Punk Love 1

ták šťastné a veselé vianoce dievčatá moje dúfam že držíte pôst aby ste večer videli zlaté prasiatko :P dôfam že pod stromček dostanete čo chcete :P ja vám sem pridávam jeden sprvých darčekov ano bude ich viacej prezdradím že ešte jedna časť Punk Love a možno Dark Side alebo Holiday neviem ešte :P tak užite si túto časť dôfam že sa bude páčiť komentáre potešia :P a tak isto by som chcela pripomenôť Louisove narodeniny ten cvok ma uz 22 neverím tomu tak happy b-day :)

7.00am budík sa rozozvučí po celej mojej izbe. So zlepenými očami začnem šmátrať po nočnom stolíku aby som ho vypla a konečne sklapol. Keď sa tak stalo mohla som odškrtnúť v mojom zozname veci hneď prvú vec.

Lenivo som sa prevalila na chrbát s rukou cez oči a pomaly sa prebúdzala do ďalšieho školského rana. Slnko sa predieralo cez závesy a prijemne ma šteklilo na odhalenej pokožke. Aj som chcela vstať aby som si užila ďalší slnečný deň ale aj nie lebo som musela opäť ísť do tej mučiarne menom škola. Jediná útecha pre mňa bola že to bolo už posledný rok čo ju budem navštevovať.

S hlasným zastonaním som sa prekotúľala až ku kraju postele. Zvesila som nohy a čakala pokiaľ nepocítim chlpatý koberec na mojej pokožke. Par krát som zaklipkala očami a rozhliadla sa okolo seba. Izbu som mala pomerne veľkú. Delila sa na dve časti. Jedna na spanie a druha na oddych, štúdium alebo čítanie. Pri veľkom Francúzskom okne som mala veľkú posteľ ktorá bola zahádzaná vankúšmi a prikrývkami. Nad hlavou som mala pripevnený taký zaves ktorý vyzeral akoby šiel spadnúť ale držal. Na kraji som mala pripevnený lapač snov. Pri stene bol menší nočný stolík a za hlavou som mala par fotiek buď s priateľmi alebo s rodinou. Pri rannom slnku moja izba mala rozžiarenú farbu. Jemne vanilková farba bola príjemná a dodávala tomu všetkému domáci podtón. Preto som sa s tejto izby moc nepohla keď som nemusela. 

šuchtavým krokom a naťahujúcimi sa rukami som prešla bočnými dverami do menšej kúpelne.  Na ľavo v rohu bola sprcha a hneď vedľa nej vaňa s ktorej som sa mohla dívať cez menšie okno na náš dvor. V strede boli umývadla a jedno velke zrkadlo v ktorom keď som sa zbadala musela som sa usmiať.

Nie nerobila som si ťažkú hlavu so svojho vzhľadu ako iné baby. Mala som to tak trocha na saláme. Nebála som sa ísť nenalíčená do školy aj keď sa to stavalo malo kedy.

Poriadne som si opláchla tvar a umyla zuby. Kefou som rozčesala hnedé vlasy ktoré mi splývali na chrbte. Na tvar som naniesla trocha púdru, tenkú linku a špirálu. Balzamom som pretrela pery a usmiala sa na seba. Hoc to bol umelý úsmev ale nič iné mi neostávalo. Pyžamo som hodila na stoličku a len v spodnom piadle prešla do ďalšej miestnosti kde som mala šatník

Prebehla som cez polku izby a zastala som pri vešiakoch so šatami. Nie žeby som bola nejaká fiflena ale dnes to v Miami vyzeralo na slnečný a teplý deň. Zvolila som jednoduché letne kvietkovane šaty ktoré siahali kúsok nad kolena. Okolo pása hnedý opasok a na ruky krémový svetrík. 

Obula som si balerinky a zbehla po schodoch dole. V dome už bolo ticho čo som bola rada a nemusela som počúvať všetky tie narážky a výčitky. Do tašky som hodila ovocie a rýchlo zjedla jogurt. Umyla som po sebe a utekala do garáže. Odomkla som svoj Range Rover ktorý som dostala na narodeniny od otca

Od matky som dostala knihy ako byt dobra právnička. Myslela som si že si robí len srandu keď som zistila že to mysli vážne vyhodila som ich do bazéna. 

Tašku s učebnicami do hodila na sedadlo spolujazdca. Otvorila som garáž a bránu zároveň a už sa napojila na Miamsku premávku.

Vravíte si veľký dom, Range Rover, vlastný šatník kúpeľňa....Asi by som mala byt namyslená podľa niektorých alebo to len zveličujem.

Áno som s bohatej rodiny. Priznávam ale keby som mohla vymenila by som to všetko za obyčajný život ako vedu iný. Lenže nešlo to. Matka vychytená právnička a otec žiadaný chirurg. Nikdy som si neželala takýto život. Môj život bol len a len tanec. Pokiaľ mi ho nevzali.

Bolo to ako včera. Mala som trinásť. Prišla som s tanečnej matka si ma posadila do kuchyne a začala som mnou preberať moju budúcnosť aj keď som mala ešte čas.

-Srdiečko už si rozmýšľala čo chceš robiť?

Vtedy to bola pre mňa najdôležitejšia osoba. Sala pri mne. Mala som jej lásku a pozornosť. Podporovala ma a nedbala na to zvyšné.

Usmiala som sa na ňu a s iskričkami v očiach jej povedala jedno

-Byt svetoznáma tanečníčka. Vystupovať na Brodwayi medzi celebritami

Zasnene som povedala a pozrela na ňu. Jej tvar vyjadrovala šok. Zľakla som sa či som povedala niečo zle. Čakala som. Videla som koľko emócií preletelo predo mnou ako nikdy. Bola to len stotina sekundy.

