pondelok 7. apríla 2014

Punk Love 4

kedže som dnes podstupila prehliadku prinasam vam novu časť Punk Love :)
dufam ze sa bude pacit



Najhoršia zo všetkého je tma. Niekedy tichá a tmavomodrá.. Obklopí ťa a vezme do náručia.. Cítiš sa vtedy pokojne a v bezpečí.. Ale keď začnú z tmy vystupovať temné tiene minulosti a prenasledujú ťa, obkolesia ťa a ty sa cítiš ako v pasci.. máš pocit že stoja okolo teba a pozerajú na teba zlovestnými otvormi bez očí a zdvíhajú nad teba ruky.. a vieš, že by si im unikol a zahnal ich späť do tmy, keby si mal niekoho blízkeho.. keby tu bol niekto, kto by ťa mal rád. Koho by si ty mal rád.
Zrazu ti je chladno, ťažko, a smutno. Chceš sa schovať pred tmou a ono sa nie je kam schovať. Nemáš kam ujsť. 

Najhoršia zo všetkého je tma. Keď ťa pohltí a nepustí. Môžeš rozsvietiť, a v svetle lampy počkať kým vyjde slnko.. ale tma je pod tvojou kožou, za tvojimi nechtami, vliezla všade a nepustí ťa. Prevláda v tebe, aj keď ti nad hlavou svieti lampa. Nepustí ťa. Si ako slepý a nevidíš svetlo, ani únikovú cestu. Nevidíš východ. Snáď ti raz niekto podá pomocnú ruku a vyvedie ťa von. Z temnoty, samoty, z čiernej beznádeje.. Z nekonečnej a nemennej tmy. Snáď raz.. Bude svetlo.. Snáď.. Raz.

Prudko som sa zobudila a posadila na posteľ. Môj dych bol ťažký a hlboký. Nevedela som sa poriadne nadýchnuť. Rýchlim a tackavým krokom som prebehla do kúpeľne kde som sa napila čistej vody. Sadla som si na vaňu a hľadela pred seba. Môj tep sa začal upokojovať a ja som mohla poriadne dýchať. Tieto sny sa opakovali skoro stále. Niekedy to bola noc bez ničoho a potom prišla takáto....Rukou som prešla po tvary a pozrela na hodiny. Jedna ráno. Čo teraz? Napadla ma len jedna vec. Na seba som hodila čierne leginy. Tričko nad pupok a conversy. Do tašky som hodila nejaké veci s vodou a hudbou. So stola som vzala mobil spolu s kľúčmi. Potajomky som sa vytratila s domu a bežala cez dve ulice smerom k umeleckej skole. Moja bývala učiteľka vedela že chcem isť na talentovky a tak mi dala k dispozícií kľúče od sály. Zamestnanci boli o tom informovaný takže som sa nemusela báť. Poriadne som sa rozhliadla. Nik tam nebol. Odomkla som dvere a bežala do sály. Dnu svietili pouličné lampy a aj mesiac ktorý bol v splne. Veci som hodila do rohu sály a prišla k veži. Zapojila som tam svoj ipod a našla tam hudbu na rozcvičku. Balet. Obula som si baletne špičky a prišla k tyčiam. Vystrela som ľavú ruku a pevne sa uchopila tyče. Začala som základnými krokmi ako je Abaisser. Teda postavila som sa na špičky a potom klesla na cele chodidlo. Zopakovala som to viac krát. A nakoniec aj iba na jednej nohe. Potom som precvičila Arqué,Aterre, Au Milielu a mnoho ďalších. Po takej pol hodinke som bola rozcvičená a mohla som začať tvoriť choreografiu na tri piesne. Ako prvú som mala vybratú viac živelnú Martin Garrix-Animals. Dala som sa do základného postoja. Kamera bola zapnutá a ja som bola pripravená improvizovať.
Začínala som jednoduchými vlniacimi pohybmi tele ktoré boli rýchlejšie a niekedy pomalé. Prispôsobovala som ich hudbe. Hudba začala naberať na rytmike a tak sa začalo hýbať aj moje telo. Nohy boli v súlade s rukami a trup ich dobre sprevádzal tak isto ako aj môj vyraz v tvary ktorý to preciťoval spolu s hudbou. Boli to pohyby spojene s rôznymi štýlmi čo som použila moderny tanec alebo hip hopove prvky. Dup step alebo iné. Všetko to do seba zapadalo ako malo. Keď som dotancovala bola som spokojná ale to som to ešte nevidela. Prešla som ku kamere a oprela sa o stenu. V tichosti som sledovala cele 4  minúty. Bolo tam treba veľa veci dotiahnuť aby som bola spokojná.
-Dobre pustime sa do toho
Vzdychla som si a pokračovala tak ďalšie dve hodiny pokiaľ som nebola spokojná aspoň so štvrtkou choreografie aj keď to stále nebolo dokonale.
Štyri hodiny ráno keď som prišla domov. Veci som hodila do pradla a dala si rýchlu sprchu. Len v spodnom pradle som sa hodila do postele a zaspala aspoň na tých par hodín

Každodenná rutina sa opakovala. Umyť, učesať, namaľovať, obliecť, Bežať, dole, najesť sa a ísť do školy.
Škoda len že niekedy sa deju veci ktoré nečakáme.
Dnes som na seba natiahla dlhé rifle, biele tielko na nohy som obula obyčajné sandále. Meškala som. So svetrom v ruke a s kabelou som bežala dole. Nečakala som že sa niekto bude nachádzať doma. Myslela som si že už budú preč.
Mýliť sa je ľudské že?
-Zlatko pripravila som ti raňajky pod sa.....Ava Jade McCortney!!.


4 komentáre:

  1. Oú fúha ..... Také že nechápem :3333 .... Ale časť dokonalá takže sa teším na ďalšiu :3 :-)
    Lenka :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aaaaaaaaaaaaaaaaa daľšiu :P :33333

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kedy das dalsiu je to super!!!! :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tento pribeh je uplne super len tak dalej :) :) :D A este by som sa chcela opytat kedy bude dalsia cast? Sa chodim sem pomaly kazdy den pozerat:D

    OdpovedaťOdstrániť