Chloe:
Opäť sme sa presťahovali. Opäť nová škola, novy ľudia ,nove
prostredie. Tento krát moja milovaná rodina zvolila miesto známe ako Londýn.
Nebavilo ma to. Každú chvíľu sme sa sťahovali. Konečne som si našla priateľov a
hneď som sa mohla s nimi lúčiť. To bola nevýhoda ale ta svetla stránka bola ta že
som pocestovala cely svet. Toto sťahovanie bolo neplánované pretože som v
maturitnom ročníku a chyba mi posledný polrok. Lenke ockovi sa v práci niečo
prihodilo tak ho poslali sem.
A tak stojím pred mojou novou školou. Sľúbili
mi že tu ostaneme
až do konca mojej maturity a ja už nemusím s nimi chodiť kvôli vysokej na ktorú sa určite chystám.
až do konca mojej maturity a ja už nemusím s nimi chodiť kvôli vysokej na ktorú sa určite chystám.
Zhlboka som sa nadýchla a vykročila cez húfy tínedžerov
ktorý sa na mňa so záujmom pozerali a hodnotili ma. Roztlieskavačky krútili
ocami a smiali sa na mne, futbalisti slintali a pískali...proste klasické školské
partie.
A kto vlastne som?
Som dievča ktoré ma za sebou viac než dosť.
Ale nie. Patrím medzi vyššie dievčaťa ktoré si nemôžu moc dovoliť opätky
lebo by prevyšovali svojich partnerov. Nie žeby som si mohla nejakého dovoliť.
Mam dlhé hnedé vlasy ktoré sú niekedy vlnite a niekedy rovne. Plne pery ktoré
si rada pretriem červeným rúžom na ktorý nedám dopustiť. Mam trocha ostrejšie kontúre
tvare ale páči sa mi to. Nie som taká klasická tortička ako ostatne dievčaťa. Oči
mam farby také niečo medzi modro zelenou. Pekne po mame. A už ani neviem čo by
som mala povedať. Len to že ovládam viac cudzích jazykov, jedno tetovanie.
Do budúcnosti mam veľké ciele. Nie som taká že
by som na učenie kašľala. Vzdelanie je základ. Ak ho nemáte ďaleko to
nedosiahnete.
Zastala som pred kanceláriou riaditeľne. Nadýchla som sa ako po niekoľký
krát a zaklopala
-Ďalej
Ozval sa príjemný zvučný hlas. Pootvorila som
dvere a vošla dnu. Za veľkým masívnym stolom sedel riaditeľ ktorý mohol mat
okolo 40-ky.
-A vy budete ta nová študentka Chloe Taliver
-To budem asi ja teda keď nikto iný sa nehlasí
Usmiala som sa a on sa na mojom ironickom podtóne
zasmial
-Dobre Chloe sadni si pozriem si čo to tu
mame
Vďačne som si sadla a dívala sa ako číta moje
papiere ktoré tam mal položene
-Ako vidím si ukážková žiačka a nebude s
tebou problém. Dobre teda nejdem ta už zdržovať. Tu máš rozvrh. Knihy dostaneš
na hodine od učiteľov a teraz utekaj prvú hodinu máš francúzštinu ak som sa
dobre pozrel
-Ďakujem pán riaditeľ
Usmiala som sa a vyšla von. Na chodbe som
najprv našla svoju skrinku a dala si tam nejaké nepotrebne veci a ponáhľala sa hľadať
učebňu 401.
Našla som ju celkom rýchlo. Akurát predo mnou
vošiel profesor. Opatrne som zaklopala. Keď si ma všimol usmial sa a pokynul
rukou aby som prešla k jeho stolu.
Neobzerala som sa. Vedela som že práve som sa
stala stredobodom pozornosti celej triedy a nechcela som vidieť kto všetko tu
je
-Pardon že meškám ale kým som našla učebňu
tak bolo po zvonení
Preniesla som tichým hlasom a on sa len
zasmial. Mohol mat okolo 30 rokov a bol veľmi sympaticky
-Nevadí to sa stavalo aj mne keď som sem prvý
krát prišiel. Takže Chloe. Som pán Halder. Učiteľ francúzštiny, dejepisu a zároveň
tvoj triedny. Tak vitaj medzi nami.
Usmial sa a otočil k triede
-Žiaci ticho! Ako ste si všimli prišla k nám nová
študentka. Tak sa správajte slušne. Chcela by si niečo povedať?
Usmial sa a ukázal rukou aby som sa otočila.
Vzdychla som sa a vtedy môj pohľad spočinul na celej triede. Videla som
chalanov ktorý mali školské bundy. Futbalisti. Roztlieskavacky, skejterov, hudobníkov,
spevákov, hercov a nakoniec šprtov. Pozerali na mňa akoby som bola výstavný
kus. Nemala som to rada. Nadýchla som sa teda a začala naučenú frázu ako každý
raz
-Volám sa Chloe Taliver. Pochádzam z
Californie povodne ale kvôli práci mojim rodičom som sa tam už nevrátila
-Takže vravíš že si veľa cestovala?
Prerušil ma učiteľ a ja som sa k nemu otocila
-Dá sa povedať
-No tak to sa teším. Bola si aj vo Francúzsku
V očiach sa mu objavili ohníčky
-Hej ale iba rok a moja francúzština nie je nič
moc
Zasmiala som sa a on so mnou.
-Dobre teda nejdem ta trápiť. Povedal by som
vyber si kam si sadneš ale voľné je už iba vedľa Harryho. Tu máš učebnicu a môžeme
začať
-On je Marcel! Nie Harry!
