Ely:
po týždni:
Stalo sa každodennou rutinou sedieť na
posteli a hľadieť na stenu s fotkami. Klbko sa mi motalo okolo nôh a upokojujúco
priadlo. Musela vycítiť že niečo nie je v poriadku. A mala pravdu. Už to bol týždeň
bez neho. Týždeň bez toho jeho úsmevu, oči, smiechu...
Proste bez neho
Stále sa mi v hlave opakovali slova ktoré
mi vravel. Dokolečka dokola. Bolo to hrozne....
-Ely ťažko sa mi to hovorí ale nechcem aby si
bola v ohrození. Preto.....Mali by sme sa prestať stretávať. Už nebudem za
tebou chodiť. Nebudem ta ohrozovať na živote. Môžeš sa vrátiť k svojmu starému
životu. Ja zabudnem na teba a ty na mňa....Bude to lepšie pre
každého....Zabudneš....
-Ely prestaň! Som monštrum nechápeš že my spolu
nemôžeme byť!! Nemá to zmysel! Ty si človek a ja démon! Bytosť bez duše! Ja
tužím len po krvi mohol by som ta zabiť jediným pohybom keby som sa neovládol.
Som nebezpečný!
Videla som ten jeho chladný pohľad akoby sa na mňa díval
z tej steny. Ľadovo modré oči ktoré sa do mňa zabodávali ako dýky pálili sta by
boli rozpálené od ohňa.
-Nie chod preč vypadni!
Skríkla som a rukami sa zúfalo chytila že hlavu.
Bolelo to všetko. Tie spomienky padali na mňa ako steny ktoré spráchniveli. To
urobil s tým všetkým nechal to hniť. Nebol tu nik kto by zabránil tomu pádu.
Bola som moc slabá...Bez neho som si pripadala ako
Nič
Nedokázala som cítiť či už to bol chlad, teplo, chuť...
Všetko to vzal so sebou.
Mal tu ostať so mnou! A nechať ma tu na po spas tým démonom
v mojej hlave!
-Obyčajný klamár len klamstva nič iné
Zúfalo som si šepkala. Chcela som nájsť nejakú výhovorku
s ktorou by som to všetko odohnala ale nenašla som žiadnu. Viem že keby sa vrátil
nehnevala by som sa pretože to všetko by mi prišiel ako zlý sen a on by tu
bol.
Neraz som sa zobúdzala s tou myšlienkou že po tom ako otvorím
oči nočná mora skončí.
Lenže ja som ich otvorila....
A nočná mora pretrváva....
Už týždeň som
sa neobjavila v škole. Nemala som chuť tam ani ísť. Ja som vlastne nemala chuť
ani do života. Jediný hlas ktorý som počula bol ten z odrazovky a patril Edie.
Och Edie ako sa len ma? Stále s ním chodí? Je šťastná?
Prajem jej to šťastie. Dúfam že sa ho bude pevne držať
a nevzdá sa tak ako ja....
Ľahla som si na posteľ a schúlila sa do klbka. Rukami
som si chytila hlavu a snažila sa nemyslieť na to všetko....
Spomienky však prihádzali samé....
Vtedy keď som doňho hodila knihu a vynadala mu do pijavíc
Schmatla
som knihu, ktorá ležala na posteli a hodila ju po ňom
-Ty idiot!
Vieš ako som sa bála? Že som stratila svoje portfólio? Že ho už nikdy neuvidím?
Ty ciciak hnusný! To si sa sem nemohol v noci nejako vplyžiť a nechať ho tu?
Nie, ty si ma musel vystrašiť na smrť! Naťahovať! A tie sny? Kam si do riti
zmizol? Človek si na teba konečne zvykne a ty si fuč! Pijavica jedna!
Kričala som
naňho ako zmyslov zbavená. Keď som sa vykričala vtedy mi docvaklo čo som
spravila a aj povedala. Rukami som si zakryla ústa a prestrašené naňho hľadela.
On zas na mňa pozeral akoby som spadla z jahody. Mykalo mu kútikmi úst. Nie!
Teraz ma zabije! Lenže on po mne neskočil a ani sa mi neprisal na krk ako
nejaký komár. On spravil niečo čo ma zarazilo a čo by ma v živote nenapadlo.
