utorok 1. apríla 2014

Dark Side 56

ahojte po dlhej dobe sa vám opäť ozývam a po dlhom prehovarani samej seba pridávam vytúženú časť Dark Side. Dúfam že väčšinu poteším....Inak spomínate toho chalana čo som spomínala? Hm nedopadlo to moc rúžovo podľa báb je to hajzel ale pre mňa je to kamárat ktorého si vážim a pomohol mi možno som divná ale tak to cítim no kašlať nato....a viete čo sa blíži? viete čo bude tento štvrtok? Ha? :D táto osoba čo vás hneva že nepridáva časti má narodeniny. Už to bude 17 rokov čo behám po tomto svete a každému leziem na nervy :) a vyzerá to tak že sa bude oslavovať 3 víkendy po sebe luxus čo? Ale inak sa teším...Nejdem už zdržiavať tu je časť a dúfam že prekvapím ako vždy ;)



Prudko som sa otočila a zamrzla na mieste. Vysoká osoba ktorú som zaregistrovala stála v tieni v malom hájiku smrekov ktorý tam stál.
Srdce mi šlo vyskočiť z hrude. Pred očami sa mi mihali tie najhoršie možné scenérie. 
Mohol to byť Zayn....Lovec....alebo Niall?

Pri poslednom mene mi poskočilo srdce od radosti. Zároveň ho jedna veľká chladná ruka stisla a vrátila ma do reality...Nemôže to byť on....
Nebuď naivná vyhrešila som svoje naivne ja ktoré sa stiahlo do uzdia.
Vrátila som sa do reality. Roztrasene ruky som zaťala v päste a čakala kto odtiaľ vyjde.
Neznámi si nahlas vzdychol. Biely obláčik pary stúpal pred nim až sa nakoniec vyparil. Netrpezlivo som čakala kto odtiaľ vyjde.
Vtedy som jeho tvár zbadala v jasnom svetle.
-Liam?!
Zvolala som šokovane rukou si prikrývajúc ústa. Jemne sa na mňa usmial a zamával mi na pozdrav. Ani som sa nespamätala a už stal pri mne držiac ma pod pazuchou a kráčajúc so mnou do neznáma
-čo...
-Neboj sa Ely. Potrebujeme sa porozprávať. Nenamietaj dobre to viem.
-Kam teda....
-Ideme niekde na pokojné miesto kde nás nebude nik rušiť a nik nevycíti že sme tam
Naklonil ku mne hlavu a žmurkol. Bolo to zvláštne ale verila som mu. Len som vzdychla a pozrela do zeme. Hľadela som si pod nohy. Väčšinu cesty som kopala do kamienkov ktoré mi vbehli pod nohy. Liam od vtedy neprehovoril a ja sama som na to nemala odvahu. Zostávalo mi dúfať že za chvíľu budeme na mieste a dozviem sa niečo.
O pár minút jeho ruka konečne pustila tu moju. Prekvapene som zdvihla hlavu a hľadela na jeho chrbát. Stáli sme pred nejakou kovovou bránkou. Chvíľu šmátral po vreckách kým víťazne vytiahol kľúče. V tichosti odomkol a nechal ma ísť prvú. V tichosti som zašepkala podkovanie a presunula sa pred veľké dvere natreté na bielo.
Kým zamkol malú bránku poobzerala som dookola. Boli sme v odľahlej časti Londýna. Presnejšie sme sa nachádzali niekde na juhu v starej časti. Dom bol ošarpaný potreboval by natrieť ale mal aj svoje čaro. Vysoké francúzske okna mali na sebe hrubú vrstvu špiny a nedovoľovali neprajnému návštevníkovi nazrieť dnu. Dve malé vežičky sa týčili po bokoch a ukazovali tak všetkým že nepatria k moderným stavbám. Záhrada kedysi musela byt nádherná teraz však bola zarastená rôznymi burinami.
Tiché odkašlanie za mnou prerušilo niť mojich myšlienok. O krok som ustúpila aby som uvoľnila Liamovi miesto pred dverami.
Vnútri to bolo také isté ako som predpokladala. Staré gobelíny ktoré viseli na stenách boli ošúchané a staré, na niektorých miestach dokonca potrhane. Podlaha bola ešte z drevených parkiet. Niektoré však boli splesnivené alebo rozožraté od termitov. Na tapetách ktoré kedysi v tej dobe žiarili krásou sa ťahala odporná pleseň. Krásne kryštálové lustre boli buď iba zaprasene alebo napoly znehodnotene a po zemi ležali ich úlomky.
Trochu to naháňalo husiu kožu
Rukami som si objala ramena a v snahe zahriať sa. Liam naklonil mojim smerom hlavu a znova ju otočil. Viedol ma dozadu. Otvoril jedny masívne dvere a ja som vstúpila dnu. Obarene som zastala stať na prahu dvier. Tato miestnosť.....Neverila som vlastným očiam akoby som sa presunula spať o par storočí. Gobelín ktorý bol potiahnutý na troch stenách žiaril jasnou bordovou farbou. Neprajný čas na nm nezanechal žiadnu škodu. Jednoduchá ornamentná tapeta ktorá zdobila stenu pri Francúzskom okne bola taktiež neporušená žiadna pleseň. Okno bolo vyčistené a dnu púšťalo trocha svetla cez mohutné závesy. Mramorový krb bol vyleštený až som sa v ňom mohla vidieť. Pred ním stáli dve čalúnené kresla z obdobia HenrichaVIII.  Na ľavo od krbu bola stena potiahnutá rôznymi knihami a mala som tušenie že aj originálmi a nie len kópiami. Pred ňou bol postavený stôl z ebenového dreva a s nim ladiaca stolička. 
Liam jemne zabuchol dverami a obišiel ma. Zastal pri sekretary kde si nalial jantárovú tekutinu pripomínajúcu whisky.
-Chceš niečo? Cherry alebo limonádu
-Poprosila by som tu cherry
Slušné som čakala kým do druhého pohára naleje spomínaný napoj. Hľadela som si pod nohy a obdivovala perzsky koberec na ktorom som stála. 
-Nestoj tam ako soľný stĺp a pod si sadnúť pred krb nech sa zohreješ.
Pomaly som si sadla do ponúkaného kresla. Od Liama som si vzala pohár a odchlipla si. Prijemne ma zahrialo v hrdle a spokojne som si vzdychla. Z nôh som si skopla čižmy a pritiahla si ich k hrudi. Liam sa na mňa pobavene pozrel a ja som mykla ramenami.
V tichosti sme sedeli oproti sebe a hľadeli si navzájom do oči.
-No..
Začal Liam a poškrabal sa po hlave
-Ako začať
-Čo tak od začiatku? Napríklad prečo si ma sem vzal a vôbec prečo si ma vyhľadal..
Trocha som mu napovedala. Zasmial sa nad tým a pohodlne sa oprel
-Dôvod prečo som ta vyhľadal je jednoduchý. Je to kvôli jednej veci nie skôr osobe...
Jeho úsmev sa zrazu rázom zmenil. S vysmiateho sa stal vážny...

