utorok 30. júla 2013

Holiday...6

Tak mame tu dalsiu cast ktora je taka akcnejsia :D dufam ze sa bude pacit a ze sa na mna nebidete hnevat :D
A chcela by dat do pozoru jeden novo vzniknuty blog ktory je naprosto skvely :)
http://tanec-pohyb-zivot-hudba-hip-hop.blogspot.sk/

Hádka:
Lili


S úsmevom na tvary som sa zobudila a bola v tom že nik mi tento úžasný, skvelý a neviem aký deň nepokazí. S pospevovaním som vbehla do kúpeľne kde som vykonala rannú hygienu a vlasy zviazala do drdolu. Hodila som na seba už suché plavky. A keďže je zakázané chodiť do jedálne bez oblečenia tak som si vybrala jedny letne kvetinové šaty a obula si žabky. Vzala som si menšiu kapsičku a upratala si posteľ. Ja viem že tu sú zamestnanci ktorí to majú na starosti ale je to sila zvyku.
Keď som bola hotová zazvonil mi mobil. Pozrela som na display a svietilo tam Charline meno.
-Áno?
-No pod už sme pred tebou
Nestihla som odpovedať a už zlozila. Vzala som ešte mobil a kartu. Vyšla som na chodbu kde ma už čakali
-No konečne
Zamrmlala Lucy a Andy ju stuchla a škaredo na ňu pozrela. Zatvárila som sa prekvapene ale nechala to tak.  V tichosti sme šli na raňajky kde už čakali chalani. Vzdychla som si a neušlo sa to pozornosti Andy. Tvárila som sa že som si nevšimla jej zvedavý pohľad a zamierila ku stolom s pečivom. Vzala som si prevažne sladké raňajky a nakoniec jogurt s guličkami. Sadla som si k nim a v tichosti počúvala o čom sa rozprávajú. Prevažne o včerajšej disco kde som nebola. Usmiala som sa pri nejakej vtipnej poznámke od Jereda ale ďalej jedla
-Inak Lili už je ti lepšie?
Prekvapil ma Lucasov starostlivý ton. Zaskočené som zdvihla hlavu. Spamätala som sa a usmiala sa
-Ale hej už je to dobre.
-Si si bola zabehať?
Tentoraz sa do debaty zaplietol Mike. Otočila som sa k nemu
-Áno dala som si takú menšiu trasu po pláži. Nik tam nebol tak bolo dobre
Usmiala som sa a ďalej sa venovala raňajkám
-Ja to nechápem mňa by nedonútili behať okrem bežiaceho pása. Príde mi to nudne
Povedal Jered. Zdvihol sa mi kútik úst
-Vieš niekedy je to dobre. Nerozmýšľaš nad ničím len na to aby si nezakopol a v ušiach ti nie hudba
Súhlasné prikývol
-Niečo na tom bude
-Určiť keď Lili si potrebuje niečo dokazovať
Počula som štipľavú poznámku od Lucy. Otočila som k nej hlavu ale ta ma ignorovala. Trocha ma to zarazilo a tak som sa ospravedlnila
-Prepáčte idem si pre veci veď sa vidíme potom
Jemne som sa usmiala a skôr ako ma niekto zastavil šla som na izbu. Treskla som dverami a nechápala čo sa deje. Zhodila som so seba šaty a  cez hlavu si pretiahla bielu halenu. Chcela som zavolať domov ale pokazilo mi to klopanie na dvere. Šuchtavým krokom som k nim prešla. Vtedy sa dnu vrútilo kučeravé stvorenie a vyvalilo sa mi na posteľ
-Áno Andy čoby si rada?
Sadla som si k nej a čakala
