utorok 15. októbra 2013

Dark Side 52

No ehm ja viem po dlhej dobe ale poznáte to škola a tie zvyšky čo sa tam deje proste mala som toho čo dohánať po tych dvoch tyzdnoch mrzi ma to ze sa už neozyvam tak casto ale uz nie je ani cas poviete si ine maju cas tak preco nie ja? Proste snazim sa byt s kamaratkami a mat ako tak dobre znamky v skole tak som rada že su tu niektore baby ktore stale sleduju moj blog velmi vam dakujem :) Inak mam novy napad na poviedku chcete intro? :)


Niall:


Zaťatú sánku som nepovolil ani keď baby vzali Ely hore na poschodie. Počúval som ako El zvesela trkoce spolu s Dani a nepustia ju ani k slovu. Čakal som pokiaľ Neotvoria tajne dvere a nebude nič počuť. 
Ozvalo sa cvaknutie dverí. Môj hnev dostal jasnú zelenú. Tvarou som sa otočil k tomu hajzlovi ktorý si mysli že mu patrí cely svet. V miestnosti s nami ostal už len Liam a Harry. Ale mohol by som povedať že aj bez Harolda pretože nikdy sa do týchto diskusii nezapájal. Bol len nestranný pozorovateľ.

Čo bolo v istých veciach dobre a v niektorých zle.
Bol to príjemný spoločník lebo do vás nehučal a bol len ticho. Jeho jediného som zniesol v mojej pracovni keď som ho našiel čítať knihy. 
Nemal dôvoď hrabať sa mi vo veciach. Nedovolil si to. Aspoň niekto vedel kde je jeho miesto. Rukou som si frustrovane prešiel po tvary a zašiel s ňou do vlasov ktoré mi už aj bez toho odstavali na všetky strany. Svoj chladný pohľad som zapichol do toho prašivého psa ktorý sa volal Zayn. Pudovo som naňho zavrčal a prešiel okolo neho k sekretaru. Whisky som do seba hodil na jeden glg  nalial si ďalší pohár. Oprel som sa o stenu a z bezpečnej vzdialenosti sledoval. Snažil som sa zistiť čo visí vo vzduchu. 
Nervozita, hnev, neurčitosť, váhanie, prekvapenie
Celkom zaujímavá zmes pocitov. Sám pre seba som sa uškrnul a odpil si. Keď som sa ako tak upokojil pohľad som opäť zabodol doňho. 
Hľadel na mňa bez slova. Pery stisnuté, dlane zaťaté, oči temne ako noc. Zúril. Tak ma to tešilo. Želal som si mat Zaynove schopnosti  vedieť znásobiť tie pocity a použiť to voči nemu. Mohol som ale nemalo by to taký účinok ako od neho. 
-No nič začneme
Jazykom som si prešiel po perách. Zmyl som poslednú kvapku s pier a chladne sa usmial
-Zayn ja už vážne neviem čo mam s tebou robiť
Zahmkal som a začal krúžiť okolo neho. Myslel som naňho ako na korisť. Nie na druha ale ako korisť ktorú chcem zabiť. Mal som to nutkanie ale musel som zachovať chladnu hlavu aj keď to bolo ťažké. 
-Snažil som sa ti to vysvetliť po dobrom po zlom ale ty tomu stále odmietaš chápať. Neviem či si už taký dementný alebo ta to len baví. Prosím vysvetli mi to. Prečo sa kurva nestaráš o svoje veci!
Posledne slova som už vrčal. Hlas mi zhrubol a oči temneli. 
Závan strachu sa znášal okolo neho. Ale myslím že vďaka Liamovi sa cítil istejšie. Dobre si uvedomoval že mi ho nedovolí zabiť pokiaľ tu je.
-A čo mam ako pochopiť na to že si taký Kokot ktorý vytrúbil všetko jednému obyčajnému ľudskému odpadu a nezabil ho? Dobre keby si ju mal len na hranie vymazával pamäť a stále s nej pil. Mal ju ako chladničku...Je mi to u riti ale do piče ona vie o nás všetko chápeš to slovo? Všetko!!! Môžeš ju nasrať a ona všetko vytrúbi? Chápeš? Môže sa prekecnúť a my budeme mŕtvy!! Vieš koľko lovcov sa tu motá? Či už mladých alebo starých?! Vieš aká to je kokotina? Mal si ju hneď zabiť!!!!!