Ťažká učebnica dopadla na moje ruky a ja som
sa otočila k miestu ktoré mi ukazoval. Krik som počula a aj smiech za nim ale
nevedela som prečo. Miesto bolo až niekde vzadu. V rohu sa krčil chlapec a
vyzeral vystrašene. Neboj sa ja nekusem napadlo ma. Na sebe mal čierne nohavice
s nažehlenými pukmi. Kapucínovu košeľu ktorú mal zakasanú a na tom hnedú pletenú
vestu a samozrejme aj kravatu. Na nose mal nastoknuté veľké okuliare. Vlasy mal
sčesané do boku. Bolo mi to hneď jasne prečo sa tak krčí. Je to škrt. A ty sú
tercom posmechu
Sadla som si a natočila k nemu
-Ahoj som Chloe. Dúfam že nevadí že budem vedľa
teba sedieť
Jemne som sa usmiala a on hodil na mňa vyplašený
pohľad cez okuliare. Asi nebol zvyknutý na takýto prístup. Hľadela som mu do očí
a bola očarená jeho farbou. Mal ich krásne zelene. V živote som také oči
nevidela. Boli dokonale. Pozorne som si ho obzrela. Jeho tvar mala výrazné lícne
kosti. Pery mal krásne tvarovane takže keby sa usmial vyzeral by prirodzenejšie
ako s tým ustráchaným výrazom. Ako mykal ústami videla som malé jamky v lícach.
Nebol to nijaké tintitko čo som bola prekvapená ale normálny chalan ktorý bol donútený
okolím správať sa tak ako vyzerá.
-Viem počul som. Ja som Harry
-Prečo ta teda volajú Marcel?
Jemne ku mne kývol hlavou a tvar skrivil k niečomu
podobnému ako je úsmev. Moju druhu otázku ignoroval. Prikývla som a začala sa venovať
hodine. Učiteľ sa niečo pýtal a Harry pohotovo odpovedal na jeho otázku
-Voulez-vous un café ou thé?(dáte kávu alebo
čaj?)
Vyrapotal so seba a ja som zašla nad jeho dokonalým
prízvukom. Učiteľ prikývol a usmial sa mojim smerom
-Skúsme doplniť aj cukor ?
Harry sa už nadychoval ale ja som ho
predbehla
-Je suis désolé, mais vous l'aurais donné au
sucre.(prepáčte ale dali by ste si aj cukor)
Harry sa na mňa prekvapene pozrel ako aj zvyšok
triedy ale ja som sa sústredila na usmievajúceho učiteľa
-Mlle vous me dites que votre français est le
mal?(slečna chcete mi povedať že vaša francúzština je zla?)
Bez váhania som odpovedala
-Oui. Il devrait être
mieux. Descripteur de conversation de base. Mais quand elle me parlait comme
une femme plus âgée comprend sa seule fille.(Áno. Malo by to byt lepšie. Základnú
konverzáciu zvládnem. Ale keď na mňa prehovorila staršia pani rozumela som jej
iba slečna.)
Francúzština bude asi zle lebo som to
prekladala cez prekladač :D to prosím keď tak si to nevšímajte :D
Učiteľ sa úprimne zasmial. Ostatní na nás
pozerali ako teľce. Teda až na môjho spolu sediaceho ktorý sa uškrnul
-Výborne slečna. Podľa mňa je vaša francúzština
viac než dobra tak pokračujeme ďalej
Len som kývla. Vtedy som začula tichý šepot
-Nevedel som že niekto môže vedieť po francúzsky
lepšie ako ja. Myslím spolužiakov. A mat taký príjemný prízvuk.
Pozrela som na Harryho ale ten už vypĺňal cvičenie.
Akoby to ani nepovedal on ale bola som si istá tým že to on bol.
Po skončení hodiny som vyšla von a pozrela sa
do rozvrhu. Biológia
-To mam ako nájsť?
Zamrmlala som si
-Je to v druhej budove ak chceš vezmem ta
tam. Aj ja mam biológiu
Nadskočila som od laku. Keď som sa otočila
videla som ako sa Harry za mnou ošíva. Usmiala som sa
-Budeš moja záchrana
-Tak teda pod
V tichu sme prechádzali po chodbách čo sa neobišlo
bez šuškania a ukazovania
-Ehm ak ti to vadí ja sa vyparím
Zamrmlal a viac sklonil hlavu. Vtedy som
spravila niečo čo asi nikdy v živote nečakal. Dobehla som ho a chytila pod
pazuchu na čo na mňa vyvalil očí cez okuliare ktoré sa mu posunuli nižšie.
Pohotovo som mu ich napravila a usmiala sa
-Mne nevadí že na nás pozerajú. Mne to je tak
u prdele. Je to moja vec s kým sa bavím a prečo. Tak na nich kašli a pokračujme
v ceste
Stále prekvapene ma poslúchol a začal kráčať.
Videla som ako sa jemne usmial a ja som ho stuchla. Hodil na mňa očkom a mykol
ramenami
-Môžem sedieť vedľa teba?
Hodila som naňho psie ocka a on sa konečne úprimne
usmial čo ma potešilo
-Už sa ta asi nezbavím čo?
Zasmiala som sa
-Ver tomu že nie. Ja sa na niekoho pricucnem
a nepustím
Vyplazila som jazyk a náš smiech sa rozľahol
po chodbe. Ignorovali sme zvedavé pohľady a spolu mierili do učebne. Sadli sme
si dozadu a ja som sa na neho otočila
-Neodpovedal si mi na otázku. Voláš sa Harry
ale volajú ta Marcel prečo?
Vzdychol si a sklopil pohľad.
-Predo mnou tu bol taký jeden chalan ktorý
bol tak isto ako ja šprt. A volal sa Marcel a uťahovali si s neho. On sa presťahoval
a vtedy som prišiel ja. Učenie som mal rada a preto ma začali volať Marcel ako
jeho lebo sa posmievali s neho tak som skončil tak isto ako aj on.