Začal sa smiať. Jeho zvučný, hrdelný a chrapľavý smiech sa odrážal od stien
môjho bytu. Tvar mi zaliala horúčava
-Čakal som,
že omdlieš alebo sa rozkričíš a ujdeš. Ale ty po mne hodíš knihu a nadávaš mi
do pijavíc. Ty si veľmi nepredvídateľný človek. Fascinuješ ma!
Jeho príchod za mnou keď som bola u babky
Jeho úsmev
sa prehĺbil. Natiahol ku mne ruky ktoré sa dotkli mojich bokov. Aj cez tričko
som cítila chlad a mnou prešla triaška. Rýchlim pohybom ma vytiahol na posteľ a
ja som zrazu sedela oproti nemu tak blízko ako nikdy. Naše nosy sa jemne
dotýkali, pery boli od seba len par centimetrov, očami sme sa navzájom vpíjali
do pohľadu toho druhého. Jeho veľké dlane ma pálili na bokoch. Nevedela som či
sa mam od neho odtrhnúť alebo prisať na tie dokonale krojene pery ktoré ma tak
lákali. Vyriešil to za nás oboch. Jemne sa usmial a silno ma objal. Tak že
tvarou som sa zaborila do jeho hrude. Rukami som mu stisla jeho tričko a
užívala som si jeho mocný dotyk a dotyk bezpečia. Rukami ma opatrne hladil od
hlavy až k pasu. Pripadala som si ako maca. Spokojne som zapriadla.
-Vieš ako
som sa o teba bal?
Prehovoril
zrazu a ja som otvorila oči. Pootočila som hlavou.
-Prečo?
Zašepkala
som tak ticho ale vedela som že on to počul.
-Keď som
prišiel k tebe do bytu nikde si nebola. Myslel som že sa ti niečo stalo a mňa
zmocňoval strach. Vieš ako dlho som ho nepocítil? Až pri tebe.
-Prepáč...
Opatrne prikývol. Opäť som sa otočila a
vtedy ma začal hojdať. Do výšin ako aj vo sne. Vyvolalo mi to úsmev na tvári.
Pripadala som si ako malé dieťa ktoré nemá žiadne starosti len to kedy prísť
domov načas. Zavrela som oči a nechala vánok nech strapatí moje vlasy. Zrazu
som stratila lávku na ktorej som sedela. Šokovane som otvorila oči a videla ako
ma Niall drží v náručí. Videla som ako sa usmieva. Tvrdo sme dopadli na
zem a začali sa kotúľať smerom dole. Ani raz som nepocítila tvrdú zem. Chránil
ma svojim telom. Smial sa a ja s nim. Keď sme sa dokotúľali zostala som ležať
na jeho hrudi. Zdvihla som sa a s úsmevom naňho hľadela. Úsmev mi jemne
opätoval. Zdvihol ruku a opatrne mi prešiel po tvári. Vlasy mi zastokol za ucho
a uprene na mňa hľadel. Smiech ma prešiel a už som naňho len hľadela. Zrazu sa
ku mne naklonil. Zavrela som oči. Jeho pery som pocítila na nose. Keď som ich
opäť otvorila videla som ako zamyslene na mňa hľadí. Jemne som sa usmiala a
skotúľala sa s neho. Ľahla som si vedľa a sledovala oblaky.
Naša prvá hádka u neho po Zaynovom útoku...
-Kam si
akože myslíš že ideš?
Skríkol za
mnou
-Čo
najďalej od teba
Odsekla som
mu a s hrdosťou kráčala preč.
-Len to
skús!
-Tak sleduj
a uč sa!
Rukou som
uchopila starodávnu kľučku ale vtedy ma schmatol za rameno a bolestne mnou
otočil. Surovo ma hodil o stenu a ešte zúrivejšie na mňa hľadel
-Čo tým
akože chceš povedať? Že som srab? Že nič nedodržím
Viac som sa
naklonila k nemu .Tvar sme mali od seba len pár milimetrov. Ale nebála som
sa
-áno to si
presne myslím
Vravela som
to pomaly a dávala pozor na doraz a artikuláciu.