Už vrieskal. Žila na krku mu navrela. Neovládal sa. Ako vždy. Nikdy nevedel ovládať svoje emócie. Bol moc impluzivny a to sa mu vypomsti. 
Pomaly som uvoľňoval a zatínal päste. V mysli som si opakoval že ho nesmiem zabiť lebo sa nám ešte zíde. Nie každý je taký špecifický ako on. Žiadneho upíra som s touto schopnosťou ešte nestretol. A keby sa tak stalo tak by som tohto idiota zabil a vymenil ho. 
-Vieš Zayn v tvojom postavení by som si dával pozor čo s tej tvojej prašivej huby ide. Už som dosť nazúrený. Mam chuť zakrútiť ti všetkými končatinami. Najradšej by som ta zabil na mieste ale nespravím to. Aj keby som chcel. Neskôr by som to ľutoval kvôli tvojim schopnostiam. Teda možno. Neviem alebo by ta prinajlepšom zachránil Liam. Máš šťastie že tu ostal. Lebo tvoje časti by už boli po celom dome. Ja ta stále len varujem. Nedráždi štrkáča bosou nohou lebo ta uštipne. Lenže ja neštípem ale zabíjam. Dosť ti tolerujem čo stváraš po meste. Myslíš že to neviem? Prosím ta ty ani netušíš kde ja všade mam uši a oči. Alebo či ta nesledujem. Iný na mojom mieste by neváhal ale ja čakám že sa spamätáš a prestaneš byt ten malý rozmaznaný fracek ktorým si vždy bol a či budeš je len na tebe. 
Dramaticky som sa odmlčal. Zastal som na mieste. Chladnými očami som ho prebodával a dúfam že sa spamätá
-Raz na Ely zdvihneš ruku alebo jej skrivíš čo i len vlások na hlave nezaváham. Všetko budeš mať zrátané. Mal by si aj dnes pokiaľ by ma nezastavila. Mal by si jej ďakovať....
-Ale...
-Nie!!Staraj sa o svoje sračky a moje veci nechaj na pokoji. Ja neviem čo ta núti do toho starať sa o môj život na čo nemáš pravo! Rozumieš!! Toto je posledne varovanie!
Vypľul som so seba posledne slova. 
Dopil pohár a z celej sily nim tresol o malý konferečny stolík.. 
Stalo sa to čo som očakával. Výbuch
-Čo prosím? Ty mi ideš kázať čo mam a nemám robiť? Pozri čo robíš ty! Pán veľký pán kráľ! Pán najvyšší! Chováš si na prsiach hada! Vypomsti sa ti to! Chcem ta len varovať a zbaviť ta tej suky ktorú si sem doviedol! Všetkých očarovala ale ja sa nedám!! Zabijem ju a je mi to jedno! Nenapadlo ta že ti ju mohli podstrčiť? Nespravili by to prvýkrát! Vydýchnem si až vtedy keď pocítim krv tej suky v ústach!!!!
Zvrieskol na cely dom. 
Čas zastal. Izbou sa ozývalo tikanie hodín. Hľadel som naňho a on na mňa. Liam nič nevravel. Stal bokom pripravený zasiahnuť.
Musel vidieť čo sa stane pretože hlava sa nám otočila ku dverám kde sa mihla šmuha.
Hlavou mi preletelo len jedno jedine meno ktoré to nemalo počuť
-Ely!!
Eleanorin hlas sa rozľahol po celom dome.
Ja v mojom vnútri schmatlo pohár a hodilo ho o stenu. Len tak minul Zaynovu hlavu. Sklo sa za nim roztrieštilo a dopadalo na perzsky koberec. Zúrivo som pozrel na toho skurvisyna ktorého som si pustil do domu
-Neviem kto je tu ten had...
Zavrčal som. Neovládol som zviera v sebe a z celej sily mu päsťou vrazil do zubou. Chrbtom narazil do steny. Zalapal po dychu a zviezol sa na zem. Oči mal prevrátené a ústa pootvorene. Chvíľu potrvá kým chytí dych.
Stretol som sa s Liamovim pohľadom. Ukázal mi čo videl.
Pocítil som prázdnotu a rozbehol sa za ňou. Utekala skrz les smerom k parku.