-Ja len mrzí ma ta Lucyna poznámka. Od rana je akasika podráždená. Asi sa Jered poriadne nesnažil alebo neviem. Ja len nevšímaj si to ju to prejde
Natiahla sa ku mne a uväznila ma vo svojom objatí. Veľmi dobre vedela že som na takéto veci citlivá. Hlavne od nich troch. Nemám rada keď ma niekto uráža alebo ma voči mne nejaký problém a nepovie mi to do oči. Veľmi ma to mrzí lebo chcem byt s každým za dobre. A vždy sa kvôli tomu rozplačem aj keď za to ten človek nestojí ako väčšinou vravia baby. Ale teraz? Lucy za to stoji....
Von sa mi dostali nejaké slzy. Andy bola pohotová a zotrela mi ich
-Ale no tak slniečko neplač a usmej sa. Áno presne tak. Idem si pre veci a môžeme ísť na pláž a ostatní sa k nám pridajú dobre?
Len som prikývala a nechala ju nech rýchlo ide pre veci. Ja som bola zbalená tak som si opláchla tvar a posadila sa na posteľ. Musela som sa usmiať. Andy vždy vedela čo ma povedať a bola som jej vďačná.
Keď zaklopala vzala som kapsu a spolu sme vyšli von. Chytila ma pod pazuchu a ťahala k naším miestam ktoré bol niekto ráno obsadiť. Usadili sme sa natreli a sadli si k moru aby nám obmývalo nohy
-Andy ako Mike?
Ockom som na ňu hodila. Videla som ako jej do líc vstúpila červeň a sklonila hlavu
-Som v tom až po uši
Zašepkala a ja som sa radostne zasmiala a objala ju
-Som rada zlatko. Zaslúžiš si byt šťastná
-Vieš čo ma len mrzí? Príde mi to akoby som striedala chalanov. Vždy sa mi páčil tvoj brat ale pri Mikovi sa cítim tak inak. Nie ako dievčatko ale ako žena. A berie ma aj tak
-Zlatko nič si s toho nerob. Mne to nevadí. Ja som rada že si šťastná
Usmiala som sa na ňu a oni si hlavu oprela o moje rameno
-AJ ty si zaslúžiš byt po tom idiotovi
Zamrmlala a mne cez telo prebehol chlad a hrôza. Len som prehltla. Cítila som nepríjemný chlad a to tu bolo vyše 30 stupňov
-Prepáč Lils nemyslela som to tak
-Nie to je v pohode
Na si lu som sa usmiala a ona ma objala.
-Lils môžem sa ta niečo opýtať?
-Áno...
-Nevadí ti že cely deň sme s chalanmi? Bavila som sa o tom s Charli a mrzí nás to. Viem prišli sme na spoločnú dovolenku a zatiaľ ju trávime s chalanmi my len že...
Začala rapotať a ja som ju prerušila
-Andy nie nevadí mi to. Mňa teší že ste si niekoho našli. Ani neviete ako žiarite. Ako hviezdy. Usmievate sa kade idete a ste úplné zlatý. Mne to nevadí.  Mne je dobre pokiaľ vás vidím že ste šťastné
Odpovedala som jej a ona sa na mňa hodila
-Dievča si ta najlepšie
-Ja viem
-A hlavne skromná
-Prestaň!
Drgla som do nej. Rozosmiali sme sa na cele kolo. Okolo nás šla nejaká partia a usmievala sa od ucha k uchu keď nás videla. Jeden na nás žmurkol a ja som zdvihla obočie a pozrela na Andy
-Vidíš ešte niekoho zbalíš ty kočka
Drgla do mňa
-Prestaň nevidela si že to bolo tebe?
Buchla som ju a radšej sa rozbehla do mora
-Veď počkaj!