Už som
myslela že som ho dostala že ma nechá tak. Že ma nechá odisť.
Ale čo som ma
to vôbec napadlo?
Nezmysel
Nečakala
som že toto spraví. Surovo sa prisal na moje pery. Od prekvapenia som nezavrela
ani oči. Jeho pery boli drsne a necitlivé. Plne zvieracej túžby Chcel si
len dokázať svoju chlapskú pýchu ako každý.
Až bolestne
naťahoval moje jemne pery. Bála som sa aby mi ich neprekukol ale napočudovanie
bol jemný ale zároveň drsný. Rukami ma objal okolo bokov a tuhšie si ma
k sebe prisunul.
Poddala som
sa mu.
Toľko spomienok a toľko bolesti zároveň....Slzy som
nechala dopadať na posteľnú bielizeň a spomienky mi vírili hlavou. Boli to
obrazy ktoré sa rýchlo striedali.
Ako sa asi ma? Je mu to jedno ako hovoril? Bola som
len ďalšia hra? Čo ak....
Crrrrrr
Celý tok preťalo hlasne zvonenie. Chcela som nechať tak nech ďalej vyzváňa
ale niečo mi vravelo že to musím zdvihnúť....
Pomalým krokom som sa presunula do obývačky a zdvihla mobil
-Prosím
Ten zachrípnutý hlas patril mne. Cítila som sa ako troska.
-Ely zlatko
Už po prvom slove som vedela kto vola
V slzách som sa zosunula na gauč a vzlykala do telofonu
-Babi...
-Ja viem je mi to ľúto
-Ako?..
-Vycítila som že niečo nie je v poriadku....srdiečko čo sa stalo?
A tak som začala. Pomedzi vzlyky som jej vyfarbila všetko čo sa stalo.
Niekedy som dostala záchvat že som sa nevedela ani nadýchnuť. Ona ma len
upokojovala ako mami upokojujú svoje deti.
-...a on proste.....
-Ely počúvaj ma. Viem že si k nemu niečo cítila ale nemôžeš sa nechať tým zlomiť.
Buď silná opäť sa postav na nohy a nenechaj sa nim zlomiť. Nech vie o čo prišiel
a že tak ľahko ťa nezíska. Viem že to teraz boli ale ak pôjdeš medzi ľudí
trocha to opadne. Viem že budeš opäť šťastná verím tomu
-Ľúbim ťa babka
-Aj ja teba srdiečko
Po rozhovore s babkou som sa dala do poriadku a pripravila sa na zajtrajší školský
deň.
Ráno som vstala skôr aby som sa stihla pripraviť.
Nemusela som ani nastavovať budík. Môj spánok bol vždy prerušený. Čakala som
alebo skôr dúfala že sa objaví ale nie.....
Hodila som na seba obyčajné dziny, čierne tričko
s nejakým logom a rifľovú bundu. Namaľovala som sa tak aby som zakryla svoju stŕhanú
tvar. Vlasy som nechala rozpustene. Klbku som nachystala jest a s hlbokým nádychom
sa odhodlala opustiť moje útočisko.
Chladný vzduch ma udrel ako nepríjemná štipľavá
facka. šál som si po vytiahla trocha vyššie a rýchli krokom mierila ku škole.
Po dlhom čaše som videla známe tvare ktoré nenapadne pokukovali po mne.
Ignorovala som to a prešla k svojej skrinke. Vytiahla som si potrebne učebnice.
-Neverím kto sa tu ukázal!
Začula som hlas svojej najlepšej priateľky.
Pousmiala som sa. Ani som nevedela ako a už som bola uväznená v jej objatí.
-Už ma takto nestras nevedela som čo s
tebou je a bolo to hrozne!
Zamrmlala mi do ucha a ja som sa jej len
ticho ospravedlnila.
-Dobre teda poďme do triedy!
Na obede sme obsadili svoje typické
miesto. Ako mi stihla všetko povedať stále je spolu s Rayenom a sú šťastný ako
dve hrdličky. Osteň žiarlivosti ma pichol pri srdci ale zahnala som to predsa
je to moja priateľka.
