňu ale najprv si to tu vybavím s tebou!
Krk mi zovrel pevnejšie. Vtedy som pocítila
chladnu zem pod svojim telom a hrubú silu ktorá do mňa narážala. Krv sa valila
okolo mňa a mne sa zatmievalo pred očami....
Male dievčatko sa rozbehlo po asfaltovej
ceste preč ako jej kázala mama. Slzy ktoré zadržiavala sa jej predrali cez viečka
a tiekli jej po tvary ako dva vodopády. Jej malé nožičky s dupotom dopadali na
zem. Zrazu zakopla a spadla na zem. Pomaly sa zdvihla a slzy si utrela do rukáva
ktorý ostal špinavý. Pozrela na svoje koleno z ktorého sa valila krv. Ešte viac
ju to rozrušilo ale musela niečo robiť. Veď jej mama tam ostala. Vedela že mala
ujsť ale mala prísť o ženu ktorú miluje celým srdcom. Roztrasene stala pred
dverami klubu a obzerala sa dookola keď zrazu dvere sa s vrzgotom otvorili a
zavreli. Svoje bystré zelene oči otočila k vysokej a silnej postave ktorá
mierila na parkovisko. Nerozmýšľala ale konala. Chcela pomôcť mame aj keď to
znamenalo že mala porušiť príkaz ktorý jej dala
-Ujo! Pomoc!
Skríkla. Muž zastal na mieste a prekvapene
sa k nej otočil. Videl ako k nemu beží malé dievčatko ktoré mohlo mat tri alebo
štyri roky. Bol prekvapený čo také malé stvorenie robí v takejto pochybnej štvrti.
Keď vbehlo pod lampu všimol si jej krvavé koleno a zamazanú tvar. Z oči sa jej
valili slzy. Kľakol si a počkal kým chytí druhy dych
-Čo sa stalo srdiečko?
Prehovoril tichým chrapľavým hlasom. Dievčatko
párkrát zažmurkalo a ešte viac sa rozplakalo. Svojou malou rúčkou chytilo jeho dlaň
a zacapol ho ťahať preč
-Plosim pomozte mojej mame! Napadol ju
jeden chlap!
Vravelo pomedzi vzlyky. Nemal dôvod neveriť
jej
-Kde je?
-Za rohom
Malou rúčkou mu ukázalo smer. Postavil sa a
začal utekať tam kam ukázala. Dievčatko neváhalo a rozbehlo sa za nim. Dokonca
ho aj predbehlo. Nevadilo že ma rozbite koleno len chcela byt pri svojej mame.
Utekalo tak rýchlo že znova zakoplo. Bradou dopadlo na zem. Zaplakalo ale znova
sa zdvihlo. Vtedy sa jej pred očami odohrával pohľad ktorý by nemalo vidieť žiadne
dieťa.
Jej mama ležala v bezvedomí na zemi a chlap
do nej stále mlátil. Pri dverách stala Bessy a niečo kričala. Plakala a
rozhadzovala rukami. Chcela toho chlapa od nej odtlačiť ale on ju vždy odsotil.
Muž bol ako zmyslov zbavený. Kopal do nej hlava nehlavá. Búril si svoj hnev. Môže
ju zabiť....
Vtedy chlapec dobehol keď videl tu scénu
krv sa v ňom zovrela. Zaťal päste len letmo sa pozrel na ženu a zistil že to je
ona...
Žena kvôli ktorej sem chodí.
Žena ktorá mu učarovala
Žena ktorú pozoruje s diaľky
Hnev ho poháňal dopredu. Rozbehol sa k nim.
Ignorujúc nariekajúce dieťa a kričiacu ženu. Schmatol chlapa za golier a
odtrhol ho od nej. Z celej sily ho hodil o stenu a udrel priamo do čeľuste v
ktorej nepríjemné zachrapčalo
-Ty kus hovada! Čo si to dovoľuješ!
Chlapec naňho vrieskal a nevedel sa ovládať.
Chlap nevedel čo sa deje. Ani brániť sa nedokázal. Chlapec doňho búšil hlava
nehlava. Dostal síce ranu ale nie tak silnú aké od dával jemu. Keď spadol v bezvedomí
na zem odpľul si k jeho nohám a neslušné zahrešil. Vtedy sa po okolí konečne rozozvučali
sirény sanitky a polície.