-Od teraz máš zákaz chodiť na tanečnú odhlásim ťa

Povedala tvrdím hlasom. Nechápala som prečo to robí.

-Mami prečo?

Naivne som sa jej spýtala. Prísne na mňa pozrela a povedala slova ktoré sa mi vryli pod kožu

-Nevychovávala som ta preto aby s teba bola nejaká ženská ktorá sa bude točiť okolo tyče. Bude s tebe niečo viac. Psychologička, Právnička alebo lekárka. Je mi jedno čo si vyberieš ale nikdy moja dcéra nebude robiť niečo podradne ako je tanec. Je to na smiech! Chovala som si hada na prsiach a nevidela čo s neho rastie. Bože prečo ja? Prečo moje dieťa nemôže ísť v mojich šľapajach a byt podľa mojich predstav?

Vtedy som niektorým veciam nechápala. Až neskôr mi to začalo dávať zmysel. Viem len že vtedy som Vyskočila na rovne nohy a z hnevom na ňu pozerala

-Nie!! Nemôžeš mi zakázať niečo čo ma baví! Nemôžeš!

Skríkla som na ňu plna zúfalstva. Opovrhujúco na mňa pozrela a zasmiala sa

-Že nie? Som tvoja matka a ja môžem všetko!

-Nenávidím ta!!

Zvrieskla som na cely dom. Vtedy som prvý krát pocítila silu facky na mojom líci. Hlavu mi stočilo do strany. So slzami som na ňu pozrela. Hnusila sa mi. Nedokázala som na ňu pozerať. Hrdo som sa vystrela a s hnevom aký som dokázala nazbierať som hľadela na tu osou

-Chceš vojnu? Máš ju mat Matka

Posmešné som povedala a otočila sa na päte. Vtedy si asi neuvedomovala váhu mojich slov. Myslela si že ma to bude držať týždeň. Lenže mňa to drží už 5 rokov. Nie je deň čo som jej nespravila niečo napriek.

Nenávidí tetovania. Moje telo je dotetovane a naschvál sa pred ňou tak premávam. Nenávidí moju hudbu. Púšťam ju nahlas. A mnoho ďalších veci. Chcem aby konečne pochopila že ja nikdy nebudem ako ona.

Možno si to kompenzuje preto lebo brat si šiel tak isto za svojim. Teraz žije v LA ma vlastný byt ktorý ma dve podlažia. Prácu ktorá ho baví a pomedzi to školu ktorú študuje. On by bol najviac oporou od 13. Nevedeli sme sa zniesť ale od vtedy čo sa to stalo bola s nás nerozlučná dvojka. Kryl ma keď som chodievala na tajne hodiny tanca. Aj keď na to matka prišla a dostali sme pokračovali sme v tom. Bola som s nim keď si dal prvú kerku a on ma držal za ruku keď som bola zas ja. Boli sme ako Jing a Jang. Dve strany jednej mince. Držali sme po kope ako nikto. Bola to dosť veľká rana keď odchádzal ale vedela som že teraz to už zvládnem. Dokončím školu pôjdem na talentovky a presťahujem sa za nim. A nik ma nezastaví.

Autom som zastala až na školskom parkovisku. Zhlboka som sa nadýchla vzala tašku a vystúpila do tohto študentského stereotypu. Kľúče som hodila do tašky a pomaly smerovala k budove.

Dívala som sa na partie ktoré boli dookola a mala ich každá škola. Či to boli biflosi, futbalisti, roztlieskavacky, skejteri, hudobnici, nejaká kapela, emaci, školská kapela, Čudáci. Nerdi, Rockeri, speváci. A mnoho ďalších. Všetci vždy hľadeli po sebe. Boli tu roztržky bitky. Nikdy sa to bez nich nezaobišlo. Rýchlim krokom som sa blížila k skupinke kde som mala zapadať. ANO mala. Ale nezapadala som. Ryšavá a bláznivá Kate na mňa mávala. Mala som ju rada ale žeby som jej vravela všetko tak to nie. Potom tu bola blondína Ruby ktorá bola vždy  nad vecou. A lámačka chlapských sŕdc Poppy. Vysoká čiernovláska. Keď ma zbadali usmiali sa. Úsmev som im opätovala. Bol falošný ale nemohla som inak. Nechcela som byt opäť outsider. Keď tu bol brat bolo to iné. Bola som s nim a ostatní boli s nami. Nik si na mna nedovolil ale od kedy tu nie je musela som sa brániť sama.

-Ahojte

Pozdravila som ich.

-Ahoj Ava ako sa máš?

-Ujde to

Mykla som ramenami a Poppy prevrátila očami. Vedela že ja vždy budem ta ticha časť tejto partie. Všetky vedeli že nikdy nezapadnem úplné ale brali ma tak či tak. Sadla som si k nim a počúvala Rubyn bláznivý víkend. Ako každý. Vzdychla som si a pohodlne sa oprela. Pozorovala som ľudí naokolo a sem tam odpovedala aby si mysleli že počúvam.

Rostlieskavacky stali blízko futbalistov a o niečom živo diskutovali. Skejteri skúšali nove triky a padali na zem ako zhnite ovocie. šprti sa učili na testy. Môj pohľad prerušil hlasný smiech ktorý sa rozozvučal a hneď za tým podpichovanie

-Nie Styles to nemyslíš vážne!!

Otočila som sa za tým hlukom a vtedy ich zbadala.