Skríkla a rozbehla sa za mnou

-No počkaj!
Počula som jej krik a už iba cítila váhu na mojom chrbte a osviežujúcu vodu ktorá ma objala keď sme sa ponorili. Rýchlo som sa vynorila. Keď som zbadala vyškerenú Andy tak sme sa rozosmiali. Milovala som to dievča. Bola taká spontalna úplné úžasná!
-Baby pozor!
Ozval sa vedľa nás krik. Otočili sme sa a videli Mika a Jereda ako k nám bežia a skočili vedľa nás tak sme bili opäť pod vodou. Keď sme sa vynorili začali sme sa tam špliechať a robiť somariny. Pripojili sa k nám aj ostatní a už sme sa bláznili. Chalani vzali na ramena svoje polovičky a začali sa vodne bitky. Toľko vody som sa nenapila ako nikdy. Od smiechu ma bolelo brucho. 
Už som mala vody dosť tak som sa vybrala s vody. Šla som pod sprchu. Zmyla som so seba soľ a vrátila sa na lehatko. Namazala som sa a ľahla si. Pomaly som zaspávala keď sa vedľa mňa niekto zvalil s hlbokým povzdychom. Otvorila som oči a vedľa seba zbadala Lucy. Uprene na mňa pozerala. Nepáčil sa mi jej pohľad. Bol taký čudný? Neviem.....
Sedeli sme tam a hľadeli na seba. Nakoniec si vzdychla a znechutene zdvihla jeden kútik
-O čo ti ide? 
Oborila sa na mňa a ja som nechápala
-Jasne teraz sa tvar ako neviniatko. Na to ti neskočím. Poznám ta už dlho.
-L-lucy?
Vykoktala som so seba ale nenechala ma dohovoria
-Nie žiadna Lucy! Myslis že to nevidím? Hráš sa na chudiatko aby ti potom všetci zobali z ruky ale ja nie! Neskočím ti na to! Nie som taká naivná! Nemyslela som si že si taká falošná ako sa hráš! Cele tie roky hráš len pretvárku a nič viac! Si len zákerná sviňa! Kiež by sme ta vtedy nenašli! Bol by možno pokoj!
Skríkla. Vzala mi všetky slova. Slzy ktoré som zadržiavala sa mi preliali cez viečka. Vstala som a roztrasenými rukami vzala svoje veci
-Ha! Čo som vravela zas iba utekáš!
Odporne až opovrhujúco na mňa pozrela a ja som na ňu pozrela
-Nikdy som si nemyslela že by si mi to povedala. Nie od teba. Ale asi máš pravdu....Bol by pokoj keby ste ma nechali skapať...Veď prečo nie? Môj život stoji za hovno a teraz ešte viac...