Dookola sa ozýval jej splašený dych a vzlyky ktoré nedokázala tlmiť. Zakopla. Spadla na zem. Postavila sa a bežala ďalej.
Nepotreboval som ju vidieť presne som vedel čo robí. Bol to ako film ktorý som videl a vnímal cez ňu. Jej sladká krv začala rozvoniavať po okolí a vtedy začalo ožívať zlo. Démoni noci.
Z úst sa mi vydrala nadávka ktorá zanikla v tej rýchlosti. 
Pridal som na rýchlosti.
Dobehol som ju až v parku kde zastala v strede malého zabudnutého kamenného námestia. 
Stala predklonená zapretá o kolena. Zhlboka dýchala. Slzy dopadali na zem a vo mne sa niečo hýbalo. 
-Ely...
Zašepkal som. Nepriblížil som sa k nej. Stal som na mieste a sledoval ju.
-Ja nevládzem Niall...Ničím všetko kde prídem som chodiaca katastrofa pokiaľ si ma nepoznal bolo všetko v poriadku nehádal si sa tam s nikým zrazu prídem a rozpúta sa peklo! Prečo ma tak neznáša? Čo som mu spravila? Nie som žiadny špión neviem ani klamať! Mal by si ma nechať...
Posledne slovo už len zašepkala. 
Obrala ma o slova. Nevedel som čo jej mam povedať. Len som tam stal a nechával nech zimný vietor fúka sem a tam. Chystal som sa jej povedať že je ta najdôležitejšia osoba v mojom živote. Chcel som jej povedať všetko čo cítim keď je pri mňa že sa jej nevzdám ani nič. 
Keď v tom...
šiesty zmysel predátora ma upozornil.
-Ely k zemi!
Zvrieskol som na ňu! Prekvapene zdvihla hlavu ale to som sa po nej hodil. Spadli sme na zem a začali sa po nej váľať. Držal som ju silno v náručí a dával pozor nech sa jej nič nestane. Zastavil náš až strom do ktorého sme prudko narazili. Zalapala po dychu. Hneď som sa posadil a obzrel si ju.
-Si v poriadku? 
Len prikývla. Môj pohľad zaletel hore kde sa vynímal oceľový šíp naliaty jedom...
Nie obyčajným. 
Hmla ktorá sa tu objavila nebola náhodná.....Pozrel som na opačnú stranu kde sa cez hmlu k nám približovala postava. Kabát za ňou len vial. V ruke držal kušu. Zaťal som zuby. Dobre som vedel čo sa deje

-Ale ale aký odpad nám tu vyliezol so svojej skrýše? 

10 komentárov:

  1. AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA !!!! Mrkva uvedomuješ si že toto čítam pred spaním?!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Budem sa v noci báť :DD a toto akože koniec?!!! VRRRRRRR ja sa asi premením na vlkolaka -_-

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Čooooooooooooooo :OOOOO .. Robíš si srandu ja asi zomriem zomriem prísaha sa zbláznim !!! .. To je tak mega dokonalé uvedomuješ si to ? :-) :-) .. Nemá slov .. ;-) .. Je to úžasné neviem sa dočkať ná ďalšiu :-P :-* ;-)
    Lenka :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. zabiju tě za tenhle konec!!! :D makej s další !! :D je to zase naprosto dokonalé :33

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nech je už ďalšia časť prosím :P

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ............................................. (moje vyjádření toho, že nemám slov!)
    -Efka

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dokonalé :3
    Na tento príbeh som prišla dnes a nevedela som sa od neho odtrhnúť :) Teším sa na ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť
  7. bitch!! just kidding carrotka :* ale ak nedáš pokračovanie, tak neviem neviem :DDD *K*

    OdpovedaťOdstrániť