Nahlas som preglgla a s obavou sa opýtala otázku ktorá ma zaujímala
-Koho?
Liam si zhlboka vydýchol
-Niall
Pozorne sa mi zahľadel do očí a čakala na moju reakciu.
Roztrasenou rukou som pohár položila na stolík a objala si nohy hlavu si položiac na kolena.
-A čo s ním? Predsa mi dal jasne najavo že sa nejde do môjho života starať a ja nie som Bella z Twilightu ktorá sa ide z toho zrútiť. Musím sa cez to len preniesť...
Posledné slova som zašepkala skôr pre seba. Vedela som však že jeho pozornému sluchu to neujde.
-Ja viem...
Vzdychol si a rukou si pošuchal tvar
-Lenže ide o to že takto to nemôže byt inak..
-Inak čo? Myslíš že pôjdem za nim a budem ho prosiť o to aby sme boli spolu ako predtým? To sa nestane, Môže mi byt hrozne ako chce ale nebudem sa niekomu vnucovať. Spravil rozhodnutie a ja ho už nezmením ani keby som chcela...Vieš aké to je ťažké? Ráno vstať a vedieť že ho neuvidím? že už ma len tak neprepadne v tu najnečakávanejšiu chvíľu ako to vedel alebo sa objaviť vtedy keď som to potrebovala. Nie je to ľahké niekedy mam chuť to všetko vzdať..Mam chuť sa psychicky zrútiť ale nemôžem prehrať. Boj so svojim srdcom nemôžem vyhrať ani zmierniť bolesť môžem ju len ignorovať aj keď viem že to nepomôže...
Skočila som mu do reči. Slzy ktoré som zadržiavala stekali po mojej rozrušenej tvary. Rukávom od svetra som si ich utrela ale nepomohlo to. Hlavu som skovala medzi kolena a ďalej vzlykala. 
Cítila som jeho uprený pohľad.
-Je mi ľúto Ely ako sa zachoval. V ten večer keď sa vrátil bol ako zmyslov zbavený besnil a zakázal nám sa s tebou kontaktovať. Celý deň nie je doma vracia sa len ráno alebo až o deň dva už to ďalej nejde. Takto na seba puta pozornosť. Lovci sliedia po meste a hľadajú nás už vedia že sme tu. Lenže Niall akoby to chcel. Chcel aby ho našli. Túži po boji lebo jeho duch je zlomený musel sa vzdať niečoho čo je preňho dôležité a to si ty. On však neviem čo som videl. Predtucha prišla len pred nedávnom. Čakám ešte či sa zmení ale neviem
Uslzenú tvar som zdvihla k nemu a prehltla
-O čom bola?
-Nastane krutý boj. Lovci a upíri...už sa to blíži predtucha bola nejasná bolo tam len veľa krvi a nakoniec...
-Nakoniec čo? Do čerta Liam dopovedz!
Zúfalo som zvolala
-Tvoje mŕtve telo....
Zostala som ako obarená naňho hľadieť
-Mŕtve telo?....Moje?
Vyhabkala som so seba. Moje vyvalene oči hľadeli do jeho chladnej tvare
-Áno tvojej...Neviem aký to ma zmysel ale predtucha prišla deň po tom čo sa stalo. čakám na jasne znamenia, povedal som to aj Daniell ale ani ona nevie na nič prísť...
-A kto ma zabije?
Môj hlas znel veľmi duto
-Bolo tam veľa tvári boli sme tam my ako klan,vlkolaci,Zayn,Niall,Lovci....Všetko je veľmi nejasne a nedáva to zmysle ale je jasne že všetko vedie k tvojej smrti
-Ale prečo umriem? Aký je ten dôvod.
-Myslím si že....
Jeho veta nebola dopovedaná lebo cez okno bolo dnu niečo hodené. V šoku vyvalil oči a razu na mňa skočil
-K zemi!
Zvalili sme sa za kreslo a miestnosťou sa ozvala ohlušujúca rana. Všade sa objavil oheň. Omámené som hľadela na Liama ktorý sa mi snažil niečo vysvetliť
-Okamžité zmizni! Utekaj k dverám ja ich zdržím!
Prikývla som zúfalo som sa potácala k dverám ktoré som otvorila. V nohe mi pulzovala nesmierna bolesť...Snažila som sa ju necíti utekala som k vchodovým dverám keď zrazu predo mnou preletela ďalšia výbušnina. Matne som vnímala ako som sa prikrčila. Tlak s nej ma odhodil do steny a ja som v horiacich troskách spadla na zem. 
S námahou som zdvihla hlavu. Cez hmlu som hľadela pred seba vidiac postavu v čiernom. Niečo mi hovorila ale ja som ju nepočula. Zazrela som ako ku mne uteká Liam a posledne na čo si spomínam je ostrá bolesť v nohe a ďalší výbuch. Potom nastala tma.......