-Ahoj zlato
Dal jej dosť hlasnú pusu a ja som len prevrátila
očami
-Je ahoj Ely už je lepšie?
Opýtal sa ma a ja som len s úsmevom prikývla
nemala som chuť sa s nimi rozprávať. Vlastne s nikým som sa nechcela rozprávať.
Chcela som sa opäť zavrieť do svojej bubliny a nič neriešiť
-Ale ale kto sa nám to tu ukázal
Ten drzý arogantný hlas by som spoznala všade.
Andy si prisadol hneď vedľa mňa a začal do mňa hustiť
-No čo kočka ako sa máš?
-Pokiaľ si neprišiel tak super
-Ou to zabolelo čo ti bolo?
-Nestaraj sa
Odvrkla som a myslela že dá pokoj
-Stále tak chladna ako predtým nemá to na svedomí
niekto iný? Nejaký fešák?
Teraz ma zaujal s rozšírenými zreničkami
som naňho pozrela a videla ako sa škerí
-Ale ale asi som trafil do čierneho. Čo ťa
opustil?
-Sklapni
-Našiel si inú?
Tuho som zavrela viečka a nechcela ho počúvať
-Omrzela si ho
Ani neviem ako ale moje ruka vystrelila k
jeho tvary. Jedálňou sa ozvalo štipľavé plesknutie. Oči sa otočili na nás. Boli
sme stredobodom pozornosti. Andy na mňa prekvapene hľadel a rukou si chytil líce
-Toto si prepiskol
Zhlboka som dýchala a triasla sa na celom
tele. Chcela som ho dobiť ale nemohla som
-Už nikdy v živote sa do mňa nestaraj vieš
o všetkom hovno tak sa staraj o svoje sračky!
Zavrčala som a otočila sa na odchod.
Ignorovala som Edin krik a pohľady ostatných. Chcela som čím skôr vypadnúť.
Frustrovane som kráčala domov. Všetky jeho
slova sa mi ozývali v hlave. Cítila som sa ešte horšie. Slzy mi tiekli po lícach
a chcela som proste zmiznúť. Prečo ja bože? Čo som kedy komu spravila? Chcela
som len trocha šťastia
-Prečo len..?
Zavzlykla som do ticha. Otázku som nechala
unášať preč. Keď zrazu
-Hm prečo? Dobrá otázka
Super! Jsem si spolu s Ely pěkně zavzpomínala... podle mě to bude ten lovec. A úvodka ses asi hodně nudila, že jsi dělala nové i jiným :-D
OdpovedaťOdstrániť... Ách chudák Eli :-( :-( .... Ale,žeby to bol Zayn ??? ... . :-P ... A Niall tam zasa nabehne !!! :-P ... To by bolo super :-D .. Nuž, ale uvidíme ako to máš vymyslené ;-)... Teším sa ná ďalšiu časť :-P ;-)
OdpovedaťOdstrániťLenka ;-)
Chudinka :( Bude to asi Zayn. Podľa mňa...
OdpovedaťOdstrániť:ooooo dalsiuu!!!! ♥♥
OdpovedaťOdstrániťSuper teším sa na ďalšiu časť alebo časti :P kika :)
OdpovedaťOdstrániťděláš si ze mě prdel?:OO za ten konec bych tě nejardši zabilaa!! :D hci další prosím :33 je to naprosto dokonalé :))
OdpovedaťOdstrániťSupiš:3
OdpovedaťOdstrániťOch nádhera teším sa na ďalšiu časť :)
OdpovedaťOdstrániťDalší nebo to se mnou šlahne z nedočkavosti ;333
OdpovedaťOdstrániťSuperrrrrrrrr teším sa na ďalšiu časť :P
OdpovedaťOdstrániťtesim sa na dalsiu :D cast bola super hlavne tie spomienky :D a uvodka je brutalna :D
OdpovedaťOdstrániťWhat the hell!!! Dievča píš píš! Toto je na knihu! Milujem túto poviedku a myslím, že to bude buď Zayn alebo ten lovec ;) :)
OdpovedaťOdstrániťTo je úplne úžasné proste ja to milujem!!! rýchlo ďalšiu :))
OdpovedaťOdstrániť