Otočil sa a videl ako malé dievčatko objíma
svoju mamu a stále jej niečo šepká. Chúlila sa v jej náručí. Bol to zúfalý pohľad
ktorý lámal srdce. Po tom čo povedal policajtom žeby si mali lepšie plniť prácu
prešiel k tej malej. Doktori nemohli odtrhnúť malé dieťa od svojej mamy.
Vzpieralo sa kričalo škriabalo. Nevedeli že je to len pud sebazáchovy a láska ktorá
ich spája. Rukávom si utrel pramienok krvi a kľakol si k dievčatku
-Srdiečko počúvaj. Maminku musia vziať do
nemocnice aby sa o ňu postarali. Neboj sa pôjdeme hneď za ňou len jej musia pomôcť
aby ju nič nebolelo.
Malinka pozorne počúvala. Prestala kričať a
vtedy sa stretla s jeho ocami. Chlapec žasol nad ich hlbokou farbou
-Sľubuješ že ju nič nebude bolieť?
Zašepkalo a on prikývol. Natiahol k nej
ruku a ona sa mu hodila do náručia. Vtedy konečne ju stabilizovali a uložili do
sanitky ktorá sa rozbehla preč. S malou v náručí hľadel za svetlami.
Tisla sa na jeho hruď. Ruky obmotane okolo
jeho krku a zúfalstvo v srdiečku. Cítil slane potôčiky ktoré mu zmáčali tričko
ale bolo mu to jedno.
-Pod ideme ku mne umyjeme ta a pôjdeme za mamičkou
dobre?
Dievčatko len prikývlo. V náručí ju
odniesol do auta ktoré mal od parkovane a viezli sa do jeho domu na kraji Londýna.
Vo vnútri s ňou zamieril do kúpeľne kde jej vyčistil koleno. Síce sa to neušlo
par slzám veľkosti hrachu ale zvládla to bravúrne. V dome mal nejaké decke veci
ktoré si tu zabudla jeho sestra pre bábo. Obliekol jej obyčajné nohavice a čisté
tričko.
-Nie si hladná?
Len prikývla a stále držiac jeho ruku za
nim cupkala. Posadil ju na barovú stoličku a zahľadel sa na ňu
-Toast s nutelou?
Opäť prikývla. Toasty hodil do hriankovača
a nalial jej džús ktorý pomaly pila. Honpalala nohami a pozorne sledovala vzory
dreva
-Bude mamička v poriadku?
Jemný hlások ho vytrhol z úvah. Pozrel na ňu
a zistil že ju pozoruje
-Samozrejme že bude a nedovolím aby sa vám ešte
niečo stalo
-Budeš na nás dávať pozor?
Jej decka úprimnosť ho prekvapila. Chcel na
ne dávať pozor? Niečo v jeho srdci mu vravelo že chce. Cítil sa možno aj zodpovedný
za toto malé stvorenie.
-Uvidíme čo povie tvoja maminka
Pohladil ju po vláskoch a polozil tanier s toastom.
Chutne doňho zahryzla. Fascinovane ju sledoval keď ho napadlo že ani nevie jej
meno
-Srdiečko ako sa voláš?
-Rose
Zamumlala a prehltla. Usmial sa a zotrel
jej nutelu z líca
-Krásne meno
Usmiala sa očarujúco.
-Ideme za maminkou?
-Nechceš si trocha pospať?
-Nie chcem byt pri nej..
Zamrmlala a videl ako sa jej v očiach zbierajú
slzy. Odložil riad navliekol na seba bundu a malú vzal na ruky. Spoločné
mierili po prázdnych cestách smerom do nemocnice.
Zastali sme na recepcii recepčná na mňa
prekvapene pozrela a opýtala sa čo potrebujem.
-Pred asi hodinou sem priviezli ženu okolo dvadsiatky
bola napadnutá a som tu s jej dcérou a chceli by sme vedieť kde je
Vysypal som so seba. Par krát zažmurkala a
pozrela do papieru
-Neviete mi povedať aspoň jej meno?
Tentoraz som sa prekvapene zatváril ja. Nemám
ani potuchy ako sa vola. Zahryzol som si do spodnej pery a pozrel na malú Rose ktorá
hľadela niekde do chodby
-Rose ako sa vola mamička?
Milo som sa jej opýtal prekvapene na mňa pozrela
-Predsa mamička
Detsky odpovedala a pozrela na mňa.