čo myslíte čo sa tam stalo?  dúfam že sa páčila poprosila by som názory či som nevyšla z cviku  :)


9 komentárov:

  1. Whaaaaaaaaaat?!!?!!?
    Ja neverím stále že je časť :O ale musim povedať je úžasná ako vždy :33 Akože takýto koniec som absolútne nečakala! A ten Liam! Tá predtucha! Som proste mimo :DD Teším sa na ďalšiu časť ^_^
    PS: dúfam že Liamova predtucha je zlá! Žiadne jej mŕtve telo nechcem vidieť!!!!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Čožeeeeeeeeeeeeeee ??????? .... Konečne nová časť už mi to chýbalo :333 ... Ale nie nesmie sa Liamova predtucha vyplniť nesmel zakazuje to !!! ... :-D ..... Ale ako som v šoku .... teším sa na ďalšiu !!! :3333
    Lenka :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Zabijem ťa alebo áno?? :)) Podľa mňa nezomrie :)) Jednak ťa ako tak poznám a druhák, to by už nebol Dark Side :)) *K*

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mrkvičkó další :OOOO je to neskutečné! ;0 :333

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Děláš si ze me srandu? :O zabít te znova!! Ta predtucha..sakra co? Neumrr a bude šťastná s Niallem :3 je to skvělé ;))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. okamžite daľšiu a kedy bude punk love ? :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Píšem ešte? Veľmi rada by som vedela ako to celé dopdne...ak máš čas daj vedieť čím ešte píšeš....
    Tvoja verná čitateľka Lenka. 😉😊

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ahój plánuješ dopsání povídky? Měla jsem ji opravdu ráda a mrzelo by mě, kdyby tohle dílo zůstalo nepopsané :/ Tvoje Hanula :) :D

    OdpovedaťOdstrániť