Prudko som sa otočila a zamrzla na mieste.
Vysoká osoba ktorú som zaregistrovala stála v tieni v malom hájiku smrekov
ktorý tam stál.
Srdce mi šlo vyskočiť z hrude. Pred očami
sa mi mihali tie najhoršie možné scenérie.
Mohol to byť Zayn....Lovec....alebo Niall?
Pri poslednom mene mi poskočilo srdce od
radosti. Zároveň ho jedna veľká chladná ruka stisla a vrátila ma do
reality...Nemôže to byť on....
Nebuď naivná vyhrešila som svoje naivne ja
ktoré sa stiahlo do uzdia.
Vrátila som sa do reality. Roztrasene ruky
som zaťala v päste a čakala kto odtiaľ vyjde.
Neznámi si nahlas vzdychol. Biely obláčik
pary stúpal pred nim až sa nakoniec vyparil. Netrpezlivo som čakala kto odtiaľ
vyjde.
Vtedy som jeho tvár zbadala v jasnom
svetle.
-Liam?!
Zvolala som šokovane rukou si prikrývajúc ústa.
Jemne sa na mňa usmial a zamával mi na pozdrav. Ani som sa nespamätala a už
stal pri mne držiac ma pod pazuchou a kráčajúc so mnou do neznáma
-čo...
-Neboj sa Ely. Potrebujeme sa porozprávať.
Nenamietaj dobre to viem.
-Kam teda....
-Ideme niekde na pokojné miesto kde nás
nebude nik rušiť a nik nevycíti že sme tam
Naklonil ku mne hlavu a žmurkol. Bolo to
zvláštne ale verila som mu. Len som vzdychla a pozrela do zeme. Hľadela som si
pod nohy. Väčšinu cesty som kopala do kamienkov ktoré mi vbehli pod nohy. Liam
od vtedy neprehovoril a ja sama som na to nemala odvahu. Zostávalo mi dúfať že
za chvíľu budeme na mieste a dozviem sa niečo.
O pár minút jeho ruka konečne pustila tu
moju. Prekvapene som zdvihla hlavu a hľadela na jeho chrbát. Stáli sme pred
nejakou kovovou bránkou. Chvíľu šmátral po vreckách kým víťazne vytiahol kľúče.
V tichosti odomkol a nechal ma ísť prvú. V tichosti som zašepkala podkovanie a
presunula sa pred veľké dvere natreté na bielo.
Kým zamkol malú bránku poobzerala som
dookola. Boli sme v odľahlej časti Londýna. Presnejšie sme sa nachádzali niekde
na juhu v starej časti. Dom bol ošarpaný potreboval by natrieť ale mal aj svoje
čaro. Vysoké francúzske okna mali na sebe hrubú vrstvu špiny a nedovoľovali neprajnému
návštevníkovi nazrieť dnu. Dve malé vežičky sa týčili po bokoch a ukazovali tak
všetkým že nepatria k moderným stavbám. Záhrada kedysi musela byt nádherná
teraz však bola zarastená rôznymi burinami.
Tiché odkašlanie za mnou prerušilo niť
mojich myšlienok. O krok som ustúpila aby som uvoľnila Liamovi miesto pred
dverami.
Vnútri to bolo také isté ako som
predpokladala. Staré gobelíny ktoré viseli na stenách boli ošúchané a staré, na
niektorých miestach dokonca potrhane. Podlaha bola ešte z drevených parkiet. Niektoré
však boli splesnivené alebo rozožraté od termitov. Na tapetách ktoré kedysi v
tej dobe žiarili krásou sa ťahala odporná pleseň. Krásne kryštálové lustre boli
buď iba zaprasene alebo napoly znehodnotene a po zemi ležali ich úlomky.
Trochu to naháňalo husiu kožu
Rukami som si objala ramena a v snahe zahriať
sa. Liam naklonil mojim smerom hlavu a znova ju otočil. Viedol ma dozadu.
Otvoril jedny masívne dvere a ja som vstúpila dnu. Obarene som zastala stať na
prahu dvier. Tato miestnosť.....Neverila som vlastným očiam akoby som sa
presunula spať o par storočí. Gobelín ktorý bol potiahnutý na troch stenách žiaril
jasnou bordovou farbou. Neprajný čas na nm nezanechal žiadnu škodu. Jednoduchá ornamentná
tapeta ktorá zdobila stenu pri Francúzskom okne bola taktiež neporušená žiadna pleseň.
Okno bolo vyčistené a dnu púšťalo trocha svetla cez mohutné závesy. Mramorový
krb bol vyleštený až som sa v ňom mohla vidieť. Pred ním stáli dve čalúnené
kresla z obdobia HenrichaVIII. Na ľavo od krbu bola stena potiahnutá rôznymi
knihami a mala som tušenie že aj originálmi a nie len kópiami. Pred ňou bol
postavený stôl z ebenového dreva a s nim ladiaca stolička.
Liam jemne zabuchol dverami a obišiel ma.
Zastal pri sekretary kde si nalial jantárovú tekutinu pripomínajúcu whisky.
-Chceš niečo? Cherry alebo limonádu
-Poprosila by som tu cherry
Slušné som čakala kým do druhého pohára
naleje spomínaný napoj. Hľadela som si pod nohy a obdivovala perzsky koberec na
ktorom som stála.
-Nestoj tam ako soľný stĺp a pod si sadnúť
pred krb nech sa zohreješ.
Pomaly som si sadla do ponúkaného kresla.
Od Liama som si vzala pohár a odchlipla si. Prijemne ma zahrialo v hrdle a
spokojne som si vzdychla. Z nôh som si skopla čižmy a pritiahla si ich k hrudi.
Liam sa na mňa pobavene pozrel a ja som mykla ramenami.
V tichosti sme sedeli oproti sebe a hľadeli
si navzájom do oči.
-No..
Začal Liam a poškrabal sa po hlave
-Ako začať
-Čo tak od začiatku? Napríklad prečo si ma
sem vzal a vôbec prečo si ma vyhľadal..
Trocha som mu napovedala. Zasmial sa nad tým
a pohodlne sa oprel
-Dôvod prečo som ta vyhľadal je jednoduchý.
Je to kvôli jednej veci nie skôr osobe...
Jeho úsmev sa zrazu rázom zmenil. S
vysmiateho sa stal vážny...
Nahlas som preglgla a s obavou sa opýtala
otázku ktorá ma zaujímala
-Koho?
Liam si zhlboka vydýchol
-Niall
Pozorne sa mi zahľadel do očí a čakala na
moju reakciu.
Roztrasenou rukou som pohár položila na stolík a objala si nohy
hlavu si položiac na kolena.
-A čo s ním? Predsa mi dal jasne najavo že
sa nejde do môjho života starať a ja nie som Bella z Twilightu ktorá sa ide z
toho zrútiť. Musím sa cez to len preniesť...
Posledné slova som zašepkala skôr pre
seba. Vedela som však že jeho pozornému sluchu to neujde.
-Ja viem...
Vzdychol si a rukou si pošuchal tvar
-Lenže ide o to že takto to nemôže byt inak..
-Inak čo? Myslíš že pôjdem za nim a budem
ho prosiť o to aby sme boli spolu ako predtým? To sa nestane, Môže mi byt
hrozne ako chce ale nebudem sa niekomu vnucovať. Spravil rozhodnutie a ja ho už
nezmením ani keby som chcela...Vieš aké to je ťažké? Ráno vstať a vedieť že ho
neuvidím? že už ma len tak neprepadne v tu najnečakávanejšiu chvíľu ako to
vedel alebo sa objaviť vtedy keď som to potrebovala. Nie je to ľahké niekedy
mam chuť to všetko vzdať..Mam chuť sa psychicky zrútiť ale nemôžem prehrať. Boj
so svojim srdcom nemôžem vyhrať ani zmierniť bolesť môžem ju len ignorovať aj keď
viem že to nepomôže...
Skočila som mu do reči. Slzy ktoré som zadržiavala
stekali po mojej rozrušenej tvary. Rukávom od svetra som si ich utrela ale
nepomohlo to. Hlavu som skovala medzi kolena a ďalej vzlykala.
Cítila som jeho uprený pohľad.
-Je mi ľúto Ely ako sa zachoval. V ten večer
keď sa vrátil bol ako zmyslov zbavený besnil a zakázal nám sa s tebou kontaktovať.
Celý deň nie je doma vracia sa len ráno alebo až o deň dva už to ďalej nejde.
Takto na seba puta pozornosť. Lovci sliedia po meste a hľadajú nás už vedia že
sme tu. Lenže Niall akoby to chcel. Chcel aby ho našli. Túži po boji lebo jeho
duch je zlomený musel sa vzdať niečoho čo je preňho dôležité a to si ty. On však
neviem čo som videl. Predtucha prišla len pred nedávnom. Čakám ešte či sa zmení
ale neviem
Uslzenú tvar som zdvihla k nemu a prehltla
-O čom bola?
-Nastane krutý boj. Lovci a upíri...už sa
to blíži predtucha bola nejasná bolo tam len veľa krvi a nakoniec...
-Nakoniec čo? Do čerta Liam dopovedz!
Zúfalo som zvolala
-Tvoje mŕtve telo....
Zostala som ako obarená naňho hľadieť
-Mŕtve telo?....Moje?
Vyhabkala som so seba. Moje vyvalene oči hľadeli
do jeho chladnej tvare
-Áno tvojej...Neviem aký to ma zmysel ale
predtucha prišla deň po tom čo sa stalo. čakám na jasne znamenia, povedal som
to aj Daniell ale ani ona nevie na nič prísť...
-A kto ma zabije?
Môj hlas znel veľmi duto
-Bolo tam veľa tvári boli sme tam my ako
klan,vlkolaci,Zayn,Niall,Lovci....Všetko je veľmi nejasne a nedáva to zmysle
ale je jasne že všetko vedie k tvojej smrti
-Ale prečo umriem? Aký je ten dôvod.
-Myslím si že....
Jeho veta nebola dopovedaná lebo cez okno
bolo dnu niečo hodené. V šoku vyvalil oči a razu na mňa skočil
-K zemi!
Zvalili sme sa za kreslo a miestnosťou sa
ozvala ohlušujúca rana. Všade sa objavil oheň. Omámené som hľadela na Liama
ktorý sa mi snažil niečo vysvetliť
-Okamžité zmizni! Utekaj k dverám ja ich zdržím!
Prikývla som zúfalo som sa potácala k dverám
ktoré som otvorila. V nohe mi pulzovala nesmierna bolesť...Snažila som sa ju necíti
utekala som k vchodovým dverám keď zrazu predo mnou preletela ďalšia výbušnina.
Matne som vnímala ako som sa prikrčila. Tlak s nej ma odhodil do steny a ja som
v horiacich troskách spadla na zem.
S námahou som zdvihla hlavu. Cez hmlu som hľadela
pred seba vidiac postavu v čiernom. Niečo mi hovorila ale ja som ju nepočula.
Zazrela som ako ku mne uteká Liam a posledne na čo si spomínam je ostrá bolesť
v nohe a ďalší výbuch. Potom nastala tma.......
čo myslíte čo sa tam stalo? dúfam že sa páčila poprosila by som názory či som nevyšla z cviku :)
Whaaaaaaaaaat?!!?!!?
OdpovedaťOdstrániťJa neverím stále že je časť :O ale musim povedať je úžasná ako vždy :33 Akože takýto koniec som absolútne nečakala! A ten Liam! Tá predtucha! Som proste mimo :DD Teším sa na ďalšiu časť ^_^
PS: dúfam že Liamova predtucha je zlá! Žiadne jej mŕtve telo nechcem vidieť!!!!!!!!
Čožeeeeeeeeeeeeeee ??????? .... Konečne nová časť už mi to chýbalo :333 ... Ale nie nesmie sa Liamova predtucha vyplniť nesmel zakazuje to !!! ... :-D ..... Ale ako som v šoku .... teším sa na ďalšiu !!! :3333
OdpovedaťOdstrániťLenka :-)
Zabijem ťa alebo áno?? :)) Podľa mňa nezomrie :)) Jednak ťa ako tak poznám a druhák, to by už nebol Dark Side :)) *K*
OdpovedaťOdstrániťMrkvičkó další :OOOO je to neskutečné! ;0 :333
OdpovedaťOdstrániťDěláš si ze me srandu? :O zabít te znova!! Ta predtucha..sakra co? Neumrr a bude šťastná s Niallem :3 je to skvělé ;))
OdpovedaťOdstrániťokamžite daľšiu a kedy bude punk love ? :D :)
OdpovedaťOdstrániťKdy bude další?? :((
OdpovedaťOdstrániťPíšem ešte? Veľmi rada by som vedela ako to celé dopdne...ak máš čas daj vedieť čím ešte píšeš....
OdpovedaťOdstrániťTvoja verná čitateľka Lenka. 😉😊
Ahój plánuješ dopsání povídky? Měla jsem ji opravdu ráda a mrzelo by mě, kdyby tohle dílo zůstalo nepopsané :/ Tvoje Hanula :) :D
OdpovedaťOdstrániť