Dostala som so seba cez vzlyky a rozbehla sa preč. Počula som za sebou ako niekto kričí moje meno ale nevnímala som to. Bežala som a bežala. Cez slzy som nevidela áno kam idem. Alebo bolo mi to jedno. Po jej slovách akoby som spadla na dno. Nevedela som nad ničím iným rozmýšľať iba nad tým čo povedala a nad tým čo sa stalo. Bolo by to určíte lepšie ako teraz tu byt a počuť svoju najlepšiu kamarátku ako ľutuje že vás zachránila. Vrátila som sa na izbu so slzami som vbehla do sprchy a snažila sa všetko so seba zmyť ale nešlo to. Vzlyky sa niesli celou izbou a ja som už nevládala. Myslela som že na všetko zabudnem a začnem od začiatku ale nie....Nejde to, minulosť len tak ľahko nezmením a nezabudnem na ňu.  Zabalená v uteráku som sa hodila na posteľ a zavrela oči. Zakazovala som si mysli na tie udalosti ale už to nešlo...Všetko sa mi odohrávalo pred očami. Rýchlo som sa posadila až sa mi zatočila hlava. Nedokázala som byt na tejto izbe...Musím vypadnúť! Rýchlo som na seba hodila prádlo a zo skrine vytiahla svetle dziny s hnedým opaskom, sivé tričko ktoré som si zakasala a na to hodila košeľu.
Do vrecka som hodila kartičku a slúchadla. Mobil ktorý stále vyzváňal som vypla a vzala ipod. Vybehla som s izby. Nik tam nebol. Bežala som na opačnú stranu. Slnko pomaly začínalo klesať a ľudia sa vracali na izby aby sa pripravili na večeru. Ja som nemala chuť a neviem či ju niekedy vôbec nájdem. Prešla som po pláži a zamierila k molu ktoré bolo osamotene.
Šlo rovno a vzadu sa zatáčalo do prava kde bola strieska. Nik tam nebol čo som bola rada. Prišla som na jeho kraj. Nohy som zlozila dole a sledovala slnko ktoré pomaly zapadalo. Vzdychla som si. Spomienky sa začali vracať postupne. A ako sa vracali tak aj boleli. Ako prvý krát. Cítila som vo vnútri každé jedno zle slovo, každú urážku, každú facku či kopanec. Krv ktorá bola vždy na mojom oblečení stavalo sa to pravidelným javom. Prestavala som komunikovať a uzavrela sa do seba. Nik tomu nechápal. Keby dievčatá na mňa nedávali pozor už by som tu nebola. Nenávidela som sa všetko na sebe. 
Slzy stekali po mojej tvary a ja som ich tam nechávala.. Bola mi zima hoc tu bolo horúci ja som cítila chlad ktorý išiel z môjho vnútra.
-Hej stalo sa niečo?
Ozval sa vedľa mňa cudzí hlas. Bol príjemný a veľmi melodicky. Nadskočila som a otočila k nemu červene oči so zaslzenými lícami. Hľadela som na cudzieho chlapca ktorý na mňa ustarostene hľadel. Len som zavrtela hlavou a otočila sa späť k moru. Periférne som videla ako sa ku mne natiahol a ruku prehodil cez moje roztrasene ramena. Nestihla som reagovať. Pritiahol si ma na svoju hruď a ja som sa ešte viac rozplakala. Potrebovala som niekoho kto nebude rozprávať tisive slova že to bude dobre. Len niekoho kto ma silno objíme a nechá sa vyplakať. A presne to on spravil. Jemne ma hladil po chrbte a hmkal nejakú pesničku ktorá ma upokojovala. Jeho mužná vôňa mi udrela so nosa a ja som zostala trocha zarazená. Odtiahla som sa od neho a rukávom zotrela tie slane potôčiky. Videla som jeho slabý úsmev. A tak som sa usmiala aj ja
-Vidíš úsmev ti pristane viac ako slzy. 
Palcom zotrel jednu zablúdenú slzu . Zahľadela som sa do jeho očí a ostala omámené do nich hľadieť. Boli dokonale. V živote som také nevidela. Také krásne, úprimné a dobrosrdečné. Učarovali mi ako aj jeho cely zjav. Bol odo mňa vyšší. Výrazné lícne kosti, mala jamka v jeho brade a široký úsmev s krásnymi očami.  Zavrtela som hlavou a odtrhla od neho pohľad
-Už ti je lepšie?
-Trocha
-Nechceš sa o tom porozprávať?
Len som zavrtela hlavou a sklonila hlavu
-To je dobre chápem ta. Inak ako sa voláš?
-Lili  a ďakujem...
Jemne som sa usmiala. Úsmev mi opätoval
-To nestalo za reč. Ak by si sa chcela niekedy o tom porozprávať tak ma nájdi
Žmurkol a pomaly odišiel preč. Keď som hľadela na jeho chrbát musela som sa usmievať. Bol úplne úžasný, milý a okúzľujúci. Ruky som si priložila na líca a škerila sa ako debil. Zavrtela som hlavou. S dobrou náladou som sa postavila zabudnúc na minulosť. Pomaly som sa presúvala späť k nášmu hotelu. Už som stretla dvoch neznámych a vôbec netuším ako sa volajú. Milé....