Vzdychol som si
-Ale ja myslím jej krstne meno
-Hm...Bessy ju vola Daisy
Povedala tichým hlasom a ja som pozrel na recepčnú
ktorá hneď hľadala
-Poschodie tri izba 50 mala by byt po operácii
Poďakoval som a s malou sa čo najrýchlejšie
ponáhľal do výťahu. Prišli sme na správne poschodie a našli jej izbu. Mala tam hneď
vtrhla a hodila sa na jej kraj. Silno chytila jej ruku a len na ňu hľadela.
Pozrel som na ten obraz. Daisy mala modriny po celej tvary, opuchnuté pery, doškriabané
ruky a boh vie čo ešte. Zavrel som oči a odvrátil tvar. Po chodbe šiel akurát
doktor. Oslovil som ho a opýtal sa ako je na tom
-Mala menšie vnútorné krvácanie ktoré sme
zastavili. Narazene rebra a zlomenú ruku. Poleží si tu dlhšie a potom bude musieť
ísť do domácej liečby a nenamáhať sa.
Prikývol som a vrátil sa k nim do izby.
Mala Rose už plakala a prihovárala sa mame. Stále dookola opakovala to iste a čakala
že jej odpovie
-Prečo mi mamička nič nevraví? Prečo stále
spi?
So slzami sa ku mne otočila. Kľakol som si
k nej a poriadne ju objal
-Vieš maminku teraz operovali a teraz musí odpočívať.
Pod pôjdeme sa vyspať a zajtra sem prídeme. Prikývla a tam sme sa vybrali ku
mne.
Na druhy deň som sa vybral do baru kde
Daisy pracuje. Zistil som si kde býva a šiel tam už aj s malou Rose. Otvorila
mi ich spolubývajúca. Keď som jej povedal čo sa stalo a že o malú sa teraz starám
bola šokovaná a nechcela tomu uveriť. Vysvetlil som jej že keď sa Daisy
preberie že ju chcem nasťahovať ku mne aby sa poriadne zotavila a nech v práci
povie že dáva výpoveď. Bola z toho trocha vyvedená z miery ale prikývla. Spolu
s Rose sme zbalili všetky ich veci a naložili ich do auta.
Hosťovskú izbu v mojom dome som prerobil na
ich spalnú. Nechal som priviesť menšiu posteľ a dal ju do ďalšej a spravil tam
pre malú decku izbu. Izbu jej mamy som zariadil jednoducho tak aby si to mohla všetko
zmeniť. Mala sa dívala na televízor a ja som zatiaľ vyberal krabice a ukladal rôzne
albumy. Bol som veľmi zvedavý a tak som začal listovať medzi fotkami. Bola to
jej mama zachytená od malého detstva.
Materská škola, škola, stredná.....Avšak
zaujala ma jedna fotka. Na fotke bola s nejakým chlapcom. Prižmúril som oči a
vtedy mi veľa veci začalo dávať zmysel. Od Šoku som prešiel všetky fotky ktoré
tam mala. V rýchlosti som ho zaklapol a roztrasenými rukami vošiel do vlasov.
Predsa len?
Prezeral som ešte nejaké veci a našiel balík
listov ktoré boli zapečatené. Bolo tam pre mňa známe meno. Otvoril som ich a začal
čítať. V očiach som mal slzy a neveril tomu že to čo čítam a zazívam je pravda.
Predsa len je to ona? Môže to byt? Moja najlepšia priateľka?
Nie nežijeme v rozprávke kde sa takéto náhody
stavajú. Lenže toto nie je náhoda toto sa stalo.....
Pozorne som si obzrel Rose. Bola to čisto
kopia Daisy keď bola mala.
Zavrtel som hlavou a nechal to tak nemôže
to byt ona. To je náhoda.
Po obede ako vždy som vzal malú a šli sa pozrieť
či sa jej mama zobudila.
Nie
Sedeli sme tam cele hodiny. Rose na posteli
a ja v kúte som ich sledoval. Modriny začínali blednúť a pomaly sa uzdravovala
ale z narkózy sa stále neprebrala.
Takto to šlo veľmi dlho cely týždeň až
nastal ten deň
Čítal som malej rozprávku keď zrazu
pristroj začal pípať. Spolu sme pribehli k posteli a sledovali ako pomaly mrká
očami a otvára ich. Jej zelene oči boli zakalene a roziasnovali sa. V tej blízkosti
som si všimol malý zlatý fliačik v ľavom oku a retiazku ktorú som dôveryhodne
poznal
Obarene som na ňu hľadel
-To nemôže byt pravda
Zašepkal som viac pre seba ako pre ňu.