Smutne sa usmial. Prišlo mi ho ľúto. Ruku som
mu polozila na rameno a on sa na mňa pozrel
-Síce je Marcel pekne meno Harry je ešte krajšie
On sa na mňa krásne usmial a už sa venovali
hodine
Začína to celkom dobre. Pomyslela som si
Takto sme s Harrym trávili čas v škole. Bol
to veľmi príjemný chlapec. Aj keď stále ustráchaný. Spoznala som ho s inej stránky
a bola som rada že sa mi aspoň trocha otvoril. Trocha mi povedal o svojej
rodine a ja som mu rozprávala o všetkých miestach kde sme boli. Stala sa s nás taká
nerozlučná dvojka ktorej nik nechápal.
V hlave mi stále behali tie reči čo som počula
"Prečo sa s nim zahadzuje? Je to nula
mala by byt s nami"
"Sú ako kráska a šprt"
"Fakt skvela dvojka"
"Asi je padnutá na hlavu a preto sa s
nim zahadzuje"
Úprimne všetkých tie reči mi boli ukradnuté a
nič som si s nich nerobila. Ale naopak Harry sa kvôli nim trápil a stále ma odhováral
od toho aby som sa s nim nebavila a bola radšej normálna. Vtedy som riadne
vybuchla
-Do pekla Harry mna nezaujímajú čo o mne
vravia. Vieš koľko takých reči som počula? Ja nemám chuť baviť sa s tými falošnými
ľuďmi ktorý sa vyvyšujú na iných! Nenávidím to! Radšej budem divná a baviť sa
niekým normálnym čo si ty akoby som mala ohovárať tu babu za jej škaredú sukňu
alebo zlu manikúru chápeš?!
Stala som a penila. Slzy sa mi tisli do očí. Prečo
to nechápe? On len sklonil hlavu a hral sa s prstami. Hlboko som si vzdychla a opäť
si sadla na lavičku
-Prepáč ja som to tak nemyslel ja len stále
tomu nechápem prečo sa so mnou zahadzuješ. Si krásna, vtipná, múdra a máš šarm.
Ja som len obyčajný chalan ktorý sa rad učí....
Musela som sa usmiať. Prisunula som sa k nemu
bližšie a poriadne ho objala. Chvíľu trvalo kým mi objatie opätoval ale
nakoniec sa tak stalo
-Harry už v živote takto o sebe nevrav. Si úžasný
chalan s ktorým a cítim super. Nie si ako ostatní si iný a to ta robí výnimočným
Odtiahla som sa od neho a stuchla do líca kde
sa hneď objavila jamka ako sa usmial
-Styles prestaň sa tak usmievať!
-Prečo?
-Pretože tie jamky sú rozkošné!
Chytila som ho za líca a začala naťahovať na čom
sa začal smiať a štuchať ma.
To bola taká naša prvá noticka. Iná už
nebola. Ale bola s inými deckami. Harry raz chýbal lebo musel ísť k zubárke a
tak si na jednej hodine cez prestávku sadol ku mne Mark. Kapitán futbalového týmu
a debil ako sa patrilo. Bol to klasicky hlupak ktorý si myslel že zožral celu múdrosť
sveta
-Kraska prečo sa zahadzuješ s tým hlupakom?
Začal sladko a ja som naňho rýchlo pozrela
-Ten hlupak ma aj meno
-To je jedno. Aj keď o Marcelovi poviem ako
chcem nemení to fakt že prečo? My sme pre teba lepšia spoločnosť ako on.
Nesiaha ty ani po päty. Je to len obyčajný chudák ktorý skončí niekde v kancelárii.
Mala by si sa venovať iným ľuďom napríklad mne. Je škoda takej kočky ktorá sa baví
s niekým pod svoju úroveň
Prstom mi prešiel po tvary a ja som ju
znechutene odstrčila na čo zostal prekvapený
-Tak po prvé. Jeho meno je Harry a žiadny
Marcel. Radšej sa budem baviť s nim ako s nejakým namyslencom ktorý si mysli o
sebe neviem čo. Je normálny a v pohode to stačí. Nemusí byt kapitán futbalového
týmu alebo nejaký kulturista. Vieš Mark ja nie som taká povrchná ako ty. Súdim ľudí
podľa toho čo majú v sebe a nie čo vidím. A ak si skončil mi dvaja si
už nemáme čo povedať
Odbila som ho a otočila sa späť ku knihe ktorú
som mala rozčítanú
-Toto oľutuješ. Veď sa neboj ešte sa ku mne priplazíš
Stihol povedať a zmizol. V živote by mi
nenapadlo ako to myslel. Ale jeho slova neostali bez povšimnutia...
Tešila som sa do školy ako vždy. Nie kvôli učeniu
ale kvôli Harrymu. Mali sme sa dohodnúť že kam pôjdeme osláviť moje narodeniny.
A samozrejme aj s mojim starším bratom. Celkom si rozumeli a ja som bola rada.
Prebehla som cez chodbu vzala si učebnice a ponáhľala
sa na prvú hodinu. Vletela som do skoro plnej triedy a pozrela do rohu. Lenke
na moje sklamanie Harry tam nesedel. Sklamane som si sadla na miesto a čakala.
Lenke on neprišiel. Tak som presedela nudnú
hodinu a po zvonení šla na ďalšiu. Vliekla som sa po chodbe na hodinu angličtiny.
Do triedy som prišla a už tam sedel. S úsmevom som k nemu prišla a sadla si
-Ahoj Harry kde si bol prvú hodinu? Alebo kašli
na to ako teda poobede? Kam pôjdeme?
-Chod si kam chceš mne to je jedno. Mňa to nezaujíma
Šokovane som ostala naňho hľadieť. Nechápala
som to
-Harry čo sa deje?
Jemne som sa dotkla jeho ramena a nim trhlo
akoby som mala nejakú chorobu. Slzy sa mi tisli do očí. Čo som spravila
-Nedotýkaj sa ma a nechaj ma na pokoji.
Nechcem mat s tebou nič spoločne. Si otravná a neznesiteľná. Nepatrime k sebe.
Chod si tam k nim kam patríš.
Odvrkol a venoval sa tabuli.
Dolná pera sa mi triasla a oči plnili slzami.
Nechápala som to. Nevedela som prečo toto všetko povedal. Kašľala som na to.
Vzala veci a bez slova vybehla s triedy. Učiteľ tam ešte nebol a aj keby.
Potrebovala som byt sama. Vbehla som na dievčenské wecká . Zavrela som sa v kabínke
a začala roniť slzy ako hrachy.
Po hodine vyplakávania som vyšla von.
Upravila som sa a na oči si nasadila slnečné okuliare. Prechádzala som po
chodbe a ignorovala posmešné šuškanie z okolia. Pokiaľ sa mi do cesty
nepostavil Mark
-Uhni
Zavrčala som ale on sa iba zasmial
-No čo už sa na teba vysral. Ideš k nám?
Vrhla som naňho znechutený pohľad ktorý
nemohol vidieť
-Ani keby si bol posledný chlap na tejto planéte
v živote by som sa s tebou nebavila s takým namysleným a sebeckým človekom si nemám
čo povedať!
Vmietla som mu do tvare. Obišla som ho a
vybehla z areálu preč. Kašľala som na školu. Poviem mame že mi bolo zle. Vbehla
som do Hyde Parku a sadla si na nasu lavičku. Slnečné okuliare na očiach.
Obzerala som si ľudí. Kamarátov, páriky, mamičky a rodiny. Bolo to deprimujúce.
A liezlo mi to na nervy. Ani som si neuvedomila že si ku mne niekto sadol.
Obzrela som sa a videla vysokého chalana s okuliarmi na očiach. Prišiel mi veľmi
povedomí ale neviem kde som ho mohla vidieť. Kučeravé vlasy mal rozhádzané
dookola a na tvary drzý úsmev. Čierno biele tričko odhaľovalo svaly a tetovania
na predlaktí. Dziny ktoré mu padali mu ledva držali. Keď si všimol že si ho obzerám
len sa usmial
Bol mi tak povedomí ale nevedela som si spomenúť odkiaľ.
-Dúfam že nevadí že som si sem sadol
-Mne to je jedno
Odvrkla som a ďalej rozmýšľala nad Harrym
-Čo ti je dievča? Tváriš sa akoby si šla na
pohreb
Stuchol do mňa a ja som naňho pozrela dosť
nahnevane
-Akoby asi bolo tebe keby tvoj dobrý kamaráť
sa prestal s tebou baviť, vykričal ti zle veci a proste ma ignoroval? Prepáč cítim
sa akoby som šla na pohreb
Odvrkla som a nohy si bližšie pritiahla k
hrudi
-Možno mal na to nejaký dôvoď
-Hej to isto ale asi som posledný človek ktorému
by to povedal. No čo už...
Postavila som sa a pobrala sa preč. Neopýtala
som sa toho chalana ani ako sa volal ale veď čo už ho asi nikdy neuvidím.
Doma som povedala že mi bolo zle tak nech zavolajú
triednemu. Hneď som si šla ľahnúť. Slúchadla do uši a spala som.
Ráno som sa zobudila so zlou náladou. Hodila
som na seba roztrhane dziny, biele tielko a na to kockovanú košeľu. Vlasy som
si rozčesala a namaľovala sa. Aj keď som mala zlu náladu nevynechala som svoj červený
rúž. Okuliare som si zastokla do vlasov a s taškou v ruke som utekala do školy.
Prišla som skôr a povedala si že pôjdem si sadnúť na dvor k ihrisku.
Nečakala som že uvidím čo uvidím. Futbalisti
a nejaký študenti tvorili kruh pri nejakej bitke kde som zahliadla Marka. Kašľala
by som na to keby som nezbadala toho chudáka ktorého bijú.
Harry....
Blikla mi kontrolka v hlave. Nemala by som
ale moje srdce sa neradilo rozumom a rozbehlo sa tam. Predrala som sa cez ten
dav. Mark sa mu vysmieval. Čakala som a počúvala
-No čo Styles už nemáš kamarátku tak nie si taký
frajer? Som rad že si ma počúvol inak by si dopadol veľmi zle. Si iba špina a nezaslúžiš
si takú spoločnosť akú si náhodou dostal.
Smial sa a mne vtedy všetko zapadlo ako skladačka.
Hnev sa vo mne zbieral. Odstrčila som jedného chalana. Chcel namietať ale keď
zbadal že som to ja radšej stíchol. Pomalým krokom som prešla po tvare. Mark si
ma nevšimol. Poklepkala som mu po ramene. So smiechom sa ku mne otočil ale nečakal
ranu ktorú som mu zasadila. Nie facku ale moja mala päsť dopadla na jeho tvar.
Z pery sa mu začala valiť krv a ja som naňho zhnusene pozrela. Prešla som k
Harrymu sklonila sa k nemu a pozrela sa mu do tvare
-Si v poriadku?
Chladne som sa ho opýtala. Prekvapene na mňa
pozrel ale prikývol.
-Pod postav sa
Podala som mu ruku a on ju prijal. Pomaly sa začal
zviechať na nohy. Veci mal špinavé a sem tam roztrhnuté. Skontrolovala som že
okrem krvi ktorá mu šla z nosa to nie je nič vážne. Ešte rozťatá pera a možno nejaká
modrina.
-Čo to kurva robíš?
Vyštekol na mňa Mark a prudko ma k sebe stočil.
Hnev ktorý ho ovládol nevedel skryt. Ja som ostala chladna a odtrhla sa od
neho.
-Čo robím ja? Čo robíš ty! Pozri sa aký si úbohý.
Svoje ego si zdvíhaš na niekom komu nesiahaš ani po päty. Kompenzuješ si niečo
z detstva? Alebo ma Harry niečo čo ty nikdy nebudeš mat? Alebo vlastne hej. On
je milý, nevychvaľuje sa a je normálny! Ale ty si jedno obyčajné hovado ktoré
sa nevie zmestiť do kože a tak ponižuje ostatných. Zamysli sa nad sebou konečne
už a prestaň sa správať ako ešte väčší idiot!
Vmietla som mu do tvare a podoprela Harryho ktorého
hádzala na stranu
-A to s tým že si Harryho donútil sa prestať
so mnou baviť bolo úbohé. Bavila by som sa s tebou keby si bol normálny
-Ty jedna mala!
Skríkol a zdvíhal ku mne ruku. Čakala som tu.
Zachytila som ju a skrútila do nepríjemnej polohy
-Takže tak? Zdvihneš ruku na babu? Asi si ešte
viac úbohý ako som so myslela
Odstrčila som ho od seba. Decka predo mnou sa
roztopili a ja som prešla spolu s Harrym a mierila preč zo školy.
-Ja Chloe...
-Ty drž hubu Styles stále som na teba nahnevaná.
Odvrkla som mu. Posadila som ho na lavičku a
zavolala bratovi či by pre mňa neprišiel. Pred školou bol do desiatich minút. Areál
bol už plný a keď môj brat vystúpil z auta mali ste počuť tie obdivne vzdychy
-Čo sa stalo segra?
-Zachránila som tuná Stylesovi zadok tak ho
ideme odviezť domov nech si líže rany
Odvrkla som aj jemu a on sa začal na
cele kolo smiať a otočil sa k Harrymu
-Čím si ju tak vytočil? Takto som ju dlho
nevidel
Nasúkali sme ho na zadne sedadla a v tichosti
sa viezli. Harrymu sme pomohli do domu a už sme šli preč
-Chloe ja...ďakujem
-V pohode pre priateľa alebo nie neviem ako
ta mam nazvať po včerajšku...
Odvrkla som a opäť si sadla so auta. Brat ma
zaviezol domov. Nič sa nepýtal. Vybehla som do izby a tam sa zavrela. Bol
piatok. Dnes je môj veľký deň. Mile. S rodinou to oslávim zajtra ale dnes asi
iba s bratom.
Doniesol mi koláčik a vypili sme si trocha
vina a potom utekal za priateľkou. Ja som zapla vežu a počúvala svoje pesničky.
Ležala som na posteli a rozmýšľala.
Zrazu ma vyrušil zvuk za oknom. Keď som sa otočila
videla som Harryho ako stoji na mojom balkóne a jemne sa usmieva. S prekvapeným
výrazom som prešla a pustila ho dnu. Váhavo vstúpil. Odstúpila som od neho a čakala
čo sa bude diať. Ošíval sa
-Ja len Chloe prosím prepáč mi aký som bol
idiot. Ja nechcel som. Myslel som že keď ta od seba odoženiem prestanú sa ti smiať
ale ja prepáč proste si úžasná a ja si nezaslúžim nazývať sa tvoj priateľ. Si
niekto kto do môjho života stupil tak nečakane a rozvíril ho. Neviem čo
ti už mam povedať aby si mi prepáčila ja len chýbaš mi. Chyba mi to naše
vtipkovanie, doberanie a všetko prepáč....A ešte aj za tie narodeniny. Ale niečo
som ti doniesol
Spoza chrbta zrazu vytiahol veľkú kyticu ruži
a ja som len kukala ako tela. Podal mi ju. A vrátil sa na balkón. Nezmohla som
sa na slovo. Ale o chvíľu sa vrátil aj s košíkom a podišiel ku mne
-Ja len dúfam že kvôli tomuto maličkému mi odpustíš
Otvoril košík a ja som sa zamilovala. Krásne
malinke šteniatko s tými najkrajšími očami
Vypiskla som od nadšenia. Ruže polozila a zhrabala Harrymu košík.
-Ten je nádherný
-Je mi odpustene?
Pozrela som naňho. Musela som sa usmiať. Male
som polozila a skočila na Harryho a spolu sme dopadli na zem so smiechom
-Bože nebavili sme sa deň ale toto mi chýbalo
Povedal a ja som ho stuchla. Sadli sme si a
ta mala kôpka ku mne pribehla
-Je to chlapec?
-Áno
-Tak sa bude volať Marcel
-Bože nie netýraj to malé
Zaškeril sa a ja som sa zasmiala
-Tak sa bude volať Harry
-A prečo?
Harry na mňa prekvapene hľadel
-Lebo je od teba a buď rad lebo som ti vďaka
malému Harrymu odpustila
Vyplazila som jazyk a my sme sa len smiali.
Bol to úžasný.
Od vtedy sme boli s Harrym nerozlučná dvojka.
Začali nás akceptovať. Teda to naše priateľstvo. Mark sa mi veľkým oblúkom vyhýbal
čomu som bola rada.
Maturitu sme od maturovali ja s Harrym asi najlepšie
z celej školy inak sme sa tešili a doberali že ja som bola lepšia v tom a on v
hentom. Prihlášky sme mali rozoslane a už nás čakal záverečný ples pre nás
maturantov. Nevedela som s kym pôjdem. Myslela som že budem sedieť doma a sledov
TV. Lenke nevydalo
Raz keď sme s Harrym sedeli u mňa na posteli
a pozerali nejakú komédiu si sadol. Bol akysika nervózny a ošíval sa
-Harry prestaň sa mrviť znervózňuješ ma
Zasmiala som sa a on poslúchol a zahľadel sa
mi do oči tými svojimi smaragdami. Malý Harrold zatiaľ spal medzi nami. Poviem vám
už je to veľký pes nie šteniatko.
-Ja len že....Vieš že tento piatok je ples
-Hej a čo s tým? Prosím Harry pod k veci
Z hlboká sa nadýchol a spustil
-Nešlabysisomnounatenples?
-Čo?
Nerozumela som mu ani jedno slovo
-Tak teda Chloe staneš sa mojou partnerkou na
maturitnom plese?
Vravel to už pomaly a mne sa úsmev čím ďalej tým
viac rozširoval
-Bude mi potešením
Mala by ste vidieť ako mu odľahlo a vydýchol si
-Si sa bal čo?
Stuchla som doňho a on sa rozosmial
-Ani nevieš ako myslel som že mi jednu uvalíš
a ja budem musieť ist opäť k zubárovi
Zasmial sa a ja s nim
Nastal ten deň. Deň večierku. Sedela som pred
zrkadlom a rozmýšľala nad týmto pol rokom. Bol úžasný. A bola som rada že sme
sa nesťahovali. Bola som šťastná že som spoznala Harryho a že sú s nás
priatelia. Hodiny pomaly tikali a blížil sa čas kedy pre mňa príde Harry.
Vzdychla som si a začala sa maľovať. Nič svetoborne klasické líčenie aké som
mala. Narukovala som si pery. Ovešala som sa nejakými spermami ktoré mi šli k šatám
a nakoniec prešla ku skrini odkiaľ som vytiahla šaty. Rýchlo som sa do nich
obliekla a postavila pred zrkadlo. Boli jednoduchý a bez ramienok. Vrch
bol biely a potiahnutý cipkou. Pod prsiami som mala čierny opasok a sukňa
bola jemnej marhuľovej farby a siahala nad kolena. Na nohy som si obula lodičky
telovej farby.
Navoňala som sa a zbehla dole. Sadla som si na gauč a čakala. Až
nakoniec zazvonil zvonček a ja som s úsmevom na perách šla otvoriť. Lenke pred
dverami nestal Harry ale nejaký neznámi chalan v obleku a usmieval sa na mňa a
v ruke držal náramok s kvetom.
-Ehm nepomýlil si sa?
-Nie Chloe prečo?
Prekvapene na mňa pozrel a ja som v ňom
spoznala chalana z parku. Áno bol to on
-Prepáč ale kto si?
Nedalo mi to. Ten chalan na mňa prekvapene
pozrel ale nakoniec sa rozosmial
-Chloe to som ja Harry Styles
Zasmial sa a pozrel na mňa. Pozerala som naňho
akoby spadol z Marsu
-Nie ty nie si Harry
Zaťala som sa a on si vzdychol. Podišiel ku
mne bližšie a o trocha sa sklonil. Hoc som mala opätky stále bol odo mňa vyšší
-Ako ta mam presvedčiť?
Zahľadel sa na mňa. Pozorne som si ho
obzrela. Črty tvare mali podobne. Čo podobne ale rovnaké. Aj jamky v lícach a
dokonca aj úsmev a farbu vlasov. Ho tento ich mal kučeravé a rozstrapatene.
Pery boli dokonca tak isto tvarovane a aj s tým úsmevom aký mal Harry. Vtedy
som sa mu zahľadela do očí a mňa ohúrilo poznanie. Tie oči.
-Harry? To si vážne ty?
Vyvalila som oči a on sa rozosmial
-Ty blbec ako som ako mala vedieť že si to
ty? Nemáš okuliare a ani ulízané vlasy
Zaškerila som sa a on našpúlil pery. Vtedy mi
doplo
-To si bol ty v tom parku?
Zľahka prikývol
-Ako som ta nemohla spoznať? A jasne mal si slnečné
okuliare
Vysvetlila som si
-Hneváš sa?
Opýtal sa a úplne krásne sa na mňa pozrel a
mne sa rozbúchalo srdce. To je čo?
-Nie prečo by som mala? Len máš odvrátenú
stranu ktorú ešte nepoznám začínam sa ta báť
Zasmiala som sa. On sa uškrnul a zdvihol
kvietok
-Môžem?
-Jasne
Chytil moju ruku a mnou prebehla elektrina.
Zachvela som sa a pozrela naňho. Upieral na mňa pohľad a mal tam iskričky. Vzal
ma za ruku a mieril so mnou k autu. Otvoril mi dvere od krásneho športiaku na ktoré
som len vyvaľovala očí a už sme sa viezli smerom k skole
-Je to divne
Vzdychla som si
-A čo?
-Čakala som že príde pre mňa chlapec s ktorým
som bola cely polrok. S okuliarmi na nose, ulízanými vlasmi a obleku po ocovi.
-Si sklamaná?
-Nie len prekvapená. Nečakala som že sa takto
veľmi zmeníš. Ale mam pocit že toto je tvoja pravá tvar a za toho Harryho ktorého
každý pozná sa len skrývaš. Prečo?
Konečne som naňho pozrela. Stali sme na
parkovisku. Naše oči sa stretli
-Bolo to jednoduchšie. Nechcel som aby sa na mňa
každý lepil a pchal sa mi do zadku. Chcel som pravých priateľov. Nik ma nemal
rad a mne to nevadilo. Lenže potom si prišla ty a začala si sa baviť s tým najväčším
autsaiderom školy. Nechápal som prečo. Nevedel som či to nebola nejaká stávka. Lenke
časom som zistil že to myslíš vážne a proste bolo to čosi úžasné. Viem že ma máš
rada takého aký som lebo si si obľúbila Harryho s okuliarmi a keď som stal pred
dverami poklesla si lebo si čakala toho chlapca ktorého si poznala
Stále na mňa hľadel a ja neviem cítila som sa
zvláštne
-Si divný Styles asi sa ta bojím. Tak pod
ideme to tam roztočiť a Harry?
Ešte predtým ako sme vystúpili. Pozrel na mňa
a na znak toho že počúva prikývol
-Nehraj sa na nikoho iného. Buď sám sebou a tým
kým si. Zajtra keď to pôjdeme upratovať pridi taký akého ta poznajú doma a
vonku a nie v skole. Už sa nemusíš na nič hrať. Buď sám sebou kvôli mne
Usmiala som sa a čakal
-Dobre Chloe budem kvôli tebe
Žmurkol a už mi otváral dvere na aute
-Pripravená?
-Na tie pohľady ako nikdy
Zasmiala som sa. Nastavil mi ruku a ja som ho
s radosťou chytili. Mierili sme k vysvietenej telocvični a ešte predtým sa
museli vyfotiť. Keď sme sa tam zjavili ľudia na nás divne pozerali a baby len vyvaľovali
očami
-Hej Chloe kde máš Marcela?
Skríkol niekto a ja som sa tam otočila
-Čo nevidíte? Veď to je on ten váš bifloš ktorého
ste nemali rady
Žmurkla som na nich a spolu s Harrym sa
vybrali pod oblúk kde nás vyfotili.
A nakoniec sme vkročili do telocvične. Ako
sme vošli pohľady sa na nás otočili. Už sa im musela rozniesť sprava ako sa
Harry zmenil a už naňho žmurkali aj roztlieskavačky ale on si ich nevšímal.
Večer prebiehal v pohode. Tancovali sme teda
neviem či sa tak Harryho nadskakovanie dalo nazvať. Popíjali sme a dali si zákusky.
Bol to úplne úžasný večer ale mal svoje ale.
Sedeli sme a rozprávali sa o výške keď k nám prišla
Kim. Najväčšia šľapka školy a roztlieskavačka
-Prepáčte že ruším ale Harry zlatko pod si so
mnou zatancovať.
Nemal ani šancu a už ho brala do tanca a ja
som tam ostala sama. Lenke to využil Mark a ťahal ma.
-No čo ti naša malinka už si spokojná?
Spravila si s neho človeka tak by si sa mala konečne venovať aj mne
-Zalez niekam Mark a tento tanec pre teba skončil
Odsmrkla som ho od seba a mierila preč lenže
jeho slova aj tak ku mne doľahli
-Si myslíš že keď je teraz taký bude o teba ešte
stať? Zabudne na to ako sa voláš!
Ignorovala som ho a snažila sa nájsť Harryho lenže
videla som to čo som nemala. Kim sa vrhla na Harryho pery. Vo vnútri ma niečo
pichlo. A do ucha mi doľahol Markov hlas. Zvrtla som sa na päte a vybehla von. Prešla
som cez opite decka a sadla si na lavičku ktorá bola pred školou. Hľadela som
na dvere od telocvični. Odvrátila som zrak. V očiach som mala slzy ktoré sa mi
preliali cez viečka a začali tiecť dole. Prečo vlastne plačem? Veď nech si
Harry užíva. Konečne je taky aký vždy bol. Ale prečo to tak boli?
Preto lebo si sa doňho zaľúbila.
Ozval sa môj vnútorný hlas. Vtedy ma akoby
zasiahol blesk. Áno zaľúbila som sa do toho obyčajného a nenápadného chalana.
Do jeho krásnych zelených očí, jamiek, úsmevu a hlavne do jeho povahy.
K slzám sa pridali aj vzlyky. Prečo? Do riti!
-Ale ale koho to tu nevidím? Našu malú ubolenú Chloe mal som
pravdu čo?
Zrazu sa vedľa mňa objavil Mark a nalepil sa ku mne.
-Vypadni
Precedila som pomedzi vzlyky a odvrátila tvar
-Nie nepôjdem. Chcem ťa tu a teraz a je mi jedno či nás
niekto uvidí
Ani som sa nenazdala a už jeho pery boli prisaté na mojich.
Rukami mi blúdil po tele a mne prišlo zle. Snažila som sa ho od seba odstrčiť
ale nedal sa a ešte viac sa ku mne pritlačil. Už to neboli slzy bolesti
ale zúfalstva. Pomoc....
-Chloe! Chloe! Chlo-.....Ty bastard nechaj
ju!
Zrazu sa vedľa nás objavil Harry. Marka odo mňa
odtrhol a ja som sa schúlila a vzlykala do dlani.
-Čo si to dovoľuješ!
Ziapal naňho Mark. Videla som už len Harryho päsť ako pristala na
Markovej tvary a jeho hodilo o zem
-Ešte raz sa k nej priblížiš ty bastard a skončíš na
pohotovosti
Zavrčal. To ťaživé ticho preťal môj vzlyk. Ustarostene sa ku mne otočil.
Dal si dole sako a prehodil ho cez moje ramena. Tišivo sa mi prihováral a zotieral
moje slzy. Plakala som mu na ramene ale tým to bolo ešte bolestnejšie
-Harry ja chcem ísť domov
Zašepkala som
-Tak počkaj idem pre kľúče
Pomaly sa zdvíhal. Vtedy som konečne k nemu zdvihla pohľad a naše
oči sa stretli. Moje uplakane a jeho ustarostene
-Nič to nie je. Vráť sa do vnútra a zabávaj sa. Kim ta asi čaká.
Tak utekaj
Cez slzy som sa naňho usmiala. Neviem ako ale
ocitla som sa v jeho náruči.
-Mňa žiadna Kim nezaujíma
Zašepkal mi do ucha a mňa striasla
-Ale...
-Nie žiadne ale Chloe som tu kvôli tebe. Prišiel
som s tebou a chcem byt s tebou. Pod idú hrať posledný tanec zatancujeme si
Postavil ma na nohy. Jemne zotrel moje slzy a
ťahal ma späť. Usmievala som sa ako pripečená. Bol úplne úžasný. Dotiahol ma až
na parket. Akurát začal hrať slad ak vyhmkane sme na seba pozreli a zasmiali sa
-No pod lebo tu stojíme ako teľce
Zasmial sa. Chytil ma za boky a pritiahol si
ma k sebe. Nič iné mi neostávalo iba ruky mu obmotať okolo krku. Jemne som sa naňho
usmiala a hlavu položila na jeho rameno. Viac si ma k sebe pritiahol a ja som
zavrela oči. Vychutnávala som si jeho dotyk. Jeho objatie a jeho vôňu
-Ďakujem môj hrdina
Zašepkala som a počula ako sa ticho zasmial
-Tak a teraz sme si kvit
Usmiala som sa a nechala sa ďalej objímať jeho mocnými rukami
-Chloe môžem ti niečo povedať?
-Áno
Zašepkala som. Cítila som ako sa jeho horúce
pery dostali k môjmu uchu. Z hlboka sa nadýchol a
-Zaľúbil som sa do jedného dievčaťa
Moje srdce vynechalo jeden úsmev
-Vážne?
-Áno zamiloval som sa do jej úsmevu, šibalskej
iskre, pekne okrúhlym tvarom, krásne modro zeleným očiam, do jej povahy ktorá
neodsudzuje outsiderov. Proste do nej. Do dievčaťa ktoré sa nebálo začať sa so
mnou rozprávať, ktoré sa nebálo reči ostatných a ani ohavaračiek ktoré boli.
Chloe zaľúbil som sa do teba. Neviem či si ta zaslúžim takého skvelého človeka
ale svojmu srdcu nerozkážem....
Musela som sa usmievať
-Harry aj ja som sa zaľúbila
Jemne nim myklo
-Vážne?
Zopakoval moje slova a ja som spustila
-Zamilovala som sa do chlapca ktorý sa skrýval
v kúte triedy. Ktorý sa bal ukázať svetu. Na nose mal vždy zavesene veľké
okuliare aj keď ich nepotreboval. Do jeho ulízaných vlasov čo som si nikdy
nemyslela. A samozrejme jeho sexy obleku v ktorom chodil do školy a uchvacovali
ma tie kreácie. Milujem jeho povahu lebo je priateľská a otvorená. Hoc je zložitá
povaha ľúbim ho. Milujem jeho úsmev, jeho jamky v lícach a jeho dokonale zelene
očí ktoré ma prenasledujú. Dnes som čakala že príde v požičanom obleku ktorý mu
bude veľký s ulízanými vlasmi, okuliarmi a obrovským úsmevom ktorý na ňom zbožňujem.
A kto tam stal? Sta si tam ty. Možno budem hlúpa že to poviem ale bola som sklamaná
ale teraz som rada že poznám aj tuto tvoju stránku. Harry áno ľúbim ťa
Jemne sa odo mňa odtiahol. S úsmevom na mňa pozeral
a v očiach mu len tak iskrilo
-No a čo my teraz s tým?
-Vymysli niečo
-Rozkaz madam
Zasmial sa. Rukami mi pevnejšie zovrel pas a ešte
viac si ma k sebe pritiahol rukami som sa mu hrala s kučerami a on sa s úsmevom
díval do mojich očí. Keď naše pery boli od seba len par centimetrov zavrela som
oči a nechala sa unášať dotykom tým jemných pier. Nebol to nejaký dobyvačný
bozk. Ale bozk ktorý vyjadroval ten jednoduchý cit ktorý ku mne cítil. Odtiahol
sa a celom sa oprel o to moje
-Som rad že si nebola ako oni
-Som rada že som sa zamilovala do môjho Marcela
Zasmial sa a pozrel do mojich oči
-Už sa toho nezbavím čo?
-Nie, nedovolím ti na to zabudnúť
Uštipla som ho do líca a rozosmiala sa. Lenke
môj smiech sa stratil v jeho perách.
tak čo vravite? je to moc zle alebo v pohode?
Awwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww <3 ja proste...... mrkva toto mi nerob!!!!!! <3
OdpovedaťOdstrániťawww :3333 to je rozkošné :* *K*
OdpovedaťOdstrániťbožeeeeeeeeeee to je úžasnéé :O :333333333 ešte jednúúú :D :D
OdpovedaťOdstrániťnie je to zlé a nie je to ani v pohode..je to úžasné! :) úplne :3
OdpovedaťOdstrániťja ti dám zlé ? a v pohode to je slabé slovo ! dokonalé to je :33 užasnnéé ♥ Sááš
OdpovedaťOdstrániťbože je to krásne brutálne skvelé aj neviem co este genialne proste :D sa rozpustam ako nanuk na slnku tu juuuuuuj :-* krása M.
OdpovedaťOdstrániťJuuuj ..... To je take awwwwwwwwwww
OdpovedaťOdstrániť:33333333.... Sa roztopim ... To je take sú... Úžasné ..... A nie nieje to zle je to Dokonale !!!! <3 <3 ;-)
Lenka ;-)
najdokonalejšiéé!! nemám čo viac povedať.. vzalo mi to dych! :)
OdpovedaťOdstrániťBože je to úplne úžasné :O :3 neviem čo mám na to povedať :3 je to proste dokonalé <3
OdpovedaťOdstrániťTerka :)
:'3 neskutočné...ja milujem Marcela <3 je to úplne úžasné..a proste awwww :*
OdpovedaťOdstrániťÚplně úžasný! <3 jseš úplně skvělá a píšeš dokonale! Fandím ti ;-) :))*
OdpovedaťOdstrániť