Prišla som do boru a rovno zamierila k pultu. Ako vždy aj dnes tu bol Gabriel. Sadla som si na vysokú stoličku a čakala kedy sa ku mne presunie. S úsmevom ku mne prišiel a venoval mi pusu na líce. Usmiala som sa a oprela lakťami o pult
-Prečo si tu včera nebola? Chýbala si mi
-Nemala som náladu. Šla som si zabehať a potom ľahnúť
Usmiala som sa a jemu to stačilo
-Už som sa zľakol že si ma vymenila
Postrapatil mi vlasy a ja som sa kyslo usmiala. Chcela som mu niečo povedať ale niekto ma poklepkal po ramene. Otočila som sa a skončila v objatí
-Charli...
Zamrmlala som a ona sa odmietala odo mňa odsunúť
-Vieš ako sme sa o teba báli? Toto už v živote nerob. Už nikdy si nevypni mobil. 
Sepkala mi do ucha a upokojovala sa
-Dobre
Len som zamrmlala
-Lils čo sa stalo pri lehatkach?
-Nechaj to tak Charli prosím nechaj to tak
Zamrmlala som sa ona pochopila. Objednala si u Gabriela drinky a otočila sa  ku mne
-Ideš k nám? 
-Ja neviem
-Ale no tak
Stuchla do mna a ja som nakoniec prikývla aj keď som vedela že tam nemám ísť...
Vzala drinky. Postavila som sa a chcela ísť preč keď ma zastavil Gabrielov hlas
-Lils dnes končím skôr. A asi pôjdem na izbu. Ak budeš chcieť príď
Žmurkol. Úprimne som sa usmiala a prikývla. Šla som za Charli. Už z diaľky som videla veselú vravu....Prehltla som žlč ktorú som mala v krku 
-Pozrite našla som ju
Oznámila im a vtedy sa pohľady otočili na mňa. Videla som úľavu ale aj niečo iné...
Všetci sa začali prekrikovať a snažili sa dozvedieť kde som bola. Len som zavrtela hlavou že nech to nechajú tak.
-Jasne, jasne obskakujte ju...
Lucy sa oborila a škaredo na mňa pozrela. Len som si sadla. Čo najďalej od nej a bola ticho
-No čo si tak ticho? Niekto ti odkusol jazyk? 
Ďalšia štipľavá poznámka
-No kde si bola? S niekým na izbe? 
-Niekto ta ľutoval keď si nepochodila u nás? 
-No čo ešte ti to nestačí? 
-Musíš sa vtierať? 
-Čo nejdeš preč? Nevidíš že nik ta tu nechce?
Tých poznámok bolo veľa. Všetky smerovali na mňa. Čím ďalej tým viac mi bolo zle. Andy s Charli sa na ňu divne pozerali a chalani boli zmätený. Podpichovali sme sa s Lucy ale toto už nebolo podpichovanie....
Silno som stisla viečka a postavila sa. Cítila som sa sebe pohľady od stola. Otvorila som oči a umelo sa usmiala
-Radšej pôjdem
Zašepkala som a otočila sa. Šla som okolo Lucy a stihla dodať
-Ďakujem už vieš čo máš spraviť....špina
Posledne slovo zabolelo. Zaťala som ruky v päste a rozbehla sa preč. Počula som za sebou krik  ale neotáčala som sa a bežala do hotela. Slzy mi stekali po tvary a boli mi jedno kto sa na mňa díva alebo obzerá.
Dobehla som k dverám kde ma to ťahalo. Zaklopala som a čakala. Spomienky zaplavili moju myseľ a ja som sa zošuchla dole. Zvar som schovala do dlani a cítila sa ako troska.
-Kto...Pre boha Lili!
Počula som jeho chrapľavý vystrašený hlas. Zohol sa ku mne a vzal ma do náruče. Zabuchol, dvere a posadil ma na posteľ. Ruky som z tvare nezlozila a ďalej vzlykala. 
-No tak kráska čo sa stalo? 
Ruky polozil na moje boky a upokojujúco ma hladil. Záporne som pokrútila hlavou a ďalej vzlykala. Nič nevravel len ma objal a tuho si ma k sebe prisunul. 
Po chvíli mi zlozil opatrne moje ruky ktoré kŕčovito zvierali moju tvar. Opatrne zotieral moje slzy a ustarostene na mňa hľadel. 
-Chceš o tom vravieť?
-Nie
Zašepkala som a silno ho objala. Tisovo ma hľadel a vravel rôzne somariny len aby som sa upokojila.
-Potrebuješ niečo?
Ozval sa po dlhom čaše. Vedela som presne čo potrebujem. Potrebovala som cítiť že niekto potrebuje mňa...
-Teba
Zašepkala som a pobozkala ho. Najprv bol zarazený. Neviem či pochopil alebo nie ale začal spolupracovať. Skončili sme tam kde sme aj začali.
Náš sex bol divoký a iný ako ten prvý. Cítil že ho potrebujem a tak to aj vyzeralo. Konečne som bola potrebná aj keď pri takejto aktivite ale cítila som sa naplnená. Jeho silne ruky ma hladili po celom tele a akoby ubezpečovali že je pri mne. Rukami som ho hladil a škriabala po chrbte. Nohy som mu obtáčala okolo panvy a ešte viac si ho k sebe pritisla. Boli sme ako dve skladačky ktoré hľadali ten správny diel.....
Zaspali sme vedľa seba v tuhom objatí. Dýchala som jeho vôňu a počúvala jeho srdce. Lenže aj tak to nestačilo na zahnanie spomienok....