Keď si jej oči zvykli na svetlo zmetene sa
obzerala dookola. Pohľad jej dopadol na Rose
-Miláčik
Zašepkala chrapľavým hlasom. Rose sa
rozplakala a silno ju objala. Videl som ako ju to zabolelo ale nič jej
nepovedala. Slzy mala v očiach a ešte viac si ju k sebe túlila
-Mami vieš ako som sa o tebe bála. Každý deň
sme sem chodili
-A s kým?
Vtedy jej oči dopadli na mne. Chvíľu si ma
obzerala. Presne som videl keď sa jej oči rozšírili od prekvapenia aj hrôzy. Spodná
pera sa jej roztriasla a do oči nahromadili slzy. Prehovoril som ako prvý
-Prečo si mi to nepovedala?
-Si to vážne ty?
Neveriacky zašepkala a ja som sa neveselo
zasmial
-A kto asi? Prečo si mi nepovedala že mame
spolu dcéru ktorá ma tri roky? Len tak mimochodom?
Zranene som na ňu pozrel a ona len sklopila
zrak
-Žil si si svoj sen a ja som ti ho nechcela
prekaziť. A veď kto by sa zaujímal? Bola som len jedna z mnohých
Neveriacky som na ňu pozrel a neveril čo
povedala
-Jedna s mnohých? Daisy ja som ta miloval
obetoval by som kvôli tebe všetko
Slzy začali macať jej prestieradlo a vtedy
do seba všetko zapadlo
-Preto si mi to nepovedala. Chcela si aby
som bol šťastný na úkor tvojho šťastia. Nechcela si ma zaťažovať tým že sme si
nedali pozor že je to tak?
Prikývla a vtedy som vo svojom vnútri pocítil
to známe teplo ako nikdy. Sadol som si k nim a malú Rose objal okolo ramien. Ukazovákom
som zdvihol jej bradu. Hľadel som do tých krásnych očí ktoré mi učarovali po druhýkrát
v živote
-Daisy čo tak začať od znova? Ale tentoraz
ako kompletná rodina?
-Harry...
Dievča naňho prekvapene pozrelo. Raz naňho
a raz na svoju dcéru. Akoby mu z oka vypadla. Rozmýšľala nad všetkými rokmi
kedy sa mu bála ozvať. Myslel si že na ňu zabudol ale nevedela že každú noc ho
prenasledovali sny o nej. Ale teraz? Stala pred otázkou svojej a dcérinej budúcnosti.
Chcela pre ňu novy život. Ale dôkaze mu dať druhu šancu? Dôkaze ho opäť prijať
do svojho života? Dokáže mu odpustiť všetky muky ktoré preňho vytrpela? Tu
potupu ktorú zažila?
Harry a Daisy.
Osoby ktoré sa našli a stratili. Lenže osud
im doprial ďalšiu šancu a je už len na nich či ju využijú alebo premrhajú...
Slubena jednodielovka co poviete?moze byt? nemalo to moc rychli spad a nebolo to taky gýč povedzte si...ak ste si vsimli z tychto poviedok chyba uz iba Niall ale nanho musim nieco vymysliet take origos ale asi mam nieco :D a btw dajme tomu ze do konca tyzdna pridam Dark Side ale nic neslubujem radsej :)
Awwwwwwwwwwwwwwwwwww ♥ Harreh !! bože toto je dokonalé mrkva normálne som si chcela poplakať! tieto tvoje jednodielovky ma raz zabijú ♥
OdpovedaťOdstrániťWaau miestami ni bolo do pľacu .. :O :O .. Úžasné :-) :-*
OdpovedaťOdstrániťLenka ;-)
zase naprosto úžasné :33 nemám slov prostě DOKONALOST :3♥
OdpovedaťOdstrániťBože, ako ja milujem tieto jednodielovky.. Dúfam, že ich budeš písať šete veľa!!! Neviem sa ich nabažiť ♥ Ja nvm čo ti mám napísať je to booomba!! Normálne som onemela, a to som najukecanejší človek, ktorému sa huba nikdy nezavrie :DD
OdpovedaťOdstrániť