So stiahnutým hrdlom som dokončila kapitolu. Mohla som robiť čo som mohla démoni minulosti tu stále boli aj keď som s nimi už zmierená a prenasledujú ma ďalší
-Tuto časť som písala veľmi ťažko. Nechávala som si ju až na koniec....
Vzdychla som si a pozrela do davu. Lucy sa tvárila ľútostivo. Jemne som sa na ňu usmiala
-Ďalšia kapitola je dosť zamotaná. Ma názov

Ospravedlnenie


Tak co poviete? Moze byt?

8 komentárov:

  1. :O dokonalé :3 a tá Lucy čo sa jej stalo? :O a ten chalan? :3 kto to bol? ♥ rýchlo daj ďalšiu :3 ani nevieš aká zvedavá som :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. najprv veľkéé Díkes za zvernenie mojho blogu a úžasnáááá časť šup šup do daľšej :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :(((((((((((((((((((((((((((((((((((((( Zlá zlá zlá mrkva!!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. bože to je čím ďalej tým krajšie :) tak úžasne vieš opisovať tie pocity proste všetko, píšeš nádherne :) teším sa na ďalšiu časť :) *M

    OdpovedaťOdstrániť
  5. hmm.. celkom ma to zmiatlo.. dosť :D neviem čo si myslieť :) ale časť sa mi páčila... veľmi moc :) teším sa na ďašiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ta Lucy ji hrablo nebo co.? -_- ale jako část úžasná :33 strašně se mi to libi :3 těším se na další :))

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Nádhera :) ale tá Lucy sa akosi rozčertila, nie,? tak nech je ako chce dúfam že sa udobria ;)

    *BETH*

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Všetci ma iba metiete v poslednej dobe! :D :D Akože tá Lucy...
    -Jasne teraz sa tvar ako neviniatko. Na to ti neskočím. Poznám ta už dlho.
    Tá je nejaká vadná, nie? :D Jej nejako preskočilo? Hlavička v poriadku? :D No a ten neznámy.. Kto to bol? O.o Pche pche pche takto nás naťahuješ... To sa mi ale že vôbec nepáči! :D A budeš to podľa mňa naťahovať ešte dlho, že? :D
    Inak, súhlasím s babami :) Úplne úžasne vieš opisovať :) To asi preto, že si celkovo taká ukecaná, čo? :D Hej, asi preto :D Časť bola skvelá :) Taká mätúca :D :D A ja sa veľmi teším na ďalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť